Turecká vláda povolila stavbu kresťanského kostola sýrskeho rítu na okraji Istanbulu, vo štvrti Yeşilköy. Bude to vôbec prvý kostol postavený od vyhlásenia republiky.
Stavba kostola, s ktorou sa začne v najbližších mesiacoch, bude financovaná nadáciou brániacou práva približne 20-tisíc Sýrčanov (pravoslávnych i katolíkov), ktorí žijú poväčšine na juhovýchode Turecka.
Turecký premiér prijal 2. januára reprezentantov nemoslimských menšín pri príležitosti stretnutia v Istanbule na tému islamofóbie a rasizmu, na ktorom sa zúčastnili aj ekumenický patriarcha Bartolomej a predseda Konferencie biskupov Turecka Ruggero Franceschini, ktorý je arcibiskupom Smyrny latinského obradu.
V rámci 76-miliónovej populácie Turecka je nemoslimských obyvateľov menej než 200-tisíc, pričom kresťania z nich tvoria približne 150-tisíc. Aj napriek tomu, že ústava uznáva slobodu kultu, dochádza tu k obmedzovaniu náboženských menšín. Katolícka cirkev nie je právne uznaná, dokonca ani len ako tzv. prípustné vyznanie, ktoré Lausanneská zmluva z roku 1923 priznala Arménskej apoštolskej cirkvi, pravoslávnym a židom.
Stavba kostola, s ktorou sa začne v najbližších mesiacoch, bude financovaná nadáciou brániacou práva približne 20-tisíc Sýrčanov (pravoslávnych i katolíkov), ktorí žijú poväčšine na juhovýchode Turecka.
Turecký premiér prijal 2. januára reprezentantov nemoslimských menšín pri príležitosti stretnutia v Istanbule na tému islamofóbie a rasizmu, na ktorom sa zúčastnili aj ekumenický patriarcha Bartolomej a predseda Konferencie biskupov Turecka Ruggero Franceschini, ktorý je arcibiskupom Smyrny latinského obradu.
V rámci 76-miliónovej populácie Turecka je nemoslimských obyvateľov menej než 200-tisíc, pričom kresťania z nich tvoria približne 150-tisíc. Aj napriek tomu, že ústava uznáva slobodu kultu, dochádza tu k obmedzovaniu náboženských menšín. Katolícka cirkev nie je právne uznaná, dokonca ani len ako tzv. prípustné vyznanie, ktoré Lausanneská zmluva z roku 1923 priznala Arménskej apoštolskej cirkvi, pravoslávnym a židom.