V Starej Turej si v nedeľu 22. augusta 2010 veriaci pripomenuli 150. výročie narodenia K. Royovej. Slávnostným kazateľom bol brat generálny biskup M. Klátik. Po službách Božích nasledovalo položenie vencov na hrob K. Royovej a prednáška M. Hvožďaru o živote a diele K. Royovej.
Prednáška
Okolo teba žijú tisíce ľudí a potrebujú tvoju lásku a pomoc
Každý, kto trpí, by mal mať niekoho, kto pri ňom bdie. Boh je s nami v našej bolesti a vyzýva nás kresťanov, aby sme si pomáhali vzájomne ju niesť. Byť spoločenstvom totiž znamená, že si navzájom slúžime. Len láska vie meniť srdce človeka a dáva bolesti zmysel. Pán Ježiš chce v dejinách ľudského utrpenia písať dejiny lásky a my v nich máme rásť a napredovať. Príkladom nám môže byť vzácna žena našej evanjelickej cirkvi, farárska dcéra Kristína Royová, ktorá svojím milujúcim srdcom a obetavou službou pomáhala zmierňovať ľudské utrpenie a samotu a Božím slovom pohládzala nešťastnú a smutnú dušu mnohých trpiacich, chorých a opustených. V Starej Turej si v nedeľu 22. augusta 2010 veriaci pripomenuli 150. výročie jej narodenia.
Úctu a vážnosť, akú prechovávajú Staroturania k osobnosti Kristíny Royovej, bolo možno pozorovať aj na starostlivej príprave spomienkovej slávnosti. Začala sa službami Božími v evanjelickom chráme postavenom v r. 1784, ktorý patrí medzi tolerančné kostoly. V r. 1870 ho veriaci predĺžili o prístavbu nového sanktuária, tlo kostola prerobili do oblúka a ozdobili štukatúrou. Vchod pod vežou kostola nanovo upravili zabudovaním zdvojených dverí. Počas pôsobenia farára Ľudovíta Čulíka bola o tri metre nadstavená veža a vybudovaný nový krov. Vežu oplechovali meďou a múry ozdobili novou fasádou. Výsledkom je dnešný vzhľad kostola, v ktorom sa nachádza aj organ z r. 1873 a je chránenou pamiatkou.
Slávnostným kazateľom na podujatí pri výročí K. Royovej bol brat generálny biskup ECAV na Slovensku Miloš Klátik. Okrem toho, že poukázal na príklad jej osobnej zbožnosti a oddanosti ako človeka, kresťana, zdôraznil aj jej dary, ktoré rozmnožila v mnohých duchovných piesňach. Tie sa nachádzajú ako jej dedičstvo v Evanjelickom spevníku. Vynikla i v starostlivosti o núdznych, chorých a siroty. Uviedol tiež, že „pod vplyvom daných pomerov a z pozície obrodeneckého hnutia K. Royová vo svojich dielach zaujala kritické stanovisko voči našej cirkvi, k čomu máme oprávnené výhrady. Ale to priznávajú i jej „skalní“, ako čítame v úvodných slovách k vydaniu Kresťanského spevníka Cirkvou bratskou a Kresťanskými zbormi na Slovensku z r. 1969: Napriek kladom Kresťanského spevníka sa však pri rozrastajúcej práci a v nových podmienkach začalo pociťovať jeho jednostranne evanjelizačné zameranie na úkor duchovno-vzdelávateľných a výchovných piesní. Čiže, po odstupe času sa uznáva aj jej vieroučné zameranie“. Podľa ´brata biskupa však treba uznať, že do určitej miery má inú nábožnosť napr. apoštol Pavel a Jakub či reformátori Luther a Melanchton, Daniel Krman alebo pietistický Matej Bel, no jedna aj druhá strana pritom úprimne verí a miluje Pána Ježiša.
Na službách Božích sa prihovoril aj zástupca primátorky mesta Stará Turá Ján Tomeš a poďakoval za prácu, ktorú K. Royová vykonala, keď bol z jej iniciatívy vybudovaný sirotinec, domov dôchodcov či nemocnica.
Podujatie pokračovalo položením vencov na hrob K. Royovej na cintoríne v Starej Turej, kde sa prihovoril šéfredaktor časopisu Cestou svetla Michal Slavka, a prednáškou brata farára Miroslava Hvožďaru o živote a literárnej činnosti Kristíny Royovej. Vyzdvihol v nej tiež veľkú vieru Kristíny, ktorá dokázala v čase vojny a chudoby z dobrovoľných darov a zbierok vybudovať zariadenia, ktoré slúžili mnohým. Pripomenul tiež skutočnosť, keď Alica Masaryková, dcéra vtedajšieho prezidenta, prišla na Starú Turú a prezrela si tunajšiu diakoniu a ponúkla K. Royovej štátnu subvenciu, K. Royová sa jej poďakovala za ochotu pomôcť, ale subvenciu od štátu neprijala s poznámkou, že by to uškodilo jej viere. Povedala: „Doteraz som dôverovala Pánu Bohu a nikdy ma nesklamal. Budúcnosť je v rukách Najvyššieho.“ Takto môže skutočne hovoriť len veľká viera, veď v súčasnosti sú mnohí cirkevní predstavitelia ochotní kvôli peniazom slúžiť nespravodlivej mamone a urobiť mnoho ústupkov bez ohľadu na to, či sa to Bohu páči a či to bude požehnané.
Pre K. Royovú bol ťažkou skúškou aj postoj jej švagra, ktorý vyhlásil, že práca, ktorú konajú sestry Royové v zbore, je nežiaduca. Nevzdala sa a pracovala ďalej, no už nie na poli cirkvi, ktorá sa v jej očiach stala mŕtvolou, ale samostatne a na ústavnom základe. Jej stanovisko k cirkvi bolo potom výsostne kritické: „Svet je mŕtvy ve vinách a hříších. Vy tomu svetu ukazujete síce na Krista, ale pri tejto vašej snahe záleží vám popredne na vzdelávaní cirkve. Poneváč vzdelávate mŕtvych ľudí, keď by to bolo mrtvého zobudiť aspoň na chvíľu, tak keď prestanete volať, on sa položí späť, poneváč je mŕtvy – nemôže vaša práca mať výsledok.“ Takéto kritické názory o cirkvi si osvojili aj ľudia, ktorí stáli ďaleko za K. Royovou, a tak pohŕdali cirkvou. Hnutie Modrého kríža, ktoré malo slúžiť cirkvi, sa tak premenilo na hnutie „preč od cirkvi“. I toto, ako uvádza v Cirkevných listoch farár J. Struhárik, patrí k dedičnej pozostalosti K. Royovej: nevyriešený pomer medzi evanjelickou cirkvou a spolkom Modrého kríža. Pripomína však tiež, že vinu treba hľadať aj pri sebe. K. Royová totiž ťažko niesla, že cirkev trpí duchom svetáctva a že mu nečelí kázňou Božieho slova, že Večeru Pánovu prisluhuje každému, kto o ňu požiada i bez zjavného pokánia. J. Struhárik v súvislosti s K. Royovou preto uznáva, že cirkvi treba menej mudrovania a administratívy a viac „duchovnej apatieky“.
Podujatie zakončila divadelná hra Sluha, ktorú zdramatizovala E. Rumánková podľa rovnomennej novely K. Royovej, a divadelná hra Oľga podľa novely V pevnej ruke.
