Slávnosti k 380. výročiu Cithary sanctorum

„S veľkou pokorou a úctou si pripomíname 380. výročie vydania Cithary sanctorum, knihy, ktorá sprevádzala, okrem tých najmladších, takmer každého z nás.“ Týmito slovami začal slávnostné služby Božie v liptovskomikulášskom kostole 4. septembra 2016 brat farár Marián Bochnička.

Svojou prítomnosťou nás poctil generálny biskup doc. PhDr. Miloš Klátik, PhD., ktorý bol slávnostným kazateľom. Na záver kázne slova Božieho sa modlil aj týmito slovami: „... Svätý Bože, ďakujeme Ti aj dnes za požehnanie našej cirkvi a národa, a to aj prostredníctvom života Tvojho verného služobníka Juraja Tranovského. Ďakujeme za jeho vieru, horlivosť a húževnatosť, za Tvoju pomoc a požehnanie aj pri jeho výnimočnom diele, ktoré malo svoj pozitívny vplyv pre mnohé generácie a z ktorého stále duchovne čerpáme aj dnes. Pane, pomôž aj nám byť Tvojimi vernými služobníkmi v našich rodinách i cirkevných zboroch, všade tam, kde nás Ty postavíš, podľa toho, aká je Tvoja vôľa v našom živote. Aby sme boli a zostali činiteľmi Písma svätého, vyznávačmi a obrancami viery i pravými modlitebníkmi...“

Program služieb Božích bol obohatený o hovorené slovo prinášajúce pohľad na vznik a vývoj Cithary sanctorum, známej i pod názvom Tranovského kancionál alebo Tranoscius. Autorom je Juraj Tranovský, evanjelický farár a tvorca duchovných piesní a modlitieb. Prvé vydanie Cithary sanctorum uzrelo svetlo sveta v roku 1636 a obsahovalo 412 piesní, z ktorých mnohé Juraj Tranovský sám zložil či preložil z iných jazykov. Svojou piesňou vyznačujúcou sa vnútornou silou a istotou formoval živý chrám Boha – cirkev kresťanskú. Duchovný obsah jeho diela viedol nielen našich starých a prastarých rodičov a predchádzajúce generácie po celé stáročia, ale celá naša evanjelická cirkev sa formovala aj na tejto knihe. Cithara sanctorum spolu s Lutherovým Malým katechizmom a Bibliou tvoria knižnú trojicu, ktorá ostane večne pamätnou v našom duchovnom živote.

Žilinský samosprávny kraj vyhlásil rok 2016 za „Rok Juraja Turzu“ ako pripomienku života a diela tohto významného palatína. Juraj Turzo bol mocným mužom, významnou osobnosťou vtedajšieho politického života i jedným z hlavných mecénov a podporovateľov evanjelikov. Veľkou mierou sa pričinil o vytvorenie prostredia pre prácu Juraja Tranovského aj o vznik samotnej Cithary sanctorum. Historické reálie aj so zakomponovaním osoby Štefana Ilešháziho, župana Trenčianskej a Liptovskej župy, nám priblížil historik Liptovského múzea v Ružomberku PhDr. Karola Dzuriak.

Slávnostné služby Božie hudobne obohatil zvučnými melódiami spevokol Laeto animo a v záverečnom programe vystúpili naši priatelia zo Švédska, kňazi a cirkevníci tamojšieho miestneho zboru, ktorí si raz za štyri roky spravia výjazd do zahraničia. Záverom služieb Božích bolo spoločné spievanie piesne Hrad prepevný (v pôvodnej úprave) sprevádzané organom a trúbkou.

Po skončení služieb Božích slávnosti pokračovali na Námestí Žiadostí slovenského národa (námestie pred kostolom) divadelnou scénkou v podaní členov Miestneho odboru Matice slovenskej a slávnostným vztyčovaním vlajok za hudobného sprievodu trúbky (Rudolf Hoffmann). Slávnostnú atmosféru doplnilo aj hojné množstvo koláčikov, ktoré sa dostali snáď každému. Veľká vďaka patrí všetkým šikovným ženám, ktoré boli ochotné pomôcť takýmto sladkým spôsobom.

