Martin Luther zomrel pred 478 rokmi

Martin Luther zomrel pred 478 rokmi

Na rozdiel od očakávaní Luthera a mnohých jeho kolegov nezomrel vo Wittenbergu, kde sa uskutočnili mnohé z jeho najväčších úspechov. Namiesto toho zomrel v Eislebene, meste, kde sa narodil. Dva týždne predtým bol Luther povolaný do Eislebenu, aby sprostredkoval spor medzi dvoma bratmi, ktorí boli obaja grófmi z Mansfeldu.
Historici vedia veľa o Lutherových posledných hodinách, pretože ich podrobne zaznamenal jeho spovedník na smrteľnej posteli Justus Jonas. Jonas sa nedávno stal mestským pastorom v Halle, ale keď sa dopočul, že reformátor je blízko smrti, ponáhľal sa k Lutherovej posteli. Jonas si želal podať podrobnú správu o Lutherovom odchode, aby tak vyvrátil falošné fámy, o ktorých vedel, že ich rozšíria (a neskôr aj boli!) Lutherovi rímskokatolícki odporcovia. Medzi týmito fámami bolo, že Luther zomrel náhle alebo v spánku. V šestnástom storočí sa verilo, že ak je človek zlý, náhle zomrie. To znamenalo, že ten človek nebude mať čas vyznať svoje hriechy, pretože diabol by naňho zrazu prišiel a vtiahol jeho dušu do pekla. Podobne aj rímskokatolíci neskôr šírili tvrdenie, že Luther zomrel v stave hrôzy a verili, že bude večne odsúdený. Naopak, Jonas zaznamenal, že Lutherove posledné hodiny boli jasné a pri vedomí. Vyznal svoje hriechy a potvrdil svoju vieru v Krista spolu so všetkým ostatným, čo učil.
Zdá sa, že v týždňoch pred smrťou mal Luther predtuchu, že čoskoro zomrie. Mnohé z jeho vyjadrení z tej doby zdôrazňujú, že smrť je veľkým vyrovnávajúcim nástrojom. 
Luther videl svoju smrť ako konečné oslobodenie od hriechu a smrti Kristom. Ako píše vo Veľkom katechizme, kresťania sa každý deň kajúcne vracajú ku Kristovej smrti, ku ktorej sa mysticky pripojili v krste. Skrze pokánie, vieru a posvätenie starý Adam alebo Eva postupne odpadá. Nakoniec je kresťan v smrti oslobodený od starého ja a naplno vstupuje do svojej existencie ako nový človek v Kristovi. Vo svetle svojej viery v Krista mohol Luther na smrteľnej posteli vyznať pravdu evanjelia. V tomto slúži ako trvalý vzor viery a kresťanskej slobody.