Pohrebná rozlúčka s bratom farárom Mgr. Rastislavom Tupým

Pohrebná rozlúčka s bratom farárom Mgr. Rastislavom Tupým

V nádeji vzkriesenia sme sa 25. augusta 2011 v Zemianskom Podhradí rozlúčili so zosnulým manželom, otcom, starým otcom a slova Božieho kazateľom Mgr. Rastislavom Tupým.
Slovami 91. žalmu (1 – 2.16) vyrieknutými dôstojným bratom generálnym biskupa Milošom Klátikom „Kto v skrýši Najvyššieho prebýva a odpočíva v tôni Všemohúceho, ten vraví Hospodinu: Moje útočište, hrad môj, môj Boh, ja v Neho dúfam. Nasýtim ho dlhým životom a ukážem mu svoje spasenie“, sme si pripomenuli život a dielo kňaza, ktorý tu pôsobil až do odchodu na dôchodok a prežil i jeseň života. Liturgovali brat farár Michal Masár, senior v. v. Milan Kubík a bývalí konfirmandi zosnulého farára − konsenior Ján Ochodnický a farárka Lenka Kusendová. Prišli sa s ním rozlúčiť aj členovia a farári z cirkevných zborov, kde brat farár pôsobil − z Gemerskej Polomy, Málinca, Kšinnej aj z jeho rodného Beckova. Na rozlúčku sa prihovoril i niekdajší spolužiak a oltárny spolubrat Michal Hreško. Sestra seniorka POS Eva Juríková prečítala biblický text Iz 43, 1 „Neboj sa, lebo som ťa vykúpil, povolal som ťa tvojím menom, môj si ty!“, ktorý si zosnulý sám vybral ako motto a sprevádzal ho celým životom, jeho životopis a odobierku.

Túžbou zosnulého brata farára bolo odpočívať pri kostole pod lipou, kde už majú posledné miesto svojho odpočinku viacerí jeho predchodcovia. Tam sme ho s nádejou, ktorú ako veriaci nosíme v srdci, odovzdali do milostivých Božích rúk, a prítomných smútiacich, ako i pozostalú rodinu sme odovzdali do milostivého Božieho vedenia a ochrany.

Mgr. Rastislav Tupý sa narodil 16. 2. 1931 v Beckove ako 7 z 9 detí z rodičov už zosnulých Jána a Anny, rod. Paulovičovej. Pochádzal z roľníckej rodiny. Základnú školu navštevoval v Beckove, meštianku a gymnázium v Novom Meste nad Váhom, z oktávy vystúpil a prihlásil sa do prípravného kurzu pre bohosloveckú fakultu v Prahe, keďže jeho túžbou bolo od detstva stať sa služobníkom Božím, tu v roku 1953 aj maturoval. Od roku 1953 - 57 študoval na SEBF v Modre. Ordinovaný bol bratom biskupom Krčmérym 20. 10. 1957 v Martine. Po 2 rokoch základnej vojenskej služby bol ustanovený na pol druha roka za kaplána do Prešova, Pozdišoviec a Jelšavskej Teplice. Po absolvovaní kňazskej skúšky bol ustanovený za kňaza do Gemerskej Polomy v roku 1961, kde vykonal rôzne stavebné a rekonštrukčné práce na kostole a na fare. Tu v roku 1964 vstúpil do stavu manželského so Žofiou, rod. Koreňovej; v roku 1965 sa narodila prvorodená dcéra Miriam. Ďalšou kňazskou stanicou bol od roku 1967 CZ Málinec, kde počas jeho pôsobenia bola postavená nová fara, opravená strecha na kostole; tu im Pán Boh požehnal syna Rastislava. V roku 1972 sa zo zdravotných dôvodov presunuli na nové pôsobisko do cirkevného zboru Kšinná, kde manželka Žofia kantorovala; tu sa im narodilo tretie dieťa Bohuslav. Keď deti mali nastúpiť na povinnú školskú dochádzku, presunuli sa v roku 1977 do Zemianskeho Podhradia, kde v blízkosti fary bola základná škola, ktorú deti navštevovali. V Zemianskom Podhradí bola postavená nová fara a s pomocou Božou bola urobená nová medená strecha na kostole. Brat farár i v dobe, ktorá nebola prajná cirkvi, vychovával a viedol deti a dorast k Pánu Bohu, vyučoval na škole náboženstvo a do kňazskej služby inšpiroval aj dvoch svojich konfirmandov. Zaujímal sa o históriu nášho zboru, zaslúžil sa o založenie pamätnej izby Holubyho a Ríznera a pričinil sa o opravu pomníka kňaza Samuela Štúra. V roku 1997 dostal prvú mozgovú príhodu a na základe tejto choroby ukončil svoju cirkevnú službu v roku 1998. V roku 2002 bol postihnutý druhou mozgovou príhodou, ktorá bola ešte silnejšia, a odkázaný bol opateru manželky a domácich. Tešil sa z každej návštevy svojich detí, vnúčat, priateľov zo školských čias a cirkevníkov. Okrem kazateľskej služby sa venoval chovateľstvu a včelárstvu. V činnej službe mal funkciu zapisovateľa seniorálnej pastorálnej konferencie a bol synodálom pri zostavovaní cirkevnej ústavy. Pán života a smrti, ktorému 39 rokov obetavo slúžil na Jeho vinici, si ho povolal 22. augusta 2011 v skorých ranných hodinách vo veku 80 rokov, 6 mesiacov a 6 dní.

Galéria k článku