Publikácia o hudobnej kultúre na Spiši

Publikácia o hudobnej kultúre na Spiši

Ústav hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Prešovským hudobným spolkom Súzvuk vydal v roku 2014 publikáciu PhDr. Janky Petőczovej, CSc. Hudba ako kultúrny fenomén v dejinách Spiša. Raný novovek.
Ide o vedeckú knižnú monografiu založenú na autorkiných dlhoročných výskumoch historických hudobných rukopisov a tlačí, ako aj rôznych archívnych prameňov k dejinám barokovej hudby v strednej Európe. Ťažisko publikácie spočíva v riešení piatich základných problémov z dejín hudobnej kultúry raného novoveku v mestách historického Spiša: evanjelické a. v. kantoráty ako spoločný činiteľ rozvoja spišskej hudobnej kultúry; mestské hudobné združenia (Collegium Musicum, Fraternitas Litteratorum) ako nositelia hudobných tradícií v mestách; mecenášstvo, čiže finančný a sociálny systém, ktorý umožňoval dlhodobo prosperujúci rozvoj hudobného života; osobnosť hudobného skladateľa v ranom novoveku; evanjelická rodina ako unikátny fenomén z hľadiska hudobného vzdelania a praktickej hudobnej výchovy. Súčasťou knihy je notová príloha a reprodukcie historických dokumentov (čiernobiele i farebné).

Kapitola venovaná problematike evanjelických a. v. kantorátov prináša terminologickú špecifikáciu pojmov (kantor, kantorát, kantorstvo) a hudobnohistorickú charakteristiku mestských kantorátov v období reformácie v spišských mestách (podrobnejšie v Levoči a Spišskej Novej Vsi). V centre kantorátov dominovali aktivity speváckeho zboru na bohoslužbách, ktoré koordinoval kantor (učiteľ v škole), resp. rektor školy. Kantor bol riadny pedagóg, vyučoval hudbu a často aj iné predmety, ale zároveň to bol profesionálny hudobník – dobrý spevák, dirigent, organista, neraz i skladateľ. Povinnosti kantorov sú opísané v školských zákonoch Leges scholae Leuschoviensis (1589). V 16. storočí sa v spišských evanjelických školách používali učebnice hudby De Musica Leonarda Stöckela. V 17. storočí sa každý mestský kantorát rozvíjal ako samostatný hudobnokultúrny organizmus s centrálnym postavením osobnosti kantora zodpovedného za umeleckú hudbu v cirkevnom i školskom prostredí. Dôležitú úlohu zohrávala aj koordinácia hudobných aktivít s mestskými organistami, z ktorých najvýznamnejší boli Samuel Marckfelner v Levoči a Ján Šimrák st. v Spišskom Podhradí.

Osobitná kapitola knihy je venovaná významu evanjelickej rodiny pre rozvoj hudobného myslenia a kultúrnosti v ranom novoveku. Evanjelické rodiny poskytovali unikátne zázemie z hľadiska hudobnej výchovy v užšom rodinnom i širšom duchovnom spoločenstve. Takmer u všetkých spišských hudobných skladateľov máme doklady, že vyrastali v rodinách evanjelických duchovných, resp. v rodinách, kde bol univerzitne (teologicky) vzdelaný otec alebo starý otec (Stöckelovci, Serpiliovci (Quendelovci), Weissovci, Zarevúcki, Šimrákovci). V tomto mikroprostredí rodín evanjelických duchovných, kde sa snúbilo vedecké poznanie a hudobnoumelecké kreatívne prostredie s vierou, boli ideálne predpoklady na rozpoznanie hudobného talentu dieťaťa, jeho rozvinutie a podporovanie. Hudobná výchova a vzdelanie mali vysoký hodnotový status v celom evanjelickom a. v. spoločenstve, už aj vzhľadom na filozofickú podstatu chápania teológie a miesta hudby v reformačnom učení.

Petőczová, Janka. CSc. Hudba ako kultúrny fenomén v dejinách Spiša. Raný novovek. Bratislava : Ústav hudobnej vedy SAV, Prešovský hudobný spolok Súzvuk, 2014. 384 s. ISBN 978-80-89188-40-6.