Veľký piatok

Príhovor generálneho biskupa Miloša Klátika v relácii Z duše
Slovenský rozhlas, 2. 4. 2010
L 23, 34: Ježiš povedal: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.

Vážení poslucháči, bratia a sestry v Ježišovi Kristovi!

Opäť je Veľký piatok, výnimočný deň pamiatky utrpenia, ukrižovania, smrti a pohrebu Pána Ježiša Krista. Pozornosť miliónov kresťanov na celom svete je v myšlienkach a modlitbách sústredená na golgotský kríž, na miesto, kde Boh – Syn obetoval svoj svätý život, za naše hriechy.

Ježišove nesmierne utrpenie, potupnú smrť na kríži a Jeho pohreb nám sprítomnili pašie – deje utrpenia a smrti nášho Spasiteľa, ktoré sme čítali na službách Božích v troch častiach: 5. pôstnu – Smrtnú nedeľu, 6. pôstnu – Kvetnú nedeľu a poslednú časť dnes, na Veľký piatok.

Posledné dni boli pre Ježiša obzvlášť ťažké. Vlastní učeníci Ho sklamali: Judáš Ho zradil, Peter zaprel, že Ho pozná, ostatní sa rozutekali. Len Ján bol pod Jeho krížom. Predstavitelia izraelského ľudu – veľkňazi, zákonníci, farizeji, vysoká židovská rada – synedrion – Ježiša vypočúvali, vysmievali, dali Ho mučiť a odsúdili na smrť. Potom si u rímskeho miestodržiteľa v Judei Piláta hrozbami vynútili Ježišovo ukrižovanie, čo bola forma popravy najväčších zločincov a otrokov. Splnili sa slová proroka Izaiáša: Strápený pokorne trpel a neotvoril ústa ako baránok vedený na zabitie.. .(Iz 53, 7). Neskôr o Pánovi Ježišovi napísal podobne Peter: On nikdy hriechu neučinil ani ľsti nebolo v Jeho ústach; keď mu zlorečili, nezlorečil; keď trpel, nehrozil, ale porúčal Tomu, ktorý spravodlivo súdi; na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili spravodlivosti; Jeho krvavé rany vás uzdravili. (1Pt 2, 22 24)

Keď bol Pán Ježiš na kríži, keď trpel hrozné muky, povedal sedem pamätných výrokov. Prvý Jeho výrok bola modlitba: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia. Autor knihy Život Krista (str. 306) píše: Odkedy ľudia žijú a modlia sa, nevzniesla sa k nebesám ani jedna modlitba, vznešenejšia od tejto. Ľudia, ktorí neodpustia ani nevinnosť nevinným, nikdy si ani len nepomysleli na to, že by sa mohlo prosiť odpustenie aj pre tých, ktorí nás vydávajú na smrť... Pán Ježiš sa modlil za tých, ktorí Ho súdili, odsúdili a dali ukrižovať, modlil sa za žoldnierov, ktorí Ho ukrižovali, aj za ľudí, ktorí kričali: Ukrižuj Ho! – za všetkých, ktorí sa Ježišovi v tejto ťažkej chvíli posmievali. Ježiš prosí za to, aby sa týmto všetkým otvorili oči, aby si jasne – a zrejme aj s hrôzou – uvedomili, čo robia, aby sa po takomto poznaní rozišli so svojím doterajším – v podstate úbohým životom a začali žiť na celkom novej úrovni.

Otče, odpusť im , lebo nevedia, čo činia. To sa Ježiš Kristus modlil aj za nás. Dr. Martin Luther veľmi správne povedal, že všetci tí, ktorí ukrižovali Pána Ježiša Krista, boli len služobníkmi našich hriechov. Aj naše hriechy sú príčinou umučenia Krista, aj naše hriechy Ho pribili na kríž. A On sa napriek tomu modlí: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia. Aká veľká je to láska! Každého vnímavého a citlivého človeka musí dojať a priviesť k pokániu i k prosbe, aby sme aj my vedeli odpúšťať. Pán Ježiš nás naučil modliť sa: Odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim. Jeho vysvetlenie a zároveň napomenutie k tejto prosbe je: Ak ľuďom odpustíte ich previnenia, aj vám odpustí váš Otec nebeský; ale ak neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vám, keď sa previníte. (Mt 6, 14) To je vzácne a vážne poučenie. Veď ako nerád človek uznáva svoje hriechy, tak ťažko odpúšťa druhému.

Odpustenie a viac lásky potrebujeme všade: v rodinách aj tam, kde žijeme a pracujeme, kde sa stretávame s ľuďmi, v spoločnosti. Odpustenie potrebujeme na to, aby sme mohli žiť v pokoji.

Modlitba Pána Ježiša a Jeho svätá obeť života na odpustenie našich hriechov spôsobuje, že Pán Boh odpúšťa hriechy všetkým kajúcim hriešnikom. Veď Ježiš Kristus – náš Pán a Spasiteľ – niesol naše nemoci, vzal na seba naše bolesti ... zmučený bol pre naše neprávosti. On znášal trest za náš pokoj, Jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia (Iz 53, 4 – 5). Krv Ježiša, Jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu. (1J 1, 7)

Preto nielen dnešný deň, ale každý deň ďakujme Mu za to, že vzal na seba naše hriechy, vyniesol ich na kríž, že trpel, umrel a víťazne vstal z mŕtvych, aby aj nám bol Otec nebeský milostivý.