Výročiu Cithary sanctorum bolo venované aj popoludnie, keď sme sa opäť stretli v hlavnom kostole. Na úvod bol premietaný krátky film o Jurajovi Tranovskom a jeho diele „Pamatujte na své vůdce“ z dielne štúdia Recording, po ktorom nasledovalo pásmo hovoreného slova v dramatickej úprave Liptovského múzea v Ružomberku a pásmo hudby a spevu v podaní orchestra Art collegium Nicolaus pri mestskej ZUŠ a mikulášskeho speváckeho zboru Tatran.

Počas celého dňa boli verejnosti otvorené aj všetky expozície Liptovskej galérie P. M. Bohúňa, ako aj expozícia Tatrína, ktorá je pod správou Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši. V Tatríne bola nainštalovaná výstava o Cithare sanctorum. Kto ju ešte nestihol, môže ju vzhliadnuť až do novembra tohto roku.

380. výročie Cithary sanctorum si tak náš zbor v spolupráci s mestom, Liptovským múzeom v Ružomberku, Múzeom Janka Kráľa, Maticou slovenskou a ďalšími partnermi uctil bohato a dôstojne.

NA SLOVÍČKO s generálnym biskupom Milošom Klátikom

Čo pre Vás osobne znamená Cithara sanctorum? Je pre Vás inšpiráciou, zdrojom poznania a múdrosti?
– S Citharou sanctorum som vyrastal. Pochádzam z cirkevných zborov Muránska Dlhá Lúka a Revúca, ktoré patria do gemerského seniorátu. Tam sa Cithara sanctorum používala a spievala dlhé roky až do vydania nového spevníka. Okrem nedeľných služieb Božích sme mávali aj ranné služby Božie v pondelok, stredu a piatok, na ktorých som hrával a mávali sme rozspievanú pesničku, ktorá bola aj 40-, 50-, 60-veršová. A tam je dobré vidieť, ako je vieroučne čistá. Cithara sanctorum rozoberá či už články Augsburského vierovyznania, alebo Viery všeobecnej kresťanskej. Je tam teda vyjadrené učenie cirkvi a je verná Biblii, a preto sa hovorilo o tom, že Cithara sanctorum je vernejšia vieroučnému základu ako neskoršie vydaný Zpěvník, ktorý bol vydaný tiež v Liptovskom Mikuláši, a to Hodžovým spolkom. Je viac než symbolické, že na tom istom mieste pôsobili v Liptovskom Svätom Mikuláši dvaja velikáni: Juraj Tranovský aj Michal Miloslav Hodža.

Aj Vy ste teda spievali v kostole z Cithary sanctorum…
– Áno, ešte ako dieťa si pamätám, že sme sa dokonca niektoré texty učili naspamäť. A preto som aj veľmi rád prijal pozvanie od brata farára Bochničku, lebo mi je Cithara srdcu blízka. A o tom, čo teraz mladšej generácii odovzdávame, už vidím ten rozdiel. Oni už tento spevník, z ktorého sa spievalo niekoľko storočí, takmer ani nepoznajú. Tá niť sa akoby pretrhla a už nemajú taký vzťah k Cithare sanctorum ako moja a staršia generácia.

Vedeli by ste si predstaviť, ako by sa prekonal tento zlom medzi staršou a mladšou generáciou?
– Treba vysvetľovať, pretože to už späť vrátiť nevieme. Mnohí už ani nevedia čítať švabachom, pričom tie vydania boli často písané v švabachu, a nerozumejú ani mnohým pojmom. My sme sa ešte na teológii učili jeden semester čítať vo švabachu, a zároveň aj porozumieť textu. Dnešnému človeku tie texty už nie sú také pochopiteľné a zrejmé.

V súčasnom Evanjelickom spevníku je pri niektorých piesňach poznačené, že sú z Tranoscia.
– Tá kontinuita v tomto smere ide, ale, samozrejme, sú skrátené a poslovenčené. Už to nie je ten originál. Sú cirkevné zbory aj z iných seniorátov, v ktorých sa minimálne raz do roka, väčšinou na večerných alebo nešporných službách Božích, spievajú piesne z Cithary sanctorum. Predsa len tá túžba tam je: pripomenúť si toto dielo. Sú ľudia, ktorí majú Citharu sanctorum doma a spievavajú z nej doteraz. Ešte stále je živá.

Fotografie zo slávností: http://www.ecavlm.sk/cithara-sanctorum-380/

Video zo slávnostných služieb Božích:
VIDEO – Cithara sanctorum – služby Božie
VIDEO – Cithara sanctorum – koncert

Veronika Motýľová, Ján Blcháč ml., www.ecavlm.sk | 26.9.2016

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart