Uhorská vláda zatvorila ev. gymnázium

31. januára 1875 bolo uhorskou vládou zrušené patronátne slovenské evanjelické gymnázium v Martine, podobne ako revúcke evanjelické a znievske katolícke gymnázium v r. 1874.
V druhej polovici 19. storočia slovenskí národovci sformulovali osem požiadaviek, ktoré boli vyhlásené v Martine 7. júla 1861 pod názvom Memorandum slovenského národa.

Konkrétnym výsledkom ich snaženia bolo založenie Matice slovenskej a troch slovenských gymnázií - evanjelického gymnázia v Revúcej (1862), nižšieho patronátneho evanjelického gymnázia v Martine (1867) a nižšieho rímskokatolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom (1869). Všetky tri gymnáziá mohli vzniknúť len vďaka finančnej pomoci uvedomelých Slovákov. Boli to jediné školy, v ktorých v tom čase mohla slovenská mládež dosiahnuť vzdelanie v materinskej reči.

Zásluhou evanjelického superintendenta (biskupa) Karola Kuzmányho sa podarilo v školskom roku 1866/67 otvoriť nižšie patentálne gymnázium v Martine, ktoré sa neskôr pretvorilo na nižšie patronátne gymnázium s tzv. právom verejnosti (riadne akreditované). Správcom patronátu sa stal Viliam Pauliny-Tóth. Nižšie slovenské evanjelické patronátne gymnázium v Martine otvorili 1. septembra 1867 s prípravnou, prvou a druhou triedou. V školskom roku 1869/70 bolo už štvortriedne. Dosahovali sa na ňom veľmi dobré výchovné a vyučovacie výsledky, no napriek tomu rozšíriť gymnázium na osemtriedne sa už nepodarilo: 31. januára 1875 ho rakúsko-uhorská vláda zrušila a jeho majetok zhabala. Márne boli protesty významných osobností z Martina proti vykonštruovaným obvineniam školy z panslavizmu štátnymi a cirkevnými uhorskými inštitúciami. Stroskotal aj pokus založiť nový ústav s rovnakým poslaním.

Martinské patronátne gymnázium za 8 rokov trvania navštevovalo vyše 600 žiakov z celého Slovenska, vtedajšieho Horného Uhorska, z rodín slovenskej buržoáznej inteligencie, z maloburžoáznych a roľníckych rodín. Zväčša to boli chudobní chlapci, ktorým sa poskytovali zľavy zo školského a alumnického (stravovacieho) poplatku a niektorí dostávali aj štipendiá.

V martinskom gymnáziu pôsobili poprední slovenskí profesori, ako bol Martin Kramár, Jozef Nedobrý, Jozef Inštitoris, Ján Dérer, Ján Kadavý. Podľa učebného plánu sa vyučovalo náboženstvo, latinčina, slovenčina, maďarčina, nemčina, zemepis, dejepis, počty, prírodopis, fyzika, chémia, telocvik, krasopis, kreslenie a spev.

Žiaci vyvíjali aj mimoškolskú činnosť. V školskom roku 1869/70 tu vznikol vzdelávací krúžok, rečnícka spoločnosť Zora. Žiaci postupne vybudovali knižnicu a školské zbierky s učebnými pomôckami.

Martinské gymnázium bolo spolu s Maticou slovenskou významným kultúrnym a vzdelávacím centrom celého Slovenska. Jeho absolventi sa po štúdiu vo vyšších triedach gymnázia a na vysokých školách uplatnili v slovenskom národnom živote. V tradíciách martinského gymnázia pokračovalo Československé štátne reformné reálne gymnázium Viliama Paulinyho-Tótha, ktoré vzniklo v roku 1919.