Výlet Petržalčanov do Zvolenského seniorátu

Výlet Petržalčanov do Zvolenského seniorátu

V rámci tradičného výletu seniorov sa členovia CZ ECAV Bratislava-Petržalka v tomto roku vydali po trase Banská Bystrica – Hronsek – Zvolen, aby spoznali históriu a súčasnosť cirkevných zborov vo Zvolenskom senioráte.
Z Bratislavy sme odchádzali po úvodnej modlitbe už o siedmej ráno a po zastávke v Tekovských Nemciach sme do Banskej Bystrice došli o desiatej hodine. Privítal nás domáci zborový farár Daniel Koštial, ktorý nám po úvodnom slove brata farára Kolesára rozpovedal stručnú históriu cirkevného zboru a kostola. Banskobystrický kostol bol dokončený v roku 1807, ako to hlása aj pamätná tabuľa, na základe Tolerančného patentu cisára Jozefa II. Pôvodný artikulárny kostol bol drevený a stál ešte aj pri posviacke nového murovaného chrámu. Oltárny obraz Žehnajúci Kristus venoval pruský kráľ Fridrich Viliam IV. v polovici 19. storočia.
Cirkevný zbor bol pôvodne trojjazyčný, nakoľko pôvodné meštianske obyvateľstvo bolo nemeckej národnosti, neskôr, v 19. storočí, maďarskej národnosti a Slováci žili v okrajových častiach mesta – preto sa služby Božie konali v troch jazykoch. Bohoslužobný život bol zameraný na charitatívnu činnosť: bol vybudovaný chudobinec, starobinec a neskôr pribudla diakonia. Posledná diakonisa odišla v roku 1960. Zbor vlastnil viaceré budovy, napríklad Evanjelický dom s veľkou spoločenskou sálou, ktorý slúžil na spolkovú činnosť, ďalej Kuzmányho dom na Lazovnej ulici, teraz zborový dom. Jedným z najstarších spolkov v meste bol Evanjelický spolok, ktorý sa zameriaval hlavne na divadelnú činnosť. Pôsobila tu aj Slovenská evanjelická jednota a Zväz evanjelických žien. Evanjelici v Banskej Bystrici mali aj svoje školy; dnes tu úspešne funguje Evanjelické gymnáziun na Skuteckého ulici, zamerané na nemecký a anglický jazyk.
Cirkevný zbor má približne 2100 členov; podľa štatistiky je v meste asi 3000 evanjelikov. Farár, farárka a kaplánka sa starajú o 7 bohoslužobných miest a náboženstvo vyučujú na 11 školách. Konfirmovaných mali v tomto roku 16 detí. Majú spevokol pomenovaný podľa známeho banskobystrického skladateľa Viliama Figuša-Bystrého.
V Banskej Bystrici žilo veľa významných evanjelických osobností, napríklad Karol Kuzmány. Mnohí z nich sú pochovaní na miestnom Evanjelickom cintoríne, po ktorom nás veľmi fundovane sprevádzala Zlatica Troligová, pracovníčka Literárneho a hudobného múzea pri Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici. Ukázala nám hroby Jána Botta, Martina Rázusa, Terézie Vansovej, Jána Bakoša, Alexandra Matušku a ďalších význačných osobností.

V Hronseku sme sa najprv zastavili v miestnej reštaurácii, kde nás čakal obed. Oddýchnutí a posilnení sme si prezreli artikulárny kostol, dostavaný v r. 1726, ktorý v r. 2008 zaradilo UNESCO do zoznamu pamiatok kultúrneho dedičstva. Kostolom nás sprevádzala miestna cirkevníčka, nakoľko sestra farárka v tom čase musela odbavovať pohreb. Dozvedeli sme sa, že v hronseckom kostole sa odbavujú služby Božie okrem krstov a sobášov len na výročité cirkevné sviatky; inokedy sa služby Božie konajú v novom kostole v Sliači. Zaujímavosťou je, že pri každej takejto sviatočnej príležitosti je nad oltárom iný obraz. Týchto obrazov je šesť a sú rozvešané po stenách chrámu. Samotný kostol bol vystavaný celý z dreva bez použitia klincov, naimpregnovaný je včelím voskom, naposledy v r. 1926. Nakoľko bol postavený na močaristej pôde, okolo kostola boli vysadené lipy, ktoré odsávajú z pôdy veľké množstvo vody. V hronseckom kostole bol sobášený Andrej Braxatoris-Sládkovič s Júliou Sekovičovou. Na pamiatku tohto sobáša tu Sládkovič tiež zasadil jednu lipu.

Našou poslednou zastávkou bol zvolenský kostol, kde nás privítal brat farár Ján Podlesný. V zbore slúži už len sám, keďže jeho manželka odišla pred časom do dôchodku, a on sám tiež dovŕšil dôchodkový vek a končí v službe. V nedeľu sa majú konať voľby nového farára. Do cirkevného zboru okrem mesta Zvolen patrí päť okolitých dedín, v ktorých sú bohoslužobné miestnosti. Takto sa na službách Božích zúčastní viac veriacich, nakoľko nemusia dochádzať na veľkú vzdialenosť.
Kostol v súčasnej podobe bol postavený v rokoch 1922 – 1923. Pôvodný evanjelický kostol z roku 1537 stojí na námestí a po odňatí v časoch protireformácie patrí rímskokatolíckej cirkvi. Na mieste terajšieho kostola stál pôvodne tzv. Bossaniovský meštiansky dom, zakúpený evanjelikmi v roku 1875 a prestavaný najprv na drevený a neskôr na dnešný kostol v neogotickom slohu. Veža kostola bola postavená už v roku 1856; k nej pristavili kostol. Veža má výšku 38 m a stojí na 15-metrových základoch. Zaujímavosťou je zvonkohra, ktorá pred každou celou hodinou zahrá pieseň zo spevníka, tematicky zameranú na príslušný cirkevný sviatok. Oltár v kostole je unikátny; podobný je len vo Viedni a jeden vo Švajčiarsku. Sochu Krista vytesal Ján Urban z Olomouca z jedného kusa kameňa. Podobne je vypracovaná aj kazateľnica a baldachýn nad ňou.
Cirkevný zbor slúžil pôvodne čisto evanjelickému obyvateľstvu Zvolena; po rozvoji priemyslu v meste sa obyvateľstvo premiešalo inými vierovyznaniami príchodom nových obyvateľov z okolia. Na nedeľných službách Božích sa schádza približne 500 – 600 ľudí, miest na sedenie v kostole je okolo 3000. Aj tu majú problém s mládežou. V zbore je 253 detí, ale nemá ich kto učiť. Rodičia dnešných detí patria do generácie, ktorá bola vedená k ateizmu a často nemajú ani základné znalosti o cirkevnom živote. Darí sa práca na biblických hodinách, ktoré sa konajú už 17 rokov a sú hojne navštevované. CZ má spevokoly dospelých a mládeže, obidva po 35 členov. Mládežnícke služby Božie sa nekonajú, ale mladí navštevujú hlavné služby Božie.

Výlet sa šťastne skončil návratom do Bratislavy vo večerných hodinách. Chvála buď Pánu Bohu za ochranu počas cesty!

Galéria k článku