Na 3. nedeľu po Zjavení

Na 3. nedeľu po Zjavení

Príhovor dištriktuálneho biskupa ZD ECAV na Slovensku Milana Krivdu v relácii Duchovné slovo – 3. nedeľa po Zjavení, Slovenská televízia, 24. 1. 2010
Vážení televízni diváci, bratia a sestry v Pánovi!

Možno ste už rozmýšľali nad tým, že mnohé dôležité udalosti, ktoré máme zapísané v Písme svätom, sa udiali na tichých miestach. Napríklad Mojžišovi, ktorý pásol ovce, sa zjavil Hospodin v horiacom kríku – a jemu to zmenilo život. Keď sa Kristus Pán, Spasiteľ sveta narodil v Betleheme, tiež o tom nevedelo veľa ľudí. Keď zomieral na Golgote, keď ho ukrižovali za naše hriechy – ani vtedy to nebolo známe mnohým ľuďom. Aj keď si spomenieme na vzkriesenie Pána Ježiša – boli to len niekoľkí, ktorým sa ukázal.

Tieto príbehy skutočne dokazujú, že veľké veci sa nemusia diať len tam, kde je veľa ľudí. Dnes v evanjelickej cirkvi svätíme poslednú nedeľu po Zjavení Krista Pána mudrcom. V chrámoch počúvame evanjelium o tom, ako Kristus Pán vzal so sebou troch učeníkov: Petra, Jakuba a Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Nevieme, akých je to šesť dní ani čo sa stalo predtým. Možno nám evanjelista chce pripomenúť, že vždy, keď sa po šiestich dňoch zhromažďujeme k nedeľným službám Božím, aj my vtedy, rovnako ako Jeho učeníci, smieme prežiť niečo dôležité: chvíľu premenenia. Je to chvíľa, ktorá nás pozdvihuje od všedných dní, starostí, od všetkého bežného.

Učeníci, ktorí boli na vrchu Tábor účastní premenenia Pánovho, sa cítili veľmi dobre. Peter to vyznal za všetkých: Majstre, dobre je nám tu. Aj my, dnešní učeníci Pána Ježiša, môžeme vyznávať, že nám je dobre v Ježišovej blízkosti, keď sa modlíme, keď čítame a meditujeme nad Jeho slovom, keď môžeme byť na službách Božích alebo prijímať velebnú sviatosť Večere Pánovej. Aj nám tak ako na Hore premenenia znie Boží hlas: Toho poslúchajte!

Učeníci nemohli zostať na Hore premenenia, ale sa museli vrátiť do reality života. Presne tak je to aj s nami. Ani my nezostávame len v chráme Božom alebo pri modlitbách, ale sa vraciame do reality života, ideme do sveta, medzi ľudí - tí však majú na nás vidieť, komu patríme a kto je Pánom nášho života.

Učeníci počas svojho života nikdy nezabudli na túto skúsenosť a zážitok Ježišovho premenenia. Neskôr o tom iste svedčili aj iným. V tom nám tiež môžu slúžiť za príklad. Ak Pán zasiahol do nášho života, ak sme v Neho uverili – máme si to nechať len pre seba? Nechceme sa o tom podeliť so svojimi najbližšími, s tými, ktorí to veľmi potrebujú počuť?

Nebuďme egoisti, ale radšej pomôžme tým, ktorí si sami pomôcť nevedia. Poslúžme im svedectvom o našej viere, o našom zážitku s premeneným Kristom. K tomu nás vyzýva aj dnešná nedeľa.