200. výročie posvätenia chrámu Božieho v Kladzanoch

Nedeľa radosti a vďačnosti. Takou bola aj 4. adventná nedeľa 21. 12. 2014 v Evanjelickom a. v. chráme Božom v Kladzanoch (Šarišsko-zemplínsky seniorát), kde slávnostným kazateľom slova Božieho bol brat generálny biskup Miloš Klátik.

Advent – čas otvorených dverí. Čas očakávania príchodu zasľúbeného Mesiáša – Pána Ježiša Krista – adventného Kráľa. K radosti nás vyzvali slová apoštola Pavla: „Radujte sa v Pánovi vždy! Opakujem: radujte sa! Pán blízko!“ (F 4, 4. 5b). Pre náš cirkevný zbor to však bola radosť dvojnásobná. Boží ľud vstúpil za hlaholu zvonov otvorenými dverami chrámu Božieho, aby v ňom vzdával chválu a vďaku Trojjedinému Pánu Bohu za preukázanú vernosť, dobrotu a milosť. Veriaci si s radosťou a vďakou pripomenuli 200. výročie pamiatky posvätenia tohto svätostánku – domu Božieho, ktorý bol slávnostne posvätený a odovzdaný do služby Bohu a kladzianskemu ľudu Božiemu na 4. adventnú nedeľu 18. 12. 1814.

Predspevom „Rosu dajte, nebesá“, ktorý zaspieval brat generálny biskup, sa začali slávnostné služby Božie. Slávnostným slova Božieho kazateľom bol brat generálny biskup doc. PhDr. Miloš Klátik, PhD. Vo svojej kázni zdôraznil myšlienku adventu a tejto nedele, ktorá bola vyvrcholením adventu, textom z Písma svätého zo Žalmu 24, 9 – 10: „Ó, brány, pozdvihnite svoje hlavy, a zdvihnite sa, večné vráta, aby mohol vojsť Kráľ slávy! Ktože je ten Kráľ slávy? Hospodin mocností, On je Kráľ slávy.“ Okrem iného povedal: „Posledná adventná nedeľa akoby sa nás pýtala, či sme pripravení na Vianoce. Teraz však nemyslím na tú vonkajšiu stranu Vianoc. Nie je takou chybou nestihnúť niečo z tých vonkajších príprav, oveľa horšie je zanedbanie vnútornej – duchovnej prípravy. Pretože Vianoce znamenajú priblíženie sa kráľovstva nebeského (Mt 3, 1), ako nám pripomína Ján Krstiteľ. A „kráľovstvo Božie nie je jedenie a pitie, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom“ (R 14,17).“

Na úvod služieb Božích vystúpili deti z detskej besiedky. Po kázni slova Božieho vystúpil zborový spevokol Laudate s piesňou Vďaka Ti, Bože a Otče náš...

Liturgovali bratia farári Mgr. Stanislav Haluška z CZ Vyšný Žipov, Mgr. Jozef Juházy z CZ Giraltovce, Mgr. Jozef Benka, PhD., z EBF UK, Mgr. Slavomír Gallo z CZ Vranov nad Topľou, sestra farárka Mgr. Helena Benková z CZ Soľ a domáca sestra farárka Mgr. Mária Juhásová. K veriacim sa prihovorili hostia: brat generálny dozorca ECAV doc. MUDr. Imrich Lukáč, CSc., brat Ľubomír Matina, bývalý dozorca z CZ Pozdišovce (v roku 1740 sa Kladzany stali fíliou pozdišovského cirkevného zboru a v roku 1805 sa Kladzany osamostatnili), a Dr. Jozef Švarbalík z CZ Vranov nad Topľou, ktorý krátko pripomenul históriu zboru, od ktorého sa v roku 1940 oddelila aj fília CZ Vranov nad Topľou-Vranovské Dlhé.

Dňa 18. 12. 2014 uplynulo už 200 rokov, čo ľud Boží prichádza na toto sväté miesto čerpať silu, lásku, vieru, pokoj a nádej do ďalších dní. Nech je tento chrám, s pomocou Božou a rukou našich predkov postavený, za ktorý Bohu ďakujeme, že pretrval dve storočia, miestom, kde ľud Boží bude aj naďalej s radosťou a láskou prichádzať a vzdávať chválu a vďaku Tomu, ktorý bol, je a ktorý príde, nášmu Kráľovi kráľov – Pánovi Ježišovi Kristovi, nášmu Bohu – Otcovi nebeskému a Duchu Svätému! „Plesajte Bohu, našej sile, pokrikujte zvučne Bohu Jákobovmu!“ (Ž 81, 1) Nech je „Blahoslavený človek, ktorý v Tebe nachádza silu, tí, čo majú na mysli cesty do chrámu!“ (Ž 84,6).

Základný kameň bol posvätený 4. mája 1808. Stavba chrámu trvala 6 rokov. O výstavbu kostola sa najviac zaslúžil prvý farár kladzianskeho evanjelického a. v. zboru Samuel Fábry (pochovaný v Kladzanoch), ktorý zbieral milodary v Níreďháze a Užhorode a za obetavej pomoci cirkevníkov dokončil výstavbu chrámu, v ktorom sa už v roku 1812 konali prvé služby Božie. Chrám Boží bol posvätený na 4. adventnú nedeľu 18. decembra 1814. V tomto chráme pôsobili okrem Samuela Fábryho aj ďalší dvaja cirkevní, kultúrni a národní dejatelia – kňazi bratia Adam a Ján Hlovíkovci. Títo traja „králi“ vyorali hlbokú brázdu na cirkevnom, kultúrnom i národnom poli nášho cirkevného zboru. Najdlhšie pôsobiacim kňazom bol brat farár Gustáv Kmoško (52 rokov), ktorý je tiež pochovaný na miestnom cintoríne. Za neho sa vykonala generálna oprava chrámu v rokoch 1976 – 1978.

„Neužitoční služobníci sme! Čo sme boli povinní vykonať, vykonali sme!“ (L 17, 10)
Chvála a vďaka Bohu za Jeho pomoc!

Mária Juhásová, zborová farárka, CZ ECAV Kladzany | 30.12.2014

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart