130. výročie narodenia ev. farára a dramatika Jozefa Hollého

V podjavorinskej obci Moravské Lieskové si za veľkej účasti ľudí v nedeľu 1. februára pripomenuli viacerými podujatiami 130. výročie narodenia dramatika, národného buditeľa a farára Jozefa Hollého. Spomienkové slávnosti sa začali slávnostnými službami Božími v evanjelickom chráme za účasti generálneho biskupa ECAV Miloša Klátika, seniorky Považského seniorátu Evy Juríkovej, zástupcu Úradu vlády SR Daniela Šmihulu, starostu obce, samospráv z okolia, Matice slovenskej i potomkov J. Hollého – vnuka Josefa Abrháma, známeho českého herca.

Jozef Hollý (pozri tu) ako horlivý kňaz i ako morálna autorita a rodoľub šíriaci osvetu hlboko zasiahol do života dediny a dramatickou tvorbou zanechal nezmazateľnú stopu v národných dejinách. Za 130 rokov od narodenia jeho meno, životné posolstvo a tvorba neupadli do zabudnutia. Do Moravského Lieskového prišiel v roku 1903 ako 24-ročný, aby tunajším veriacim zvestoval evanjelium Ježiša Krista.
Generálny biskup Miloš Klátik v kázni, opierajúc sa o Mt 17,1 – 8, pripomenul požehnané účinkovanie Jozefa Hollého, ktorý bol 17. farárom v Moravskom Lieskovom a jeho pôsobenie smerovalo k tomu, aby naši predkovia za každých okolností života hľadeli na Ježiša Krista a podľa aj toho žili. „Viďme len samého Ježiša, ako Ho poznávame z Jeho slova, z chvíľ, v ktorých sme výrazne pocítili a uvedomili si Jeho pomoc a lásku. A tak budeme vždy nanovo spoznávať: „Nič nemám milšie, nad Teba drahšie, keď Ťa mám, všetko mám, Pane Ježiši“ (ES 446, 1). Preto „Kamkoľvek Ty pôjdeš, za Tebou pôjdem. Teba sa naveky pridŕžať budem...“ (ES 460,6). Nech nám v Tom pomáha sám Trojjediný Pán Boh!“ povedal brat generálny biskup na záver kázne. Domáci farár Peter Maca príhovor o živote a tvorbe Jozefa Hollého uviedol citátom filozofa Senecu, že nie je dôležité, ako dlho žijeme, ale či dosť žijeme. Život sa nemeria rokmi, ale činmi. To presne vystihuje Hollého, lebo za svoj krátky život, veď zomrel ako 33-ročný, sa oduševnene venoval práci v cirkvi, záležalo mu na sociálnej situácii ľudí, ktorú sa snažil zmierniť osvetou a činorodou prácou. Bojoval proti úžere, zakladal úverové spolky, stál pri založení Spolku evanjelických mužov a mladíkov (1905), predsedal dolnosrnianskemu kresťanskému potravinovému spolku (1907 – 1911), a popritom sa venoval dramatickej tvorbe.
Chrámovému zhromaždeniu sa prihovoril i D. Šmihula, ktorý zdôraznil, že uctievať si významné osobnosti národa je mimoriadne dôležité, pretože to pomáha budovať zdravé národné sebavedomie a udržiavať kontinuitu tradícií.
V Moravskom Lieskovom si J. Hollého veľmi ctia. Stal sa inšpiráciou aj pre domáceho autora, poddozorcu evanjelickej a. v. cirkvi Dušana Mika ml., ktorého báseň Spomienka na J. Hollého zaznela v kostole. Farára Hollého si spevom uctili aj členovia domáceho folklórneho súboru Kasanka, ktorí prišli v krojoch, aby týmto spôsobom pripomenuli, že veriaci v roku 1903 nového farára vítali na začiatku dediny oblečení vo sviatočných krojoch.
Z kostola sa účastníci slávností presunuli k budove bývalej evanjelickej fary, kde položili kvety k pamätnej tabuli, ktorá bola osadená v roku 1968. Zhromaždeným sa prihovoril starosta obce Ľubomír Miklánek. Pripomenul, že občania sú mimoriadne hrdí na J. Hollého, ktorý zanechal jasný morálny odkaz nielen svojím literárnym dielom, pôsobením medzi veriacimi, ale i osobným životom. Hollého hlboký duchovný a umelecký charakter zanechal stopy v jeho blízkej rodine: dcéra Elena Holéczyová, umelecká čipkárka a národná umelkyňa, syn Martin Hollý st., herec a režisér, zaslúžilý umelec, vnuk Martin Hollý ml. ako filmový režisér. Dcéra Božena je matkou známeho českého Josefa Abrháma. Tento divadelný a filmový herec starého otca poznal len z rozprávania rodičov, no podľa jeho slov až teraz si naplno uvedomuje, čo všetko pre ľudí urobil, aký mal veľký talent. „Mal všetky vlastnosti, ktoré ja obdivujem a ktoré ma zaväzujú, aby som mu toto dedičstvo nekazil,“ vyznal sa prítomným J. Abrhám. „Som vlastne jeden z posledných potomkov a mám tú česť sa sem vrátiť a s ostatnými si pripomenúť, aký to bol úžasný a obdivuhodný človek, čo všetko dokázal. Ak mám v sebe gény, tak je to v mnohom jeho zásluha. To si teraz viac uvedomujem,“ dodal. V mene rodiny poďakoval organizátorom za slávnosť na počesť jeho starého otca. „Vážim si týchto ľudí, že držia spomienku naňho, rozoznali a oceňujú, aký bol mimoriadny človek. Pre našu rodinu to bol veľký deň,“ zdôraznil umelec.
Popoludní prezident SR Ivan Gašparovič, zástupca Úradu vlády Daniela Šmihula, predstavitelia ECAV a ďalší hostia položili na miestnom cintoríne vence na Hollého hrobe. „Často zabúdame na tých, vďaka ktorým aj dnes môžeme hovoriť, že Slovensko po tisícročí je slobodné, je samostatné a je aj vo svete už dnes známe,“ povedal prezident. Pripomenul, že práve takí ľudia, ako bol J. Hollý, udržiavali národné povedomie, kultúru aj vieru.
Spomienkové slávnosti v kultúrnom dome zavŕšilo zhodnotenie literárneho pôsobenia J. Hollého, ktoré predniesol Mišo A. Kováč, a predstavenie asi najznámejšieho Hollého diela ¬–komédie Kubo – v netradičnom podaní divadla Na rázcestí z Banskej Bystrice.
Foto: Viera Barošková

Viera Macová-Barošková | 9.2.2009

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart