Evanjelický a. v. farár Ján Lacko sa narodil 24. júla 1823 do rodiny garbiarskeho majstra Jána Lacka a Márie, rod. Droppovej, v Liptovskom Mikuláši.
Po štúdiách v Levoči, Kežmarku a vo Viedni bol istý čas vychovávateľom detí vtedajšieho ministra Szemereho.
Cirkevnú službu začal v roku 1852 ako kaplán v Trenčíne, Kostolnom a Moravskom Lieskovom, kde sa v roku 1858 stal „rádným knězem“, a zároveň aj zaťom svojho predchodcu – Michala Masárika (1790 – 1869).
Evanjelický farár Ján Lacko sa tešil veľkej úcte svojich cirkevníkov, ale i úradov a obce. Dobové materiály vydávajú svedectvo, že žiadna obecná porada nezačala bez jeho prítomnosti a žiadne uznesenie sa neprijalo, pokým on naň neprikývol. S jeho pôsobením v Moravskom Lieskovom sa viaže založenie Misijného-protiúžerového spolku, ktorý požehnane pôsobil až do vzniku ČSR. Horlivo viedol jemu zverený ľud Boží k osviežujúcemu slovu Božiemu a sviatostiam napriek nábožensky, sociálne i národne vyostreným časom druhej polovice 19. a začiatku 20. storočia.
Inicioval stavbu 32-metrovej kostolnej veže (1891 – 1893), do nej dal uliať vežový zvon (1891), dal opraviť a vynoviť interiér kostola (1862), objednal oltárny obraz u brnianskeho majstra Emanuela Hromádku (1892) a zadovážil nový organ u brezovskej firmy Martina Šaška (1865). Okrem toho si kládol na srdce ako prioritu aj vzdelávanie detí, a tak v Moravskom Lieskovom vznikli postupne viaceré cirkevné evanjelické školy: obec (1878), Hrubá Strana (1878), Malá Strana (1879).
S rovnakou láskou, s akou sa venoval matkocirkvi, pristupoval aj k dcérocirkvi Dolné Srnie, kde dal vystavať zvonicu s novým zvonom (1890), ako aj prestavať a rozšíriť školu (1893).
Svoju službu v Moravskom Lieskovom, neochvejne hájac Božiu pravdu i národné povedomie, podpisujúc všetky písomnosti dôsledne nie po maďarsky „Laczkó“, ale po slovensky „Lacko“, konal až do svojej časnej smrti v roku 1903.
Evanjelický farár Ján Lacko sa tešil veľkej úcte svojich cirkevníkov, ale i úradov a obce. Dobové materiály vydávajú svedectvo, že žiadna obecná porada nezačala bez jeho prítomnosti a žiadne uznesenie sa neprijalo, pokým on naň neprikývol. S jeho pôsobením v Moravskom Lieskovom sa viaže založenie Misijného-protiúžerového spolku, ktorý požehnane pôsobil až do vzniku ČSR. Horlivo viedol jemu zverený ľud Boží k osviežujúcemu slovu Božiemu a sviatostiam napriek nábožensky, sociálne i národne vyostreným časom druhej polovice 19. a začiatku 20. storočia.
Inicioval stavbu 32-metrovej kostolnej veže (1891 – 1893), do nej dal uliať vežový zvon (1891), dal opraviť a vynoviť interiér kostola (1862), objednal oltárny obraz u brnianskeho majstra Emanuela Hromádku (1892) a zadovážil nový organ u brezovskej firmy Martina Šaška (1865). Okrem toho si kládol na srdce ako prioritu aj vzdelávanie detí, a tak v Moravskom Lieskovom vznikli postupne viaceré cirkevné evanjelické školy: obec (1878), Hrubá Strana (1878), Malá Strana (1879).
S rovnakou láskou, s akou sa venoval matkocirkvi, pristupoval aj k dcérocirkvi Dolné Srnie, kde dal vystavať zvonicu s novým zvonom (1890), ako aj prestavať a rozšíriť školu (1893).
Svoju službu v Moravskom Lieskovom, neochvejne hájac Božiu pravdu i národné povedomie, podpisujúc všetky písomnosti dôsledne nie po maďarsky „Laczkó“, ale po slovensky „Lacko“, konal až do svojej časnej smrti v roku 1903.