Slávnostné uvedenie erbu CZ ECAV Levice

V nedeľu 10. 9. 2017 sa konali slávnostné služby Božie pri príležitosti uvedenia erbu CZ ECAV Levice a otvorenia výstavy k 500. výročiu reformácie. Zároveň bol zasadený Strom reformácie – breza, na pripomienku presídlenia slovenských evanjelikov z Nyiregyházy na Slovensko v r. 1947.

Pozvanie na slávnostné služby Božie prijali brat biskup Východného dištriktu ECAV Slavomír Sabol, brat senior Dunajsko-nitrianskeho seniorátu ECAV Ján Jančo, sestra farárka Zuzana Moncoľová z Hontianskej Vrbice, brat farár Ľubomír Trnavský z Jura nad Hronom, sestra farárka Gyöngyi Sztankó z cirkevného zboru Nyiregyháza v Maďarsku, bratia farári Béla Pohoczky st. a Béla Pohoczky ml. z reformovanej cirkvi zo Širkoviec, brat farár Dr. Karol Šándor z reformovanej cirkvi v Leviciach, hlavný herold Slovenskej republiky Ladislav Vrtel, riaditeľka Štátneho archívu v Bratislave Lenka Pavlíková, primátor mesta Levice Štefan Mišák, viceprimátor mesta Levice Ján Krtík, tajomníčka Miestneho odboru Matice slovenskej v Leviciach Emília Jakubíková a historička z Tekovského múzea v Leviciach Margaréta Nováková.

Brat dozorca Martin Drdoš ml. na úvod služieb Božích privítal všetkých hostí aj domácich viery. Citoval slová žalmu 133, 1, kde sa píše: „Hľa, aké dobré, aké milé je to, keď bratia spolu bývajú!“ Liturgovali sestra farárka Z. Moncoľová, brat senior J. Jančo a domáci brat farár M. Riecky.

Kázňou slova Božieho na text z knihy Ezdráš 2 poslúžil brat biskup Slavomír Sabol. V kázni prízvukoval, že na duchovné budovanie nikdy nie je neskoro. Perzský kráľ Kýros vydal edikt, podľa ktorého sa mohli Židia vrátiť späť do vlasti, aby mohli budovať chrám Hospodinov. Pán Boh zmenil situáciu k obnove. Počas 40 rokov sa i naša cirkev deformovala. Deti sme nedali krstiť, nedávali sme ich na náboženskú výchovu. Mnohým sa nepodarilo odovzdať svojim deťom to, čo mali v srdci. Brat biskup hovoril, že čas nevrátime naspäť, ale slovo Božie hovorí, že nikdy nie je neskoro. Pán Boh aj dnes oslovuje ľudí, rodiny, aby sa vrátili naspäť. Je to ťažké, keď v rodine je jeden veriaci, ktorý sa modlí, oslavuje Pána piesňami a číta slovo Božie. Považujú ho za blázna. No aj v Biblii sa píše, že sme bláznami pre Krista. Budujme dom Hospodinov, svoju cirkev aj dnes. Pán Boh nám dal možnosť, aby sme mali odvahu hlásiť sa k identite Božieho ľudu. Meno evanjelik nás zaraďuje do našej konkrétnej cirkvi. Mať svoju identitu je dôležité. Prídu choroby a postihnutý človek nedokáže existovať sám. Je dôležité, aby mal svoj domov. Veriaci človek potrebuje spoločenstvo, do ktorého patrí. Je tu výzva, aby sme budovali svoju cirkev, svoj zbor, aby ani moje miesto nebolo prázdne. Hlásme sa k identite zboru, aby sme mali vzory a nasledovali ich a aby deti mali vzory v rodičoch. Potrebujeme pozitívne vzory, aby nás viedol Duch Svätý. Keď nás nevedie, nikdy vzorom nebudeme. Cez svoje slovo oslovuje Pán Boh aj dnes. Takých ľudí, ktorí uverili v Pána, potrebujeme ako soľ. Keď bol v roku 1781 vydaný Tolerančný patent, ľudia s nadšením začali budovať kostoly, ktorých pribúdalo ako húb po daždi. Dnes, keď chceme niečo urobiť, povieme, že na to nie sú peniaze. Pán Boh sa nezmenil, my sme sa zmenili. Je to dôležité, aby rástla naša viera. Treba odovzdať vieru ďalej, lebo pre náš život je dôležitý Pán Ježiš. Ak sme tak neurobili, zlyhali sme pri budovaní náboženských osobností. Ak nebudeme dávať základy viery ďalej, nebudú osobnosti v evanjelickej cirkvi. Nedá sa budovať mesto bez toho, aby v ňom nebol bohoslužobný život. K tomu, aby cirkev bola živým spoločenstvom, nám veľa chýba. Ak žijeme s Pánom Bohom, tak sa radujeme aj radosť prejavujeme. V závere kázne brat biskup poprial, aby nám Pán Boh dal radosť.

Potom spevokol z Hontianskej Vrbice a z Jura nad Hronom pod vedením sestry farárky Z. Moncoľovej zaspieval dve piesne. Potom sestra farárka otvorila výstavu venovanú 500. výročiu reformácie z osobnej zbierky brata farára Bélu Pohockého ml. z reformovanej cirkvi v Širkovciach pri Rimavskej Sobote, ktorá zahŕňa historické spisy, knihy, spevníky, obrazy týkajúce sa reformácie z rôznych historických období. Výstavu krásne dopĺňajú makety kostolov a pamätných miest reformácie v Nemecku. Druhá výstava pozostávala z replík 16 obrazov, ktoré vyšili ženy z jednotlivých seniorátov ECAV Slovensku. Obrazy zachytávajú celú históriu reformácie na Slovensku od 16. storočia až po súčasnosť. Brat farár Pohoczky ml. poďakoval za poskytnutie priestorov, v ktorých bude jeho zbierka vystavená do konca októbra. Na záver sa prihovorila sestra farárka Gyöngyi Sztankó z Nyiregyházy z Maďarska a pozdravila náš cirkevný zbor. Citovala slová žalmu: „Zhromaždi nás, Pane, aby sme Teba oslavovali.“

Po skončení služieb Božích nasledovalo uvedenie erbu nášho cirkevného zboru. Riaditeľka Štátneho archívu v Bratislave Lenka Pavlíková v krátkosti predstavila históriu vzniku erbov a hlavný herold SR Ladislav Vrtel vykonal slávnostný ceremoniál a uviedol erb do života. Lutherova ruža je symbol evanjelikov na celom svete, lenže odo dňa tejto slávnosti majú evanjelici v Leviciach svoj vlastný erb, ktorý bude ich symbolom a používať ho môžu v korešpondencii, na pečiatkach a pri iných vhodných príležitostiach.

Potom sa veriaci presunuli pred malý evanjelický kostol v Leviciach, kde bol zasadený pamätný Strom reformácie - breza. Prihovorila sa sestra farárka G. Sztankó, ktorá zapriala, aby táto breza pripomínala presídlenie slovenských evanjelikov z Nyiregyházy na Slovensko v roku 1947. Breza po je maďarsky nyirfa a práve breza je symbolom aj mesta Nyiregyháza. Za uplynulých 70 rokov je to už naša tretia generácia, ktorej predkovia túžili vrátiť na svoju rodnú zem. Každý z hostí symbolicky prihodil kúsok pôdy z Nyiregyházy ku koreňom zasadenej brezy. Sme radi, že medzi nás prišla naša milá sestra Valika Mikulová, jedna z najstarších členiek nášho cirkevného zboru, ktorá ako rodáčka z Nyíregyházy sa veľmi tešila, že aj ona mohla prihodiť symbolickú lopatku k zasadenej breze. Na záver sme zaspievali našu evanjelickú hymnu Hrad prepevný. Potom brat farár všetkých pozval na malé pohostenie, ktoré bolo pripravené vo vestibule.

Ďakujeme Pánu Bohu, že požehnal tieto slávnostné služby Božie, ďakujeme aj za kázeň brata biskupa, ktorá sa dotýkala našich sŕdc. Vďaka patrí aj nášmu zborovému farárovi Martinovi Rieckemu za zorganizovanie slávnosti. Prajeme si, aby náš cirkevný zbor mal vždy pevné základy na Pánovi Ježišovi.

Jolana Makovicová, členka CZ ECAV Levice | 4.10.2017

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart