Spomienka na Mateja Heblera v Krupine

Spomienka na Mateja Heblera v Krupine

V pondelok 25. septembra 2017 sa v Krupine v popoludňajších hodinách konala spomienka na významného teológa Mateja Heblera. Spomienkovú slávnosť pripravili CZ ECAV Krupina v spolupráci s mestom Krupina, GBÚ ECAV na Slovensku a Evanjelická cirkev a. v. v Rumunsku.
Na slávnostných službách Božích sa zúčastnili generálny biskup Miloš Klátik a dištriktuálny biskup Západného dištriktu Milan Krivda. Chrámové zhromaždenie na úvod služieb Božích pozdravila zástupkyňa primátora mesta Anna Borbuliaková.

Kázňou slova Božieho poslúžil biskup Evanjelickej a. v. cirkvi v Rumunsku Reinhart Guib. Okrem iného povedal: „Nielen Matej Hebler nás spája s vami, milé sestry a milí bratia, ale najmä evanjelické učenie a naše Augsburské vierovyznanie, za ktoré sa i on zasadil v čase svojho pôsobenie v biskupskom úrade. Bol duchovnou osobnosťou, ktorá toto posolstvo konsenzu chcela priniesť sedmohradským Sasom a Maďarom. Upevnil saskú evanjelickú cirkev v evanjelickej viere v duchu, v akom ju spoznal vo Wittenbergu, a obhajoval ju i na synode v Kluži v roku 1557.“

Po slávnostných službách Božích, na ktorých liturgoval konsenior Miroslav Dubek, domáci zborový farár, hostia pri miestnom domove sociálnych služieb zasadili Strom reformácie – jabloň, a to v súlade s projektom „12 jabloní pre jasné slovo“ pri príležitosti 500. výročia reformácie, v rámci ktorého rumunskí evanjelici v duchu Lutherových slov „Ak by aj zajtra mal svet zaniknúť, zasadím dnes jabloň“ sadia jablone nádeje postupne v 12 mestách Európy, ktoré boli najviac späté s reformáciou.

Následne sa v kostole konalo sympózium na tému „Ideológia 21. storočia“. Účastníkov na úvod pozdravila veľvyslankyňa Rumunska v Slovenskej republike Steluta Arhire.

Prednášku o biskupovi Matejovi Heblerovi, rodákovi z Krupiny a šíriteľovi reformačných myšlienok v Sedmohradsku predniesol prof. Hermann Pitters. Generálny biskup Miloš Klátik mal prednášku na tému konferencie pod názvom „Ideológia v 21. storočí“. Na záver prednášal Konrad Gündisch na tému „Saxones de Corpona − Saxones de Cibinio“.

Matej Hebler (1520 – 1571) sa narodil okolo roku 1520 v Krupine. Najprv študoval na gymnáziu v Bardejove a potom v rokoch 1546 − 1551 vo Wittenbergu, kde získal vysoký akademický titul magister. Počas štúdia na univerzite iste mal kontakty aj s ľuďmi zo Sedmohradska a špeciálne zo Sibiu, keďže hneď po ordinácii Johannesom Bugenhagenom bol povolaný práve do tohto mesta.
Dňa 29. júna 1556 bol synodou zvolený do úradu biskupa, ktorý verne a kompetentne zastával do roku 1571. K politickým zmätkom v rokoch, keď viedol svoj úrad, sa pridali aj vnútrocirkevné výmeny názorov a hádky ohľadom vierouky. Avšak v polovici päťdesiatych rokov sa objavili aj iné hlasy: švajčiarsky kalvínsky smer a neskôr radikálne protitrinitárny smer, ktoré útočili na konzervatívny luteranizmus. Najskôr išlo o vonkajšie otázky, napr. o to, či zanechať, alebo odstrániť obrazy a oltáre v chrámoch, či o používaní sviečok. Neskôr sa však diskutovalo aj o dôležitejších otázkach, napr. ako má vyzerať krst. Najväčšie roztržky nastali pri chápaní Večere Pánovej a jej prijímaní pri otázke o reálnej prítomnosti Krista. Otázky boli často adresované aj superintendentovi Matejovi Heblerovi. Hebler sa pevne zastával luteránskeho učenia, ako bolo zapísané v roku 1530 v Augsburskom vierovyznaní.
V júni 1557 sa mu podarilo zvolať spoločnú synodu do mesta Kluž, na ktorej sa zúčastnili zástupcovia saskej cirkvi aj maďarské cirkevné zbory. Všetci sa tu svorne zhodli na vyznaní a podpísali ho. Hebler o tom napísal obsiahly, približne 12-stranový teologický spis s názvom „Consensus doctrinae de sacramentiss Christi“. V ňom ide predovšetkým o chápanie sakramentov ako takých, a neskôr veľmi podrobne hovorí o Večeri Pánovej a Krste svätom. Popri biblicko-teologickým argumentoch sa v tomto odpise odvoláva aj na bohatú tradíciu cirkevných otcov, napr. Augustína, Chryzostoma či Cyrila. Tento „konsenzus“ bol mestskou radou predložený aj Filipovi Melanchtonovi, ktorý sa 18. januára 1558 pozitívne vyjadril k tejto udalosti a vystríhal ich pred ďalšími cirkevnými spormi. K tragédii Heblerovho života patrí, že jeho nasadenie za jednotu protestantizmu v Sedmohradsku nakoniec stroskotalo.
Cirkev v sedmohradskom Sasku zostala vďačná za jeho neochvejné obhajovanie luteránskeho vyznania, napriek tomu však väčšina maďarských veriacich po roku 1564 prešla ku kalvínom a malá časť prijala unitársko-antitrojičnú vieru. A tak to zostalo až dodnes.
Keď Hebler 18. septembra 1571 zomrel, bol mu v kostole v Sibiu osadený náhrobný kameň, na ktorom sú jeho iniciály: M. H. C. (Matthias Heblerus Carpensis), ktoré pripomínajú jeho pôvod v Krupine. Pod tým stoja latinské slová: „... Ako dôstojný saský superintendent bol silno spájajúcim článkom, ustavične bdelým pastierom svojho zboru v tomto meste. Hnevu a nenávisti siekt musel odolávať, obraňoval učenie vo svätú vieru a v mnohých, náboženstvo zasahujúcich podnetoch niesol víťaznú slávu najsvätejšieho Krista.“

Galéria k článku