II. stretnutie maďarských evanjelikov na Slovensku

II. stretnutie maďarských evanjelikov na Slovensku

Dňa 9. októbra 2010 sa v Šahách konalo 2. stretnutie maďarských evanjelikov na Slovensku. Na podujatie boli pozvaní všetci duchovní a členovia 20 cirkevných zborov, na ktorých území je záujem aj o službu v maďarskom jazyku.
Stretnutie sa začalo pobožnosťou v evanjelickom kostole, ktorú v maďarskom jazyku viedol brat farár Dezider Rusňák. Pre prítomných, ktorí neovládajú maďarský jazyk, bol vopred pripravený preklad kázne do slovenčiny. Brat farár svoju kázeň postavil na 1J 3, 18 – 24: „Deti, nemilujme slovom ani jazykom, ale skutkom a opravdivo...“ . Okrem iného povedal: „V tých prvých storočiach počas krutých prenasledovaní prvých kresťanov našla sa charakteristická „nálepka“ na veriacich tej doby. O prvých kresťanoch hovorili: oni sú ľudia, ktorí vedia veľmi milovať... Neboli rozhodujúce ani štruktúry, ani tisícoraké spolky. Bola však dôležitá tá predivná, všetko znovu obnovujúca, okrášľujúca, všetko uzdravujúca životodarná sila, láska.“

Na stretnutie prijali pozvanie a zúčastnili sa na rokovaní generálny biskup ECAV na Slovensku Miloš Klátik s manželkou, ako aj dištriktuálny biskup Západného dištriktu Milan Krivda. Prítomných vyše 90 účastníkov privítala domáca sestra farárka Hana Peničková a ako zástupca organizátorov brat Zoltán Srna.

Po skončení pobožnosti pokračovalo stretnutie pracovným rokovaním. Jeho prvá časť sa konala priamo v kostole. Bratia biskupi pozdravili prítomných a povzbudili ich v práci na vinici Pánovej. Pozdrav rokovaniu poslal aj senior domáceho Hontianskeho seniorátu Miroslav Dubek, ktorý sa pre pracovné zaneprázdnenie nemohol na stretnutí zúčastniť. S pozdravom vystúpil aj hosť rokovania brat farár Attila Szpisák zo Slovenského Komlóša v Maďarsku.

Po krátkom predstavení zástupcov z pätnástich zúčastnených cirkevných zborov sa za oblasť školstva prihovorila tajomníčka pre školy a náboženskú výchovu Daniela Veselá a v diskusii odpovedala na otázky ohľadom používania maďarských učebníc a ďalších študijných pomôcok.

Svoje prvé výsledky práce prezentovali aj členovia pracovnej skupiny pre prácu v cirkevných zboroch, kde sa používa maďarský jazyk, ktorých ešte minulý rok menoval generálny biskup do svojho poradného orgánu s úlohou, aby sa pokúsili spracovať do uceleného systému oblasť bohoslužobného života (liturgie), oblasť vyučovania náboženskej výchovy a oblasť misie. Keďže sestra farárka Lisáková sa nemohla na stretnutí zúčastniť, bolo popoludňajšie rokovanie, ktoré sa konalo v priestoroch miestnej organizácie Csemadok, venované predovšetkým misii a liturgii. V prednáškach, s ktorými vystúpili Jozef Horňák a Olivér Nagy, predložili analýzu súčasnej situácie a naznačili východiská, ako postupovať ďalej. Svoje predstavy predložili na diskusiu a je záujem, aby sa po zjednotení názorov mohli tieto predložiť oficiálnym orgánom ECAV na ich právnu kodifikáciu v cirkevnej legislatíve.

V diskusii vystúpili viacerí účastníci stretnutia aj s konkrétnymi návrhmi na zlepšenie komunikácie medzi farármi (a veriacimi) v cirkevných zboroch, kde sa používa maďarský jazyk. Brat Attila Spiszák hovoril o svojich skúsenostiach z Maďarska, kde pre slovenské cirkevné zbory, ktoré nemajú svojho duchovného schopného kázať a odbavovať služby Božie po slovensky, majú na úrovni centra vytvorenú funkciu misijného farára, ktorý podľa požiadaviek zo zborov cestuje po celej krajine. Brat farár Viliam Solárik navrhol vytvoriť na webových stránkach ECAV sekciu pre maďarsky hovoriacich veriacich, čo podporili najmä mladší účastníci stretnutia.

Riaditeľ GBÚ Dušan Vagaský, ktorý sa ako hosť tiež zúčastnil na rokovaní, tlmočil snahu vedenia našej cirkvi, aby sme mali nie jedného cestujúceho farára, ale aby v každom cirkevnom zbore, kde žijú maďarskí veriaci, mali duchovného schopného im poskytnúť duchovné zaopatrenie i v materinskej reči. To sa aj darí. Pri tejto príležitosti ocenil snahu tých bratov farárov a sestier farárok, ktorí sa ako Slováci sami učia po maďarsky, aby túto službu mohli poskytovať, a tak svoje povolanie ešte viac naplniť. Povzbudil cirkevné zbory, kde žijú veriaci maďarskej národnosti, aby vo svojich radoch sami hľadali mladých ľudí, viedli ich a motivovali k štúdiu na bohosloveckej fakulte. O päť rokov by sa potom mohli vrátiť späť do svojich zborov a situácia by mohla vyzerať úplne ináč.

Prítomní sa dohodli na organizovaní ďalších podobných aktivít a na záver sa uzniesli na príprave návrhu vytvorenia jednotnej liturgie a bohoslužobného poriadku pre maďarské a pre dvojjazyčné bohoslužobné podujatia. Stretnutie sa uzatvorilo pobožnosťou Attilu Szpisáka.

Galéria k článku