Tradičný výlet petržalských seniorov

Po vlaňajšej návšteve v L. Mikuláši, L. Jáne, L. Ondreji a Sv. Kríži a predvlaňajšom výlete v Záriečí, Lazoch pod Makytou, Púchove a Považskej Bystrici seniori z CZ v Bratislave-Petržalke v sobotu 30. mája 2009 navštívili CZ vo Veľkých Levároch, v Holíči, Skalici a Hodoníne.

Výlet organizovala Petržalská evanjelická diakonia a farárovci Kmošenovci. Na začiatku cesty sa sestra farárka Gabriela Kmošenová pomodlila a prečítala duchovné zamyslenie, potom si všetci spoločne zaspievali ranné piesne z pripravených spevníčkov. Tie neskôr použili v každom z navštívených kostolov, kde si z nich zaspievali jednu-dve piesne. Po prehliadke kostola nás domáci brat farár alebo sestra farárka oboznámili s históriou ich cirkevného zboru a za náš cirkevný zbor ich pozdravil brat farár Vladimír Kmošena. Okrem kostolov sme mali možnosť pozrieť si aj Záhorské múzeum v Skalici, sídliace v secesnom Dome kultúry, ktorý projektoval architekt Dušan Jurkovič, s výstavou inštalovanou k 100. výročiu jeho založenia, ako aj výstavu prekrásnych umeleckých patchworkov. V Hodoníne sme si zas so záujmom pozreli Múzeum T. G. Masaryka, tamojšieho rodáka.
A teraz aspoň niečo z toho, čo sme sa dozvedeli o minulosti aj súčasnosti cirkevných zborov, ktorým aj touto cestou ďakujeme za milé prijatie.

CZ ECAV Veľké Leváre
V útulnom historickom kostolíku nás privítal brat farár Radoslav Danko, petržalský rodák, bývalý učiteľ v našej detskej besiedke, predtým senior Dunajsko-nitrianskeho seniorátu. Ich CZ vznikol krátko po reformácii – vtedy skoro celé Záhorie bolo evanjelické, teraz sú už spolu s neďalekým Holíčom a Skalicou len evanjelickými enklávami medzi katolíkmi. V čase protireformácie im farára Juraja Johanidesa vyhnali a kostol im odobrali. Vtedy vznikol tzv. luteránsky chodník, ktorým chodili na služby Božie (SB) do Modry. Od r. 1775 boli fíliou Holíča, v roku 1791 si postavili tolerančný kostol a v roku 1793 sa osamostatnili. V r. 1823 im kostol zhorel aj s organom, rovnako aj druhý kostol. Teraz majú tretí kostol aj tretí organ, a to od majstra organára Martina Šaška. V r. 1855 pristavali ev. školu, v r. 1935 vežu a v r. 1902 novú faru. V r. 1901 – 1915 tu bol farárom známy Ján Maliarik, autor spisu Celozemský univerzálny štát.
Medzi 166 členmi je veľa bratov a sestier, ktorí ochotne pracujú pre CZ. Len mladých majú veľmi málo (v tomto roku mali iba 2 konfirmandov), preto sa rôznymi spôsobmi snažia pritiahnuť ich záujem. Nedávno v bývalom kantorskom byte za financie z nórskych fondov vybudovali nízkoprahové Centrum záujmových aktivít, kde je biblický klub, tvorivé dielne atď.
Filiálkou CZ sú Malacky, kde majú služby Božie raz za mesiac v zasadačke mestského úradu.

CZ ECAV Holíč
V Holíči si práve budú pripomínať pamiatku 221. výročia posvätenia ich tolerančného chrámu. Je to už siedme bohoslužobné miesto holíčskych evanjelikov: prvý kostol im v čase protireformácie odobrali a kostol, ktorý si postavil v r. 1666, im dali zbúrať. Potom chodili na SB do Prietrže (museli ísť už v sobotu večer alebo v nedeľu zavčas rána) a 300 rokov sa schádzali len na domácich SB alebo chodili do Skalice, kde mali SB vo farárskom alebo rektorskom byte či v stodole, komore alebo maštali. V r. 1787 na sviatok Sv. Trojice posvätili základný kameň nového kostola a už v r. 1788 bol postavený. V r. 1876 pristavali vežu a k storočnici kostola kúpili organ a vynovili oltár. Krstiteľnicu majú pôvodnú, z r. 1790. Žiaľ, chrám stojí na močaristej pôde, čo sa prejavuje na jeho stenách.
Majú tri filiálky a spevokol, ktorý pôsobí už 99 rokov. Každú stredu majú stretnutie rodín; na náboženstvo chodí 27 detí a mali 4 konfirmandov (na budúci rok už len dvoch). Snažia sa podchytiť deti rôznymi podujatiami, ale veľmi sa im nedarí. Vďaka Bohu, aspoň starší členovia sú aktívni a ochorne pomôžu aj pri prácach okolo opráv kostola a fary.
Sestra farárka Emília Talábová nám porozprávala aj o histórii holíčskeho kaštieľa, pri ktorom gróf František Štefan Lotrinský vybudoval jednu z prvých manufaktúr na území dnešného Slovenska: holíčsku keramiku v nej vyrábali aj pre viedenský dvor. Kaštieľ bol podzemnými chodbami spojený so žrebčíncom a s tzv. kačenárňou, kde chytali divé kačice pre Máriu Teréziu. Žiaľ, dnes je všetko v zúboženom stave.

CZ ECAV Skalica
V Skalici a okolí prevažujú katolíci, ale ich CZ je aktívny: z evanjelikov prihlásených pri sčítaní ľudí väčšinu majú podchytených (840 z 960-ich). Mali 15 krstov, 5 konfirmovaných (vlani 11), pravidelne chodia do troch domov dôchodcov a do filiálky Vrádište. Organizujú chrámové koncerty (napr. Musica sacra Skalica) a iné aktivity v spolupráci s mestom a rímskokatolíkmi.
Kostol v Skalici je krásne zrekonštruovaný, postavený v r. 1797 v klasicistickom štýle s prvkami neskorého baroka. Organ od majstra Šaška z 30. rokov 19. stor. patrí k jeho najväčším dielam. Lavice a dlážka sú pôvodné, ale v rámci rekonštrukcie v r. 2008 vymenili okná a vynovili fasádu.
Na kostolných laviciach nás zaujali tabuľky v menami: bohatší evanjelici prispievali na kostol tak, že si kupovali miesta na sedenie (vtedy tam chodilo toľko veriacich, že mnohým sa neušlo miesto...) – bolo to 18 florénov ročne, t. j. asi 265 eur. Ženy vždy sedeli dolu, muži hore, na chóre.
Brat farár Peter Švehla nám ukázal veľkú vzácnosť – tzv. Komenského nádoby k Večeri Pánovej - kalich a cibórium (nádobka na hostie). Kostolu ich údajne venoval J. A. Komenský, ktorý tu po vyhnaní z Moravy po bitke na Bielej hore asi na trištvrte roka našiel útočisko. Jeho busta sa nachádza v Parku J. A. Komemského pri kostole.
Pred kostolnou vežou, ktorú skalickí evanjelici postavili v r. 1938 podľa projektu Dušana Jurkoviča, stojí pamätník Daniela G. Licharda z r. 2008. Na 1. poschodí veže je pohrebná kaplnka a na 2. poschodí ochraňujú vzácnu knižnicu – Lichardov archív.

CZ Českobratskej cirkvi evanjelickej a. v. v Hodoníne
Aj ThDr. Jindřich Slabý nám porozprával o histórii ich CZ, ktorý nadväzuje na tradície reformácie V r. 1501 vznikol prvý zbor Jednoty bratskej, potom lutherský zbor. Do bitky na Bielej hore v Hodoníne nebolo ani jedného katolíka, po nej však Habsburgovci všetkých protestantov vyhnali z Čiech; okrem katolíkov akceptovali jedine Židov – to sme sa dozvedeli v expozícii mesta Hodonín v Masarykovom múzeu. Až po tolerančnom patente tu znovu začali vznikať evanjelické CZ – lutherské aj reformované.
Prvé evanjelické služby Božie v Hodoníne mal farár Šebesta v r. 1895; v roku 1901 si evanjelici postavili kostol, ktorý do r. 2001 generálne opravili. Brat farár citoval známe „Keď je dom hotový, príde smrť“ a zdôraznil, že netreba ustávať v práci, stále treba ďalej budovať cirkevný zbor a celú cirkev. Aj oni majú čo robiť, veď zo 480 registrovaných členov do chrámu Božieho pravidelne chodí len 40 – 50 ľudí.
Na záver sme si spoločne s českými hostiteľmi zaspievali evanjelickú hymnu Hrad přepevný jest Pán Bůh náš. Spievali sme podľa ich spevníka, v ktorom majú vytlačenú staršiu verziu piesne od M. Luthera z r. 1529 v úprave J. Tranovského z r. 1636 i jej novšiu verziu.

Foto: Štefan Škoda

Edita Škodová | 10.6.2009

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart