Vo 4. nedeľu po Veľkej noci 3. mája 2015 si v CZ ECAV Spišská Belá na slávnostných službách Božích pripomenuli 180. výročie narodenia Samuela Webera, evanjelického kňaza, spišského polyhistora a historika, milovníka prírody, hospodára, pomocníka všetkým, ktorí to potrebovali.
Samuel Weber sa narodil v Poprade, preto nás potešilo, že pozvanie na slávnosť prijali bratia a sestry z Popradu spolu so spevokolom, ktorý svojimi hudobnými vstupmi prispel k slávnostnej chvíli. Hostí privítal Jozef Gemza, zborový dozorca CZ Spišská Belá. Liturgiou poslúžili Libor Bednár, zborový farár CZ Poprad, Michal Findra, námestný farár CZ Poprad, a Eva Germanová, zborová farárka CZ Spišská Belá. Kázňou slova Božieho poslúžil brat farár Bednár, ktorý sa pri spomienke na život a dielo Samuela Webera zamýšľal nad otázkou čo ho viedlo k tomu, aby bol taký činorodý. Odpoveď našiel v Biblii, kde v 3. verši 1. žalmu je napísané: „Bude ako strom zasadený pri vodných tokoch, čo načas dáva ovocie a jeho lístie nevädne; a všetko čo robí, sa vydarí.“ Aj vďaka tomu mohol 47 rokov vychádzať na kazateľnicu a prinášať Božie slovo. V závere kázne brat farár vyjadril poďakovanie za dielo, ktoré Weber vykonal za svoj život.
Pracovníčka Štátneho archívu v Levoči, pobočka Poprad, Zuzana Kollárová sprítomnila život a dielo Samuela Webera v rozsiahlom príspevku „Samuel Weber neupadne do zabudnutia“. Dozvedeli sme sa, že Weber sa narodil 26. marca 1835 v Poprade. Od roku 1844 študoval na Evanjelickom lýceu v Kežmarku. V rokoch 1854-56 študoval teológiu v Prešove. Štúdiá teológie a filozofie ukončil v roku 1860 v Jene. Počas štúdií dosahoval vynikajúce výsledky. 10. septembra 1860 ho povolali za pomocného kňaza ku Karlovi Madayovi do Spišskej Belej. Koncom roka 1860 bol zvolený za nemeckého farára do Banskej Štiavnice, ale o rok sa vracia späť do Belej, kde pôsobil do konca svojho života.
Samuel Weber bol predovšetkým vysoko vážený kňaz a veľký znalec spišských miest. Poznal a skúmal históriu horného Spiša. Svoje práce vydával aj knižne. Písal po nemecky a maďarsky. O Spišskej Belej sú známe jeho knihy „Monographie der Evangelischen Gemeinde A. C. Bela“ z roku 1835 a „Geschichte der Stadt Bela“ z roku 1892. Písal monografie aj o ďalších spišských mestách. Záujem o biografie Spišiakov vyvrcholil v diele „Ehrenhale verdienstvoller Zipser des XIX. Jahrhunderts“, v ktorom predstavil 141 osobností z rôznych oblastí života na Spiši v rokoch 1800 – 1900.
V živote Samuela Webera zohral veľkú úlohu Uhorský karpatský spolok, ktorý vznikol 11. mája 1873 v Kežmarku. Cieľom bolo spoznať centrálnu časť Karpát – Vysoké Tatry, ich vedecký výskum a sprístupnenie zaujímavejších oblastí. Z lásky k prírode, k Vysokým a Belianskym Tatrám inicioval od roku 1881 zbierky na výstavbu Karpatského múzea v Poprade. V roku 1883 sa stal vedúcim botanického oddelenia v popradskom múzeu. Samuel Weber bol nadšeným turistom a horolezcom, hory navštevoval už od mladosti. Opätovne vystúpil na Rysy, Slavkovský štít, Jatky, Jahňací štít, Východnú Vysokú, Ždiarsku vidlu a Kežmarský štít. Weberove tatranské cesty nie je možné kvôli ich vysokému počtu kompletne zrekonštruovať. Veľkú pozornosť venoval tatranským chatám. Zaslúžil sa o výstavbu chaty pri Zelenom plese.
Weber sa pričinil o založenie viacerých spolkov v Spišskej Belej. Bol spoluzakladateľom hospodárskeho kasína, založil ženský a mládežnícky spolok, Beliansky spevokol, podieľal sa na vzniku dobrovoľného hasičského zboru a bol jeho prvým predsedom. Vďaka nemu vznikla aj tabaková továreň. Stál pri založení Spolku spišských učiteľov. Jeho zásluhou bol postavený kostol pre veriacich evanjelikov v Tatranskej Kotline, ktorý bol vysvätený 22. augusta 1906.
14. novembra 1907 bol seniorálnym konventom Weber deklarovaný za nového seniora pre spišské mestá v Poprade. Životná púť Samuela Webera sa skončila 18. mája 1908 vo veku 73 rokov. Vďační veriaci mu dali vyhotoviť v roku 1936 pamätnú reliéfnu tabuľu, ktorá je umiestnená v kostole. Koncom roka 2008 bola vydaná útla knižka „Samuel Weber“, ktorá je chápaná ako hold mesta Spišská Belá svojmu významnému občanovi.
V rámci slávnostných služieb Božích sa konal akt kladenia venca k pamätnej tabuli Samuela Webera členmi Dobrovoľného hasičského zboru Spišská Belá, ktorý sa každoročne uskutočňuje v túto dobu ako hold svojmu prvému predsedovi. Účastníkom slávnostných služieb Božích sa prihovoril aj primátor mesta Štefan Bieľak, ktorý vyzdvihol Weberov prínos a ovocie jeho diela aj v súčasnosti.
V poobedňajšom čase bolo pre hostí a účastníkov pripravené pohostenie na miestnej fare. Za prípravu a dôstojný priebeh slávnosti patrí poďakovanie všetkým spolupracovníkom, a predovšetkým Pánu Bohu za požehnaný deň.
Autor fotografií: Ľuboš Ulbrich
Pracovníčka Štátneho archívu v Levoči, pobočka Poprad, Zuzana Kollárová sprítomnila život a dielo Samuela Webera v rozsiahlom príspevku „Samuel Weber neupadne do zabudnutia“. Dozvedeli sme sa, že Weber sa narodil 26. marca 1835 v Poprade. Od roku 1844 študoval na Evanjelickom lýceu v Kežmarku. V rokoch 1854-56 študoval teológiu v Prešove. Štúdiá teológie a filozofie ukončil v roku 1860 v Jene. Počas štúdií dosahoval vynikajúce výsledky. 10. septembra 1860 ho povolali za pomocného kňaza ku Karlovi Madayovi do Spišskej Belej. Koncom roka 1860 bol zvolený za nemeckého farára do Banskej Štiavnice, ale o rok sa vracia späť do Belej, kde pôsobil do konca svojho života.
Samuel Weber bol predovšetkým vysoko vážený kňaz a veľký znalec spišských miest. Poznal a skúmal históriu horného Spiša. Svoje práce vydával aj knižne. Písal po nemecky a maďarsky. O Spišskej Belej sú známe jeho knihy „Monographie der Evangelischen Gemeinde A. C. Bela“ z roku 1835 a „Geschichte der Stadt Bela“ z roku 1892. Písal monografie aj o ďalších spišských mestách. Záujem o biografie Spišiakov vyvrcholil v diele „Ehrenhale verdienstvoller Zipser des XIX. Jahrhunderts“, v ktorom predstavil 141 osobností z rôznych oblastí života na Spiši v rokoch 1800 – 1900.
V živote Samuela Webera zohral veľkú úlohu Uhorský karpatský spolok, ktorý vznikol 11. mája 1873 v Kežmarku. Cieľom bolo spoznať centrálnu časť Karpát – Vysoké Tatry, ich vedecký výskum a sprístupnenie zaujímavejších oblastí. Z lásky k prírode, k Vysokým a Belianskym Tatrám inicioval od roku 1881 zbierky na výstavbu Karpatského múzea v Poprade. V roku 1883 sa stal vedúcim botanického oddelenia v popradskom múzeu. Samuel Weber bol nadšeným turistom a horolezcom, hory navštevoval už od mladosti. Opätovne vystúpil na Rysy, Slavkovský štít, Jatky, Jahňací štít, Východnú Vysokú, Ždiarsku vidlu a Kežmarský štít. Weberove tatranské cesty nie je možné kvôli ich vysokému počtu kompletne zrekonštruovať. Veľkú pozornosť venoval tatranským chatám. Zaslúžil sa o výstavbu chaty pri Zelenom plese.
Weber sa pričinil o založenie viacerých spolkov v Spišskej Belej. Bol spoluzakladateľom hospodárskeho kasína, založil ženský a mládežnícky spolok, Beliansky spevokol, podieľal sa na vzniku dobrovoľného hasičského zboru a bol jeho prvým predsedom. Vďaka nemu vznikla aj tabaková továreň. Stál pri založení Spolku spišských učiteľov. Jeho zásluhou bol postavený kostol pre veriacich evanjelikov v Tatranskej Kotline, ktorý bol vysvätený 22. augusta 1906.
14. novembra 1907 bol seniorálnym konventom Weber deklarovaný za nového seniora pre spišské mestá v Poprade. Životná púť Samuela Webera sa skončila 18. mája 1908 vo veku 73 rokov. Vďační veriaci mu dali vyhotoviť v roku 1936 pamätnú reliéfnu tabuľu, ktorá je umiestnená v kostole. Koncom roka 2008 bola vydaná útla knižka „Samuel Weber“, ktorá je chápaná ako hold mesta Spišská Belá svojmu významnému občanovi.
V rámci slávnostných služieb Božích sa konal akt kladenia venca k pamätnej tabuli Samuela Webera členmi Dobrovoľného hasičského zboru Spišská Belá, ktorý sa každoročne uskutočňuje v túto dobu ako hold svojmu prvému predsedovi. Účastníkom slávnostných služieb Božích sa prihovoril aj primátor mesta Štefan Bieľak, ktorý vyzdvihol Weberov prínos a ovocie jeho diela aj v súčasnosti.
V poobedňajšom čase bolo pre hostí a účastníkov pripravené pohostenie na miestnej fare. Za prípravu a dôstojný priebeh slávnosti patrí poďakovanie všetkým spolupracovníkom, a predovšetkým Pánu Bohu za požehnaný deň.
Autor fotografií: Ľuboš Ulbrich
