V nedeľu 3. novembra 2013 si CZ ECAV Nové Zámky pripomenul 100. výročie narodenia a 40. výročie úmrtia evanjelického kňaza a seniora Ondreja Kováča, ktorý v tomto cirkevnom zbore požehnane pôsobil celý svoj život.
Ondrej Kováč sa narodil 20. októbra 1913 v Pondelku. Po ukončení štúdia teológie v roku 1938 pôsobil v rodnom Pondelku, Bratislave a Zvolenskej Slatine, až napokon v roku 1948 prišiel do Nových Zámkov, kde verný Pánu Bohu usilovne pracoval na Jeho vinici až do svojej smrti, ktorá ho nečakane zastihla 21. februára 1973.
Ondrej Kováč nebol iba farárom cirkevného zboru Nové Zámky, ale od roku 1951 aj seniorom Dunajsko-nitrianskeho seniorátu, ktorý sa utvoril v roku 1949. Po dvoch rokoch jeho administrovania Júliusom Dérerom sa Ondrej Kováč stal jeho prvým riadne voleným seniorom.
Počas 25-ročného pôsobenia v Nových Zámkoch sa Ondrej Kováč angažoval aj v mnohých úlohách nad rámec svojich zborových a seniorských povinností. Bol členom Generálneho presbyterstva, Dištriktuálnej rady, Bohoslužobného výboru a Komisie pre rozhovor s Reformovanou cirkvou. Pán Boh ho okrem duchovných darov obdaroval aj vernou manželkou – Teréziou Kováčovou, rod. Šichterovou, ktorá mu bola oporou, ale aj pomocníčkou v neľahkej službe; spolu vychovali tri dcéry.
Boli to roky ťažkej, ale požehnanej práce v utvárajúcom sa presídleneckom zbore, v rozľahlom senioráte a v zložitej spoločensko-politickej situácii. Námaha a strasti náročnej služby Ondreja Kováča však boli vyvážené jeho úzkym duchovným, priateľským a láskavým vzťahom s rodinou, veriacimi i so širším okolím.
Ondrej Kováč nebol iba farárom cirkevného zboru Nové Zámky, ale od roku 1951 aj seniorom Dunajsko-nitrianskeho seniorátu, ktorý sa utvoril v roku 1949. Po dvoch rokoch jeho administrovania Júliusom Dérerom sa Ondrej Kováč stal jeho prvým riadne voleným seniorom.
Počas 25-ročného pôsobenia v Nových Zámkoch sa Ondrej Kováč angažoval aj v mnohých úlohách nad rámec svojich zborových a seniorských povinností. Bol členom Generálneho presbyterstva, Dištriktuálnej rady, Bohoslužobného výboru a Komisie pre rozhovor s Reformovanou cirkvou. Pán Boh ho okrem duchovných darov obdaroval aj vernou manželkou – Teréziou Kováčovou, rod. Šichterovou, ktorá mu bola oporou, ale aj pomocníčkou v neľahkej službe; spolu vychovali tri dcéry.
Boli to roky ťažkej, ale požehnanej práce v utvárajúcom sa presídleneckom zbore, v rozľahlom senioráte a v zložitej spoločensko-politickej situácii. Námaha a strasti náročnej služby Ondreja Kováča však boli vyvážené jeho úzkym duchovným, priateľským a láskavým vzťahom s rodinou, veriacimi i so širším okolím.