Pastiersky list Zboru biskupov ECAV na Slovensku k Vianociam 2007

Milí bratia a milé sestry, milí domáci viery, pozdravujeme Vás v tieto dni, keď si pripomíname udalosti, ktoré sa stali v Betleheme. Práve svätíme najkrajší cirkevný sviatok – Vianoce. Nie je významný neopodstatnene. Správa z Lukášovho evanjelia nám to potvrdzuje: „... lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.“

V tomto anjelskom oznámení je vyjadrená veľkosť a význam Vianoc.
V ňom je pravé evanjelium – radostná zvesť. O vonkajšiu krásu tohto sviatku sa pričinili ľudia: pekne ozdobené stromčeky, ligotavé sviečky, bohaté darčeky – žiaľ, v mnohých rodinách tvorí Vianoce len to. V evanjeliovej správe sotva vidieť takúto krásu, veď malé bezbranné dieťa sa ocitlo na okraji mesta v biednej maštaľke ako bezdomovec. A predsa veľkosť tohto sviatku zostáva.
Kristus – Záchranca prišiel k nám a stal sa tak pre nás vzácnym Božím darom. Človek sa teší len z takého daru, za ktorým cítiť lásku darcu. Kresťanské Vianoce to spĺňajú, ako to vyplýva zo slov evanjelia: „Tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ (J 3, 16) Božia záchrana je teda nablízku. Ježiš pre nás nie je bezbranné dieťa, ale ten, ktorému bola daná moc zachrániť nás od smrti večnej a moci diabolskej. Hľadajme Ho preto ako Záchrancu, veď v evanjeliách máme zasľúbené: „Kto hľadá, nájde.“ K Nemu môžu prichádzať aj tí, ktorým pri vianočnom stole bude chýbať niekto blízky. Od Ježiša tak dostanú dar pokoja a uistenie o spáse, vzkriesení a večnom živote tam, kde už smrť nemá žiadnu moc. K Nemu môžu prichádzať všetci, ktorí prežívajú bolesti, sklamanie, problémy, choroby – u Neho je vyslobodenie.
Potreba hľadať Ho je stále aktuálna. Pán Ježiš Kristus nás vyzýva, aby sme chodili v Jeho šľapajach. V Ňom sa zjavila Božia milosť spásonosná všetkým ľuďom, „vychovávajúca nás, aby sme sa odriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a mierne, spravodlivo a pobožne žili na tomto svete“ (Tit 2, 12).
S darom života úzko súvisí aj jeho ochrana, ktorá má celospoločenský rozmer. Úroveň ochrany života je odrazom hodnoty, akú životu prisudzujeme. Pri tejto príležitosti sa nedá nespomenúť nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý sa týka právnej úpravy o umelom ukončení tehotenstva. Ako kresťanov nás rozhodnutie ústavného súdu nepotešilo, priali by sme si iné. Priali by sme si aj inú než len veľmi rámcovú vetu v Ústave SR, podľa ktorej "ľudský život je hodný ochrany už pred narodením". Nie sme zákonodarcovia, ale ako ľudia máme možnosť rozhodnúť sa pre život tam, kde sa takáto voľba ponúkne. To, že platné právo pripúšťa možnosť umelého ukončenia tehotenstva, neznamená, že považuje takúto možnosť za správnu. Znamená to len toľko, že štát nebude umelé ukončenie tehotenstva postihovať. Tým viac sa do popredia dostáva význam slobodného rozhodnutia, ktorého ťarchu z nás nesníme žiadny zákonodarca alebo pozemský sudca. A to sa týka rovnako žien aj mužov. Rozhodnutia prijímame ako veriaci ľudia, a preto neupierajme iným to, čo nebolo upreté ani nám. Pán Ježiš prišiel, aby sme „život mali a hojne mali“ (J 10, 10), preto je našou povinnosťou chrániť ľudský život, veď „život je Boží dar, daný nám do vena“ (ES 700).
Ježiš Kristus je pre nás vykúpením. Veď On sa narodil ako človek a prijal ľudské telo preto, aby ho za nás obetoval a tak nás vykúpil. To nech je hlavný dôvod Vašej snahy a služby pre blížnych i pre cirkevný zbor, ktorého ste súčasťou. Trojjediný Pán Boh nech žehná, ochraňuje a sprevádza Vás, Vaše rodiny i celý cirkevný zbor. Buďme s Ním všetci spojení vierou a láskou tu na zemi a raz aj vo večnosti, keď „Jemu budeme podobní, lebo Ho uvidíme takého, aký je“ (1J 3, 2).

S bratským pozdravom

Milan Krivda, biskup ZD
Miloš Klátik, generálny biskup
Jozef Havrila, zástupca biskupa VD

zbor biskupov | 25.12.2007

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart