Prešovské Staré kolégium v novom šate

Prešovské Staré kolégium v novom šate

Keď v roku 1997 pri 330. výročí otvorenia „starého“ Ev. kolégia v Prešove vyslovil na vedeckej konferencii o kolégiu brat emeritný biskup Ján Midriak želanie, „nech sa stane zázrak, že po tomto jubileu na prešovskom námestí zaskvie sa budova kolégia v novom šate a bude do budúcnosti nielen kultúrnou národnou pamiatkou, ale jeho kultúrnou a národnou pýchou!“, nik netušil, že sa to stane realitou až o 13 rokov neskôr.
„Budova starého, vetrami ťažkých dôb ošľahaného Evanjelického kolégia na prešovskom námestí je zrekonštruovaná a má svoj nový šat,“ radostne vyhlásil brat biskup VD Slavomír Sabol v kázni Božieho slova na ďakovných službách Božích pri obnove exteriéru a interiéru tzv. Starého kolégia. Vo svojej kázni na základe biblického textu Neh 12, 27 – 28, 30 – 31 zdôraznil potrebu pravého prežívanie radosti v živote Božieho ľudu. „Radosť, ktorú vo svojom srdci prežívame, nechce byť chvíľkovým potešením. Chce byť skôr radosťou, ktorá preniká celú našu bytosť. Radosť z Boha, ktorý žehná svojmu ľudu, je radosťou, ktorá nás nesie." Túto základnú myšlienku brat biskup rozviedol v niekoľkých bodoch:

„Radosť, ktorá nás nesie, je radosť z dedičstva otcov formujúca našu identitu. Keď po zmene pomerov zákon 403/1990 Z. z. umožnil cirkvi prvýkrát reštituovať majetok, mnohí si v nej kládli otázku, či nám je toto imanie predkov potrebné. Ak máme byť úprimní, treba povedať, že aj v prípade Starého kolégia a ostatných prešovských cirkevných budov (na Jarkovej a Baštovej ul.) povedal niekto z vtedajšieho vedenia cirkvi: „Či nám tie staré barabizne treba?“ Iste k tomu výroku viedli obavy: Kde vziať financie na opravu? Aký účel dáme získanému nehnuteľnému majetku? Zašlé slávne časy asi ťažko vrátime späť.
Vďaka Bohu boli v cirkvi aj tí, ktorí vedeli, že tohto dedičstva sa nesmieme vzdať. Napriek ťažkostiam spojeným s jeho obnovou, siahajúcou neraz za reálne možnosti cirkvi, nemožno stratiť to, čo je cirkvi sväté, čo tvorí súčasť jej doterajšieho života, jej identity. Veľmi ma mrzelo a verím, že aj vás, bratia a sestry, že táto slávna budova, vydávajúca svedectvo o živote evanjelickej cirkvi, sa javila v strede mesta ako opustený žobrák. Dnes, napriek mnohým „nezažehleným“ starostiam spojeným s rekonštrukciou, cítim vo svojom srdci (a verím, že aj vy) radosť. Radosť z dedičstva otcov, ktorá ma nesie a formuje moju a verím, že aj vašu duchovnú identitu.
Radosť, ktorá nás nesie, je radosť prameniaca z pokánia. V našom prečítanom texte sa pred samotnou posviackou ľud, kňazi, levíti i samotné hradby očisťujú. Sú si vedomí Božej svätosti i svojej hriešnosti i posvätného účelu, na čo má posvätený objekt slúžiť. Preto aj my, prv než by sme posvätili zrekonštruovaný objekt, očisťme svoje srdcia. Poznajme, že stav, v akom sa nachádzajú naše rodiny i celá cirkev, je dôsledok nášho zlyhania a vzdialenia sa od Božích právd. Ak chceme dnes zažiť radosť, ktorá nás bude niesť, musí prameniť z nášho úprimného pokánia.
Radosť, ktorá nás nesie, je radosť z požehnaného diela. Budovanie hradieb Jeruzalema nebola ľahká záležitosť. Nešlo pri nej iba o financie. Bolo potrebné budované dielo chrániť pred nepriateľmi, ktorí nežičia dielu. No napriek rôznym prekážkam je dielo hotové. V deň posviacky Nehemiáš vytvoril dva oslavné sprievody, ktoré prechádzajúc po obvode mestských hradieb, jeden sprava, druhý zľava, spoločne sa k oslave Božej a k vďakyvzdaniu stretnú v Božom chráme. V jednej skupine kráča Ezdráš a v druhej Nehemiáš. Ezdráš prišiel so svojimi navrátilcami do Jeruzalema skôr ako Nehemiáš. Do jeho práce vstúpil Nehemiáš a pri posviacke hradieb sa spolu s ostatnými spoločne tešia z vykonaného diela. Dnes túto symboliku vidím aj v tomto chráme. Brat biskup Midriak patrí k tým, ktorí vstúpili do zdevastovanej budovy Starého kolégia, majúc vieru, že dedičstvo otcov raz bude slúžiť cirkevnému účelu. Vykonali kus poctivej práce (strecha, átrium, vchod, schodisko, dvorana, prvé poschodie). Brat biskup Mišina so spolupracovníkmi v nej pokračoval (byty na 2. poschodí, vitráže v nájomných priestoroch a okná na prvom poschodí). Počas môjho účinkovania v úrade bola urobená vonkajšia fasáda, druhé poschodie, okná v átriu i na druhom poschodí, dvor v átriu i náter jeho fasády, obnova schodiska vo vstupe i oprava nájomných priestorov na prízemí. Dnes pri posviacke obnovenej budovy chcem poďakovať všetkým, ktorí sa od začiatku prvých opráv až do dnešných dní na rekonštrukcii podieľali. Dnes stojíme v tomto chráme spolu s bratom biskupom Midriakom ako začínajúci a končiaci rekonštrukciu, plní vďaky za požehnané dielo slúžiace Božiemu ľudu. Nech radosť z požehnaného diela nás nesie do budúcnosti. Konajme spolu, pracujme, majúc vieru v Boha, aby radosť, ktorú z požehnaného diela prežijeme, nás mohla niesť.
Radosť, ktorá nás nesie, je radosť prameniaca z Boha. Radosť, ktorú prežívali na posviacke v Jeruzaleme, nie je opretá o ľudský výkon. Oni sa radovali, „lebo Boh im spôsobil radosť“. Dôvodom „radosti, ktorá nesie“ je Boh sám. Izraelci si uvedomili, že za všetkým dianím, ktorého sú svedkami, je zachraňujúca Božia milosť. On bol ten, kto uvoľnil spoločenské pomery, dal odvahu k návratu, zapálil v ľuďoch sväté nadšenie i obetavosť, chránil pred nepriateľmi a otvoril nový horizont nádeje pre Boží ľud. My dnes podobne chceme prežívať radosť prameniacu z milosti Božej v Kristu. V ňom nám Boh otvoril horizont nádeje spásy. Bez tejto nádeje by nemalo význam opravovať budovy, ako je aj naše Kolégium. Bez tejto nádeje by sme slovami apoštola Pavla „boli najúbohejší z ľudí“ a mohli by sme oprávnene vravieť – „jedzme a pime, lebo zajtra zomrieme“ (1Kor 15). Nádej, ktorú máme v Kristovi, nás napĺňa trvalou radosťou, ktorá nás nesie.
Radosť, ktorá nás nesie, je radosť vydávajúca nefalšované svedectvo. To, čo Izraelci na posviacke prežívali, neostalo skryté. „Prejavy radosti Jeruzalema sa ozývali naďaleko...“ Ak prežívame radosť, vidieť to na celej našej bytosti. Čo môžu pozorovať ľudia na nás? Je naše kresťanstvo viditeľné? Vidieť ho doďaleka alebo iba za múrmi kostolov? Žijeme svoje kresťanstvo ako neradostnú povinnosť? Ak je dôvodom našich duchovných aktivít radosť z Boha, potom vydávame úžasné svedectvo, že vieme, komu sme uverili a komu patríme. Prajem si, aby dnešný deň bol pre nás radostný.“

V rámci služieb Božích odznela báseň Ladislava Fričovského Zdravica obnovenému kolégiu, ktorá bola napísaná zvlášť pre túto príležitosť. Hudobnými pozdravmi poslúžili členovia prešovského zborového spevokolu a skupina farárskych rodín prešovského zboru. Po kázni Božieho slova brat emeritný biskup Ján Midriak vo svojej prezentácii predstavil dejinný prierez života kolégia, v osobnom svedectve priblížil stav budovy pred jej rekonštrukciou, ktorý bol viac ako žalostný, čo dokumentuje aj fotografický materiál. Ďalej priblížil priebeh rekonštrukcie počas jeho pôsobenia a vyzdvihol niekoľko dôležitých udalostí. Ňou nepochybne bola aj návšteva pápeža Jána Pavla II., s ktorým sa spoločne modlil modlitbu Pánovu pri pamätníku obetí Caraffových súdov.
Poďakovanie za realizáciu a sponzorské dary predniesol brat riaditeľ VD ECAV Dušan Cina. Ocenil dobrú spoluprácu so stavebnou firmou „Čech“, ktorá celý projekt stavebne zabezpečovala. Ústretovosť sa prejavila i pri vypracovaní splátkového kalendára dlžnej sumy, ktorú bude musieť dištrikt niekoľko rokov splácať.

Po službách Božích nasledovalo slávnostné odhalenie dvoch pamätných tabúľ, ktoré návštevníkov budovy oboznamujú s významnými historickými udalosťami, ktorými kolégium prešlo a približujú významné osobnosti cirkevného školstva – rektorov EK a cirkevného života – biskupov VD ECAV. Po odhalení tabúľ sa celé zhromaždenie presunulo do srdca budovy kolégia – dvorany, v ktorej sa uskutočnila posviacka celej budovy. Vykonal ju brat biskup Slavomír Sabol s emeritným biskupom Jánom Midriakom. Dopoludňajší program uzavrelo predstavenie novovytvorenej výtvarnej expozície ôsmich biskupov VD. Expozícia bude vystavená v priestoroch BU VD ECAV a chce byť prejavom úcty voči tým, ktorí zanechali v živote dištriktu nezmazateľnú stopu. Expozíciu finančne zabezpečili štedrí darcovia, ktorí venovali finančný dar pokrývajúci všetky výrobné náklady. Autorom obrazov je akademický maliar Rastislav Kotál, ktorému patrí vďaka za nekomerčnú cenu namaľovaných obrazov.

Po slávnostnom obede pre pozvaných hostí pokračoval nedeľný program v historicko-duchovnej atmosfére prednáškou prof. Petra Kónyu Historický pohľad do života Kolégia, ktorú predniesol brat emeritný biskup Ján Midriak. Išlo o náhradný program, pretože v pôvodnom programe mal poslúžiť prednáškou brat Miloš Kovačka, ktorý však pre zdravotné ťažkosti nemohol do Prešova pricestovať.

Umelecko-duchovnou bodkou celého programu bol muzikál Juraj Turzo v podaní študentov Evanjelického gymnázia z Tisovca, ktorí pútavým spôsobom priblížili médiami kontroverzne vykreslenú postavu človeka stojaceho pri zrode našej ECAV.

Galéria k článku