Na starej evanjelickej fare Púchove bola 14. 11. 2010 pri príležitosti 300. výročia narodenia Samuela Tešedíka st. odhalená pamätná tabuľa tohto znenia:
„Samuel Tešedík starší (1710 – 1749), evanjelický farár a vzdelanec, narodil sa v Púchove a požehnane pôsobil na Dolnej zemi.
Jeho syn, Samuel Tešedík mladší (1742 – 1820), evanjelický farár, vedec a pedagóg, patril k osvietencom európskeho významu.
Pri 300. výročí narodenia Samuela Tešedíka st. vďačne venujú Púchovčania.“
●●●●
Samuel Tešedík starší (1710 – 1749) sa narodil v Púchove. Pán Boh cez neho spôsobil významné duchovné obrodenie v živote dolnozemských Slovákov. V Békešskej Čabe je po ňom pomenovaná ulica a v malom kostole v Čabe, kde je pochovaný pod organom, sú na jeho počesť umiestnené dve pamätné tabule.
Samuel Tešedík ml. (1742 – 1820), evanjelický farár, vedec a pedagóg, patril k osvietencom európskeho významu. Pôsobil v Šuranoch, Sarvaši a ako dekan a inšpektor ev. škôl v Békešskej stolici,, V roku 1779 založil ekonomicko-priemyselný ústav – prvý svojho druhu v Uhorsku, ktorý viedol až do r. 1806. Cisár Jozef II. mu za jeho zásluhy venoval medailu a zlatý prsteň.
●●●●
Tabuľa venovaná otcovi a synovi Tešedíkovcom je umiestnená vedľa tabule venovanej Jánovi Amosovi Komenskému. Medzi Samuelom Tešedíkom st. a Komenským je istá súvislosť.
Komenský, ktorého nazývajú učiteľ národov, navštívil Púchov najmenej dvakrát. Jeho prítomnosť zanechala obrovskú pozitívnu stopu v dejinách evanjelikov v Púchove. Určite s hrdosťou Samuel Tešedík starší odovzdal svojmu synovi poznanie vzácnych myšlienok Komenského. .
Nám, evanjelikom augsburského vyznania, spojitosť s Komenským je veľmi blízka. Mnohí evanjelici si však teraz ani neuvedomujú, že bol biskupom inej cirkvi ako evanjelickej augsburského vyznania. Je to aj preto, lebo počas komunistického režimu sa dávalo do popredia Komenského pedagogická činnosť. Na jeho službu ako služobníka Božieho sa zabúdalo. Táto spojitosť sa utvárala od čias štúrovcov a gradovala po vzniku 1. ČSR. Ale nebola taká samozrejmá predtým..
Rozdiel, ktorý dnes už ani evanjelici nevnímajú, bol veľmi veľký v čase, keď žil Komenský a tiež aj Tešedík. Začal sa už od Martina Luthera, ktorý jasne povedal: „Radšej budem prijímať telo Pánovo s rímskymi katolíkmi ako obyčajný chlieb s Zwinglim.“ .
V podobnom duchu žili aj evanjelici v Hornom Uhorsku v 16. a 17. storočí. Evanjelici na Slovensku boli jasne vyprofilovaní a medzi ortodoxnými luteránmi a luteránmi, ktorí mali záujme o teologicky konsenzus s reformovanými kresťanmi, prebehli oveľa rýchlejšie ako v Nemecku. Určite vzťah s reformovanými kresťanmi sa v čase stavovských povstaní upevnil, ale rovnako zostal aj veľmi dôležitý dôraz na Augsburské vyznanie, na ktoré sa odvolával Augsburský mier z roku 1555. A od tohto mieru sa odvíjali aj ďalšie mierové rokovania. .
Tieto skutočnosti boli príčinou, prečo Komenský ako biskup Jednoty bratskej – Unitas fratrorum nebol zvolený na Evanjelickom kolégiu v Prešove za rektora. Prešovskí profesori mali vážnu otázku: „Ako môže byť človek iného vierovyznania vedúcim kolégia?“ Záujem o Komenského síce v Hornom Uhorsku bol, ale jeho príslušnosť k inej cirkvi bola prekážkou vo väčšom rozšírení jeho pôsobenia v Hornom Uhorsku. .
Komenského myšlienky sa šírili vďaka evanjelikom, ktorí boli ladení viac pietisticky ako ortodoxne. Treba spomenúť, že Samuel Tešedík starší študoval v Jene. Študoval na fakulte, ktorá bola koncom 16. storočia prísne ortodoxne ladená, ale v čase, keď tam študoval Tešedík, začala táto fakulta byť pietisticky ladená a neskôr v nej začal panovať duch racionalizmu. A aj táto situácia spôsobila, že Tešedík ako človek, ktorý bol ovplyvnený pietizmom, rozširoval viac myšlienky Jána Amosa Komenského. Pietisti zvyčajne dávali menší dôraz na pravoverie cirkvi. To im automaticky umožňovalo viac sa priblížiť k ľuďom z iných konfesií, ako evanjelikom, ktorí dávali dôraz na ortodoxiu. .
Potom je tu dôležitý moment, ktorý zblížil kresťanov z Jednoty bratskej a evanjelikov augsburského vyznania v Púchove. Tým momentom je náboženské prenasledovanie. Rok pred narodením Tešedíka evanjelický cirkevný zbor v Púchove zanikol. Pavel Major – evanjelický farár v Púchove, musel faru opustiť a štyri roky skrýval na fíliách zboru, kde vykonával služby Božie len tajne, v domácnostiach. Po štyroch rokoch skrývania odchádza k synovi do Banskej Bystrice..
Toto prenasledovanie je aj v roku 1730. V tomto roku žiadajú púchovskí evanjelici, aby jeho cisárska výsosť zabezpečila dodržiavanie ich privilégií. Ak by sa tak nestalo, hrozili, že budú musieť odísť z Púchova. Toto dodržiavanie privilégií nebolo zachované. Máme zachovanú správu od Ondreja Furdíka, ktorý v roku 1777 ušiel do Radvane z Púchova kvôli náboženskému prenasledovaniu. .
Toto prenasledovanie stmelilo evanjelikov v Púchove s moravskými exulantmi v Púchove. Časť z nich boli evanjelici augsburského vyznania, ale predsa bola tu časť, ktorú tvorili veriaci bývalej Jednoty bratskej. Toto spojenie, samozrejme, dávalo väčšie impulzy, aby sa Samuel Tešedík starší hrdo hlásil ku Komenskému..
Čo sa týka podnetov a ovplyvnenia Tešedíka Komenského myšlienkami, nemáme toľko zdrojov, aby sme tieto podnety Komenského na Tešedíka mohli skúmať podrobnejšie, ako je to to u jeho syna Samuela Tešedíka mladšieho. Spomeniem dva:
1. Školský poriadok, ktorý zaviedol Tešedík po príchode do Čaby. V tomto poriadku je zmienka o koncoročnom skúšaní žiakov v kostole.
2. Cirkevný poriadok, ktorý pripravil Tešedík, v 5. bode prikazuje rodičom, aby vodili svoje deti do školy, kým nepochopia aspoň základné veci.
Tieto dva body určite mali pedagogický efekt na celý proces výučby. .
Pre mňa osobne ako služobníka slova Božieho je vzácny Tešedíkov pastorálny dôraz na prácu v cirkevnom zbore. Tento dôraz ilustrujem na dvoch príkladoch.
1. Tešedík vydal obežník, v ktorom odporúča duchovným pastierom navštíviť veriacich aspoň raz za rok a všímať si ich duchovný a mravný život. Veriaci museli skladať účty o tom, či sústavne navštevujú služby Božie, aké knihy čítajú, či zachovávajú mier v rodine. Verím, že Tešedík to nielen odporúčal, ale sám to aj robil.
2. Navyše je známe, že služby Božie v Čabe sa začínali piesňami, ktoré sa spievali dovtedy, kým pastier zboru nepriviedol všetkých na bohoslužby. Tešedík tak robil, aby „každú ovcu, ktorá by bola stratená pre večné kráľovstvo priviedol späť“. .
V roku 1886 bola vytlačená v Békešskej Čabe u bratov Považanovcov kázňovka Jána Arnda. Púchovský cirkevný zbor má jeden výtlačok tohto vydania. Je tam krátky text o stratených ovciach, ktorý hovorí: „V stádu rozličné ovce se nachádzí. Stracené, ktoré v smrtelných hríších vezí a které pastýř hledá ako Dávid, hříšnice veliká, Petr, Pavel a lotr. Bloudíci, po kterých se pastýr ptá a je volá, jsou ty, kteréž falešného učení se pridržejí, neb na rozcestí zatracení vystupojí, ačkoli ne snadno privolati se dávajú. Ranené, ktoré pastýř uzdravuje a jsa, které satan svými obvinenými pochybovaním trápi. Tučné a silní, ktoré se varovati a vo víre zmocňovati museji.“ Tieto všetky ťažkosti oviec Tešedík ako duchovný pastier prekonával ako verný nasledovník Najlepšieho pastiera Pána Ježiša Krista. .
Vnímam, že život Samuela Tešedíka staršieho bol veľmi krátky; bol ako svieca, ktorá horí na dvoch koncoch, lebo chce čo najviac zo seba vydať. Jeho život bol naplnením biblického textu z Rímskym 12, 1: „Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú službu Bohu.“ .
Príhovor k 300. výročiu narodenia Samuela Tešedíka staršieho bol prednesený na seminári Dejiny knižnej kultúry v Púchove 10. novembra 2010; Tešedíkove slávnosti v Békešskej Čabe 20. novembra 2010 pri odhalení pamätnej tabule v Mestskom dome v Békešskej Čabe.
Jeho syn, Samuel Tešedík mladší (1742 – 1820), evanjelický farár, vedec a pedagóg, patril k osvietencom európskeho významu.
Pri 300. výročí narodenia Samuela Tešedíka st. vďačne venujú Púchovčania.“
●●●●
Samuel Tešedík starší (1710 – 1749) sa narodil v Púchove. Pán Boh cez neho spôsobil významné duchovné obrodenie v živote dolnozemských Slovákov. V Békešskej Čabe je po ňom pomenovaná ulica a v malom kostole v Čabe, kde je pochovaný pod organom, sú na jeho počesť umiestnené dve pamätné tabule.
Samuel Tešedík ml. (1742 – 1820), evanjelický farár, vedec a pedagóg, patril k osvietencom európskeho významu. Pôsobil v Šuranoch, Sarvaši a ako dekan a inšpektor ev. škôl v Békešskej stolici,, V roku 1779 založil ekonomicko-priemyselný ústav – prvý svojho druhu v Uhorsku, ktorý viedol až do r. 1806. Cisár Jozef II. mu za jeho zásluhy venoval medailu a zlatý prsteň.
●●●●
Tabuľa venovaná otcovi a synovi Tešedíkovcom je umiestnená vedľa tabule venovanej Jánovi Amosovi Komenskému. Medzi Samuelom Tešedíkom st. a Komenským je istá súvislosť.
Komenský, ktorého nazývajú učiteľ národov, navštívil Púchov najmenej dvakrát. Jeho prítomnosť zanechala obrovskú pozitívnu stopu v dejinách evanjelikov v Púchove. Určite s hrdosťou Samuel Tešedík starší odovzdal svojmu synovi poznanie vzácnych myšlienok Komenského. .
Nám, evanjelikom augsburského vyznania, spojitosť s Komenským je veľmi blízka. Mnohí evanjelici si však teraz ani neuvedomujú, že bol biskupom inej cirkvi ako evanjelickej augsburského vyznania. Je to aj preto, lebo počas komunistického režimu sa dávalo do popredia Komenského pedagogická činnosť. Na jeho službu ako služobníka Božieho sa zabúdalo. Táto spojitosť sa utvárala od čias štúrovcov a gradovala po vzniku 1. ČSR. Ale nebola taká samozrejmá predtým..
Rozdiel, ktorý dnes už ani evanjelici nevnímajú, bol veľmi veľký v čase, keď žil Komenský a tiež aj Tešedík. Začal sa už od Martina Luthera, ktorý jasne povedal: „Radšej budem prijímať telo Pánovo s rímskymi katolíkmi ako obyčajný chlieb s Zwinglim.“ .
V podobnom duchu žili aj evanjelici v Hornom Uhorsku v 16. a 17. storočí. Evanjelici na Slovensku boli jasne vyprofilovaní a medzi ortodoxnými luteránmi a luteránmi, ktorí mali záujme o teologicky konsenzus s reformovanými kresťanmi, prebehli oveľa rýchlejšie ako v Nemecku. Určite vzťah s reformovanými kresťanmi sa v čase stavovských povstaní upevnil, ale rovnako zostal aj veľmi dôležitý dôraz na Augsburské vyznanie, na ktoré sa odvolával Augsburský mier z roku 1555. A od tohto mieru sa odvíjali aj ďalšie mierové rokovania. .
Tieto skutočnosti boli príčinou, prečo Komenský ako biskup Jednoty bratskej – Unitas fratrorum nebol zvolený na Evanjelickom kolégiu v Prešove za rektora. Prešovskí profesori mali vážnu otázku: „Ako môže byť človek iného vierovyznania vedúcim kolégia?“ Záujem o Komenského síce v Hornom Uhorsku bol, ale jeho príslušnosť k inej cirkvi bola prekážkou vo väčšom rozšírení jeho pôsobenia v Hornom Uhorsku. .
Komenského myšlienky sa šírili vďaka evanjelikom, ktorí boli ladení viac pietisticky ako ortodoxne. Treba spomenúť, že Samuel Tešedík starší študoval v Jene. Študoval na fakulte, ktorá bola koncom 16. storočia prísne ortodoxne ladená, ale v čase, keď tam študoval Tešedík, začala táto fakulta byť pietisticky ladená a neskôr v nej začal panovať duch racionalizmu. A aj táto situácia spôsobila, že Tešedík ako človek, ktorý bol ovplyvnený pietizmom, rozširoval viac myšlienky Jána Amosa Komenského. Pietisti zvyčajne dávali menší dôraz na pravoverie cirkvi. To im automaticky umožňovalo viac sa priblížiť k ľuďom z iných konfesií, ako evanjelikom, ktorí dávali dôraz na ortodoxiu. .
Potom je tu dôležitý moment, ktorý zblížil kresťanov z Jednoty bratskej a evanjelikov augsburského vyznania v Púchove. Tým momentom je náboženské prenasledovanie. Rok pred narodením Tešedíka evanjelický cirkevný zbor v Púchove zanikol. Pavel Major – evanjelický farár v Púchove, musel faru opustiť a štyri roky skrýval na fíliách zboru, kde vykonával služby Božie len tajne, v domácnostiach. Po štyroch rokoch skrývania odchádza k synovi do Banskej Bystrice..
Toto prenasledovanie je aj v roku 1730. V tomto roku žiadajú púchovskí evanjelici, aby jeho cisárska výsosť zabezpečila dodržiavanie ich privilégií. Ak by sa tak nestalo, hrozili, že budú musieť odísť z Púchova. Toto dodržiavanie privilégií nebolo zachované. Máme zachovanú správu od Ondreja Furdíka, ktorý v roku 1777 ušiel do Radvane z Púchova kvôli náboženskému prenasledovaniu. .
Toto prenasledovanie stmelilo evanjelikov v Púchove s moravskými exulantmi v Púchove. Časť z nich boli evanjelici augsburského vyznania, ale predsa bola tu časť, ktorú tvorili veriaci bývalej Jednoty bratskej. Toto spojenie, samozrejme, dávalo väčšie impulzy, aby sa Samuel Tešedík starší hrdo hlásil ku Komenskému..
Čo sa týka podnetov a ovplyvnenia Tešedíka Komenského myšlienkami, nemáme toľko zdrojov, aby sme tieto podnety Komenského na Tešedíka mohli skúmať podrobnejšie, ako je to to u jeho syna Samuela Tešedíka mladšieho. Spomeniem dva:
1. Školský poriadok, ktorý zaviedol Tešedík po príchode do Čaby. V tomto poriadku je zmienka o koncoročnom skúšaní žiakov v kostole.
2. Cirkevný poriadok, ktorý pripravil Tešedík, v 5. bode prikazuje rodičom, aby vodili svoje deti do školy, kým nepochopia aspoň základné veci.
Tieto dva body určite mali pedagogický efekt na celý proces výučby. .
Pre mňa osobne ako služobníka slova Božieho je vzácny Tešedíkov pastorálny dôraz na prácu v cirkevnom zbore. Tento dôraz ilustrujem na dvoch príkladoch.
1. Tešedík vydal obežník, v ktorom odporúča duchovným pastierom navštíviť veriacich aspoň raz za rok a všímať si ich duchovný a mravný život. Veriaci museli skladať účty o tom, či sústavne navštevujú služby Božie, aké knihy čítajú, či zachovávajú mier v rodine. Verím, že Tešedík to nielen odporúčal, ale sám to aj robil.
2. Navyše je známe, že služby Božie v Čabe sa začínali piesňami, ktoré sa spievali dovtedy, kým pastier zboru nepriviedol všetkých na bohoslužby. Tešedík tak robil, aby „každú ovcu, ktorá by bola stratená pre večné kráľovstvo priviedol späť“. .
V roku 1886 bola vytlačená v Békešskej Čabe u bratov Považanovcov kázňovka Jána Arnda. Púchovský cirkevný zbor má jeden výtlačok tohto vydania. Je tam krátky text o stratených ovciach, ktorý hovorí: „V stádu rozličné ovce se nachádzí. Stracené, ktoré v smrtelných hríších vezí a které pastýř hledá ako Dávid, hříšnice veliká, Petr, Pavel a lotr. Bloudíci, po kterých se pastýr ptá a je volá, jsou ty, kteréž falešného učení se pridržejí, neb na rozcestí zatracení vystupojí, ačkoli ne snadno privolati se dávajú. Ranené, ktoré pastýř uzdravuje a jsa, které satan svými obvinenými pochybovaním trápi. Tučné a silní, ktoré se varovati a vo víre zmocňovati museji.“ Tieto všetky ťažkosti oviec Tešedík ako duchovný pastier prekonával ako verný nasledovník Najlepšieho pastiera Pána Ježiša Krista. .
Vnímam, že život Samuela Tešedíka staršieho bol veľmi krátky; bol ako svieca, ktorá horí na dvoch koncoch, lebo chce čo najviac zo seba vydať. Jeho život bol naplnením biblického textu z Rímskym 12, 1: „Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú službu Bohu.“ .
Príhovor k 300. výročiu narodenia Samuela Tešedíka staršieho bol prednesený na seminári Dejiny knižnej kultúry v Púchove 10. novembra 2010; Tešedíkove slávnosti v Békešskej Čabe 20. novembra 2010 pri odhalení pamätnej tabule v Mestskom dome v Békešskej Čabe.