Príhovor na Veľký piatok 2014

Príhovor generálneho biskupa ECAV na Slovensku Miloša Klátika na Veľký piatok 18. 4. 2014 v relácii Sviatočné slovo, RTVS – Slovenská televízia
Vážení televízni diváci, bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

Svätíme dnes Veľký piatok, veľký deň zmierenia. Deň, keď najvyšší Veľkňaz – Pán Ježiš Kristus priniesol ako obeť svoj vlastný život, aby nás zachránil, vykúpil.

Je pravda, že na tomto svete bolo i je mnoho všelijakého utrpenia. Nebol tu vztýčený len jeden kríž – ten Kristov. Hneď na Golgote boli ukrižovaní ešte ďalší dvaja. Napríklad v roku 71 pred Kristom, keď bolo potlačené známe Spartakovo povstanie, bolo ukrižovaných šesťtisíc vzbúrencov. Rimania po dobytí Jeruzalema v roku 70 po Kristovi tiež postavili mnoho krížov pre bývalých obrancov mesta. V dobe prenasledovania kresťanov boli tisíce nasledovníkov Ježiša Krista pribitých na kríž. Aj dnes sú krajiny, kde kresťania trpia prenasledovaním, čo určite nemôžeme registrovať s ľahostajnosťou!

V tomto roku si pripomenieme dve výročia, ktoré spôsobili tragédiu pre milióny ľudí. V júli uplynie sto rokov od vypuknutia prvej svetovej vojny a v septembri 75 rokov od začiatku druhej svetovej vojny. Bolo to hrozné utrpenie, ktoré spôsobili ľudia ľuďom.

Kristov kríž nás upomína aj na takéto utrpenie, ktoré v žiadnom prípade nemôžeme znevažovať alebo zľahčovať.

Ale Ježišovo utrpenie je uprostred tohto mnohého trápenia, bolestí, nespravodlivosti a krívd predsa len jedinečné a neopakovateľné. On trpel bez viny, trpel ako Boží Syn preto, lebo chcel človeku priniesť záchranu. Trpel preto, aby Boha priblížil človeku, aby zmieril Boha s človekom, aby sa už tu – na zemi – prejavovalo kráľovstvo Božie.

Vieme, že pod Ježišovým krížom stáli rôzne skupiny ľudí. V tú chvíľu takmer všetkých spájala nenávisť k Ježišovi – okrem malej skupinky, v ktorej bola i Ježišova matka a učeník Ján. Je to otrasná skutočnosť, ktorá, žiaľ, siaha až do dnešnej doby.

Vinníci Ježišovho utrpenia na kríži však nežili len vtedy, pred dvetisíc rokmi. My všetci nesieme na sebe pečať hriechu. Prameňom hriechu – aj dnes – je nepochopenie Božieho spásonosného plánu v Ježišovi Kristovi či jeho ignorovanie a pohŕdanie ním.

Preto je aj dnes dôležité, aby nás Kristovo umučenie priviedlo ku skutočnému, odvážnemu a hlbokému poznaniu seba samých a našich hriechov. Vtedy nám Kristov kríž ukáže aj cestu k vytrvalej dôvere v Božiu milosť a lásku.

Neraz sa i my môžeme ocitnúť na nepríjemnom a veľmi ťažkom úseku života, ale ani vtedy si nemusíme zúfať. Aj v najťažších chvíľach sa máme na koho obrátiť – môžeme v modlitbe volať k Tomu, ktorý utrpeniu veľmi dobre rozumie. Určite to nebude volanie do prázdna.

Dôverujme Pánu Bohu. Veď Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko? – Tak to napísal apoštol Pavel (R 8, 32). A pokračoval: Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ... ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani vysokosť, ani hlbokosť, ... nemôžu nás odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi (R 8, 37 – 39).