A aké odkazy K. Royovej by nám mali zostať v srdci? Možno práve tie, ktoré odzneli aj v prednáške M. Hvožďaru: „Tvoje náboženstvo musí sa podobať slnku, ktoré zahrieva. Okolo teba žije na tisíce ľudí a tí všetci potrebujú lásku a pomoc. Tomu, kto chce činiť dobre, dáva Boh príležitosť. Nepýtaj sa, prečo tvoj blížny prišiel do nešťastia! Nie! Hľaď mu pomôcť. Ty, ktorý máš čo jesť, udeľ hladnému. Ty, ktorý máš silu, urob niečo pre bezvládneho a nemocného. Ty, ktorý nemáš žiadnych detí, zaujmi sa sirôt. Ty, ktorý si vieš obhájiť svoje právo, zastaň sa vdov. Ty, ktorý máš domov, priviň toho, kto nemá, kde by hlavu sklonil.“
Foto: M. Medňanský
Okolo teba žijú tisíce ľudí a potrebujú tvoju lásku a pomoc
Každý, kto trpí, by mal mať niekoho, kto pri ňom bdie. Boh je s nami v našej bolesti a vyzýva nás kresťanov, aby sme si pomáhali vzájomne ju niesť. Byť spoločenstvom totiž znamená, že si navzájom slúžime. Len láska vie meniť srdce človeka a dáva bolesti zmysel. Pán Ježiš chce v dejinách ľudského utrpenia písať dejiny lásky a my v nich máme rásť a napredovať. Príkladom nám môže byť vzácna žena našej evanjelickej cirkvi, farárska dcéra Kristína Royová, ktorá svojím milujúcim srdcom a obetavou službou pomáhala zmierňovať ľudské utrpenie a samotu a Božím slovom pohládzala nešťastnú a smutnú dušu mnohých trpiacich, chorých a opustených. V Starej Turej si v nedeľu 22. augusta 2010 veriaci pripomenuli 150. výročie jej narodenia.
Úctu a vážnosť, akú prechovávajú Staroturania k osobnosti Kristíny Royovej, bolo možno pozorovať aj na starostlivej príprave spomienkovej slávnosti. Začala sa službami Božími v evanjelickom chráme postavenom v r. 1784, ktorý patrí medzi tolerančné kostoly. V r. 1870 ho veriaci predĺžili o prístavbu nového sanktuária, tlo kostola prerobili do oblúka a ozdobili štukatúrou. Vchod pod vežou kostola nanovo upravili zabudovaním zdvojených dverí. Počas pôsobenia farára Ľudovíta Čulíka bola o tri metre nadstavená veža a vybudovaný nový krov. Vežu oplechovali meďou a múry ozdobili novou fasádou. Výsledkom je dnešný vzhľad kostola, v ktorom sa nachádza aj organ z r. 1873 a je chránenou pamiatkou.
Slávnostným kazateľom na podujatí pri výročí K. Royovej bol brat generálny biskup ECAV na Slovensku Miloš Klátik. Okrem toho, že poukázal na príklad jej osobnej zbožnosti a oddanosti ako človeka, kresťana, zdôraznil aj jej dary, ktoré rozmnožila v mnohých duchovných piesňach. Tie sa nachádzajú ako jej dedičstvo v Evanjelickom spevníku. Vynikla i v starostlivosti o núdznych, chorých a siroty. Uviedol tiež, že „pod vplyvom daných pomerov a z pozície obrodeneckého hnutia K. Royová vo svojich dielach zaujala kritické stanovisko voči našej cirkvi, k čomu máme oprávnené výhrady. Ale to priznávajú i jej „skalní“, ako čítame v úvodných slovách k vydaniu Kresťanského spevníka Cirkvou bratskou a Kresťanskými zbormi na Slovensku z r. 1969: Napriek kladom Kresťanského spevníka sa však pri rozrastajúcej práci a v nových podmienkach začalo pociťovať jeho jednostranne evanjelizačné zameranie na úkor duchovno-vzdelávateľných a výchovných piesní. Čiže, po odstupe času sa uznáva aj jej vieroučné zameranie“. Podľa ´brata biskupa však treba uznať, že do určitej miery má inú nábožnosť napr. apoštol Pavel a Jakub či reformátori Luther a Melanchton, Daniel Krman alebo pietistický Matej Bel, no jedna aj druhá strana pritom úprimne verí a miluje Pána Ježiša.
Na službách Božích sa prihovoril aj zástupca primátorky mesta Stará Turá Ján Tomeš a poďakoval za prácu, ktorú K. Royová vykonala, keď bol z jej iniciatívy vybudovaný sirotinec, domov dôchodcov či nemocnica.
Podujatie pokračovalo položením vencov na hrob K. Royovej na cintoríne v Starej Turej, kde sa prihovoril šéfredaktor časopisu Cestou svetla Michal Slavka, a prednáškou brata farára Miroslava Hvožďaru o živote a literárnej činnosti Kristíny Royovej. Vyzdvihol v nej tiež veľkú vieru Kristíny, ktorá dokázala v čase vojny a chudoby z dobrovoľných darov a zbierok vybudovať zariadenia, ktoré slúžili mnohým. Pripomenul tiež skutočnosť, keď Alica Masaryková, dcéra vtedajšieho prezidenta, prišla na Starú Turú a prezrela si tunajšiu diakoniu a ponúkla K. Royovej štátnu subvenciu, K. Royová sa jej poďakovala za ochotu pomôcť, ale subvenciu od štátu neprijala s poznámkou, že by to uškodilo jej viere. Povedala: „Doteraz som dôverovala Pánu Bohu a nikdy ma nesklamal. Budúcnosť je v rukách Najvyššieho.“ Takto môže skutočne hovoriť len veľká viera, veď v súčasnosti sú mnohí cirkevní predstavitelia ochotní kvôli peniazom slúžiť nespravodlivej mamone a urobiť mnoho ústupkov bez ohľadu na to, či sa to Bohu páči a či to bude požehnané.
Pre K. Royovú bol ťažkou skúškou aj postoj jej švagra, ktorý vyhlásil, že práca, ktorú konajú sestry Royové v zbore, je nežiaduca. Nevzdala sa a pracovala ďalej, no už nie na poli cirkvi, ktorá sa v jej očiach stala mŕtvolou, ale samostatne a na ústavnom základe. Jej stanovisko k cirkvi bolo potom výsostne kritické: „Svet je mŕtvy ve vinách a hříších. Vy tomu svetu ukazujete síce na Krista, ale pri tejto vašej snahe záleží vám popredne na vzdelávaní cirkve. Poneváč vzdelávate mŕtvych ľudí, keď by to bolo mrtvého zobudiť aspoň na chvíľu, tak keď prestanete volať, on sa položí späť, poneváč je mŕtvy – nemôže vaša práca mať výsledok.“ Takéto kritické názory o cirkvi si osvojili aj ľudia, ktorí stáli ďaleko za K. Royovou, a tak pohŕdali cirkvou. Hnutie Modrého kríža, ktoré malo slúžiť cirkvi, sa tak premenilo na hnutie „preč od cirkvi“. I toto, ako uvádza v Cirkevných listoch farár J. Struhárik, patrí k dedičnej pozostalosti K. Royovej: nevyriešený pomer medzi evanjelickou cirkvou a spolkom Modrého kríža. Pripomína však tiež, že vinu treba hľadať aj pri sebe. K. Royová totiž ťažko niesla, že cirkev trpí duchom svetáctva a že mu nečelí kázňou Božieho slova, že Večeru Pánovu prisluhuje každému, kto o ňu požiada i bez zjavného pokánia. J. Struhárik v súvislosti s K. Royovou preto uznáva, že cirkvi treba menej mudrovania a administratívy a viac „duchovnej apatieky“.
Podujatie zakončila divadelná hra Sluha, ktorú zdramatizovala E. Rumánková podľa rovnomennej novely K. Royovej, a divadelná hra Oľga podľa novely V pevnej ruke.
A aké odkazy K. Royovej by nám mali zostať v srdci? Možno práve tie, ktoré odzneli aj v prednáške M. Hvožďaru: „Tvoje náboženstvo musí sa podobať slnku, ktoré zahrieva. Okolo teba žije na tisíce ľudí a tí všetci potrebujú lásku a pomoc. Tomu, kto chce činiť dobre, dáva Boh príležitosť. Nepýtaj sa, prečo tvoj blížny prišiel do nešťastia! Nie! Hľaď mu pomôcť. Ty, ktorý máš čo jesť, udeľ hladnému. Ty, ktorý máš silu, urob niečo pre bezvládneho a nemocného. Ty, ktorý nemáš žiadnych detí, zaujmi sa sirôt. Ty, ktorý si vieš obhájiť svoje právo, zastaň sa vdov. Ty, ktorý máš domov, priviň toho, kto nemá, kde by hlavu sklonil.“
Foto: M. Medňanský
