Kristus trpí s nami!

Kristus trpí s nami!

V sobotu 6. 11. sa v starej fare v Lipt. Mikuláši konali Dni zborovej diakonie. Zišlo sa asi 40 bratov a sestier, medzi ktorými nechýbali profesionálne, ale i dobrovoľné opatrovateľky zborových diakonií, bratia farári a sestry farárky.
November. Občas krásny a slnečný. Občas pochmúrny a upršaný. Prvé novembrové dni sú všeobecne spojené so spomienkou na našich zosnulých. No pre cirkevný zbor v Liptovskom Mikuláši je tento mesiac spojený aj s niečím iným. Každoročne prvý víkend po Pamiatke zosnulých organizuje Dni zborovej diakonie. A tak ani tento rok tomu nebolo inak.

V sobotu 6. novembra sa v priestoroch starej fary v Liptovskom Mikuláši zišla skupina 40 bratov a sestier, medzi ktorými nechýbali profesionálne ale aj dobrovoľné opatrovateľky zborových diakonií, bratia farári a sestry farárky nielen z blízkych, ale aj zo vzdialenejších cirkevných zborov a samozrejme aj tí, ktorých oslovila tohtoročná téma. Zamyslením nad textom z Listu Rímskym 14, 7 - 8 a modlitbou otvorila tohtoročné, už ôsme Dni zborovej diakonie sestra seniorka LOS Mgr. Katarína Hudáková.

Prednášky na tému STAROSTLIVOSŤ O ONKOLOGICKY CHORÝCH ĽUDÍ boli rozdelené do dvoch častí. MUDr. Zlatica Čajková rozprávala o onkologických ochoreniach dneška hlavne z medicínskeho hľadiska. Poukázala na predpoklady vzniku tohto ochorenia, prešla jednotlivé fázy ochorenia, ale poukázala aj na to, ako by sa mal k pacientovi s týmto ochorením správať lekár i okolie. MUDr. Kvetoslava Antolová nadviazala na odbornú prednášku a doplnila ju skôr z praktického hľadiska. Poukázala na to, ako sa mení človek pri tomto ochorení z hľadiska fyzického, duševného aj duchovného a navyše, ako to ovplyvňuje ľudí v jeho okolí.

V poobedňajšej časti manželia Mgr. Anna Velebírová a Mgr. Ján Velebír rozprávali o tom, aké je posolstvo farára pre onkologicky chorého človeka, ale aj jeho rodinu. Všetci účastníci mali možnosť sa rozprávať nielen o téme ale aj o svojej službe v skupinkách. Jedni hovorili o osobných skúsenostiach zo spoločenstva Večere Pánovej, druhí viac o smrti, a iní o tom, aké je dôležité nechaj pozostalých prejaviť smútok. Predsedajúci zborový farár Mgr. Marián Bochnička ukončil sobotňajšie stretnutie zamyslením nad textom zo Skutkov apoštolov 6,1-7.

V nedeľu sa konali služby Božie pri príležitostí Dni zborovej diakonie. Slávnostným kazateľom bol Mgr. Ján Velebír, zborový farár v Bardejove. Kázal na text z Izaiáša 38,1-6. Po službách Božích sa niektorí domáci členovia cirkevného zboru, na čele so zborovým farárom Mgr. Vladimírom Ferenčíkom, odobrali na vrbický cintorín. Ako každoročne, aj teraz spomínali na sestry diakonisy a bratov farárov, ktorí boli významnými osobnosťami nielen pre domáci cirkevný zbor, mesto Liptovský Mikuláš, ale aj celú evanjelickú cirkev.

S Dňami zborovej diakonie je každoročne spojená aj Večera Pánova pre starších. Tento rok sa však konala v inom čase a na inom mieste. Základom bolo vytvoriť spoločenstvo, v ktorom by sa „starší“ cítili dobre. A preto bola Večera Pánova v rámci večerných služieb Božích v kostole vo Vrbici-Zbierke. Bolo veľmi milé vidieť pristupovať k stolu Pánovmu starých aj mladých spolu. Veľmi vzácne to bolo najmä pre tých, ktorí z dôvodu staroby, alebo zlého zdravotného stavu nemôžu navštevovať služby Božie pravidelne.