Reakcia na článok Prípad Pavlús, uverejnený v denníku SME

So smútkom som dočítala článok teológa M. Havrana, uverejnený v denníku SME dňa 18. 8. 2016 pod názvom: Prípad Pavlús. Smutno mi bolo z dôvodu, že článok je napísaný nepriateľským až agresívnym tónom, ktorý dehonestuje nielen samotného autora, ale aj meno denníka.

Kritizuje Evanjelickú cirkev a.v. na Slovensku a jej najvyšších predstaviteľov za dogmatické zotrvávanie na zásadách, ktoré sú v mnohých evanjelických cirkvách v Európe prekonané; kritizuje, že vyvodzujú dôsledky z názorovej odlišnosti tých, ktorí sú jej predstaviteľmi. To pokladá nielen za netolerantnosť k názorom iných, ale až za šikanovanie. Autorova kritika vykazuje známky rovnakej netolerantnosti k väčšinovo prijatému názoru cirkvi, ktorý je odvodený z biblického pohľadu na homosexualitu.

Autor článku sa odvoláva na výklad biblického textu uvedeného v Liste apoštola Pavla Galatským 3,28: „Nie je ani Žid, ani Grék, nie je ani otrok, ani slobodný a nie je ani muž, ani žena, lebo všetci jedno ste v Kristovi Ježišovi.“ Apoštol Pavol v listoch cirkevným zborom písal aj o homosexuáloch, pretože homosexualita alebo otázky LGBT komunity nie sú nové. Také správanie bolo v Rímskej ríši rozšírené a apoštol napísal napríklad v Liste Rímskym 1,26-28.32 „Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam, veď ich ženy zamenili prirodzený styk s mužmi za protiprirodzený, a podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a rozpálili sa vášňou medzi sebou: muži s mužmi páchali hanebnosť a za svoje poblúdenie sami na sebe niesli odplatu, akú si zaslúžili. A keďže nepokladali za hodné zachovať si poznanie Boha, vydal ich Boh prevrátenému zmýšľaniu, aby páchali, čo sa nesluší: Poznali síce právny poriadok Boží, že tí, čo pášu takéto veci, zasluhujú si smrť, a predsa nielen sami ich robia, ale aj schvaľujú, keď ich pášu iní.” V podobnom duchu písal aj do Korintu. V 1. liste Korintským 6,9-11 píše: „Nemýľte sa! Ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani muži súložiaci s mužmi, ani zlodeji, ani lakomci, ani opilci, ani rúhači, ani vydierači nebudú dedičmi kráľovstva Božieho! A takými ste vy niektorí boli; ale dali ste sa obmyť, boli ste posvätení, ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha.” Apoštol Pavol dobre vedel, o čom píše. A určite by nenapísal, že nie je ani heterosexuál ani homosexuál, ale všetci jedno ste v Kristu.

Ak sa autor článku odvoláva na ducha reformácie, je potrebné pripomenúť, že hlavnou reformačnou zásadou bolo podriadenie sa Písmu svätému: Sola Scriptura. Táto zásada neprestala v evanjelickej cirkvi platiť. Preto nemôže ignorovať to, čo je v ňom jasne napísané. Dr. M. Luther kritizoval v cirkvi to, čo ignorovalo a odkláňalo sa od Písma. Neprispôsobil sa duchu svojej doby. Pri svojej návšteve Ríma bol zhrozený z neviazaného sexuálneho života, akému holdovali aj najvyšší predstavitelia cirkvi. Neprispôsobil sa, ale volal k náprave.

Ak by sme pripustili, že existuje „vrodená náklonnosť“ k rovnakému pohlaviu, (pokiaľ viem, toto nie je doteraz vedecky potvrdené), tak je to veľmi nízke percento populácie. Takúto náklonnosť však možno aj získať a to mení pohľad na vec. Domnievam sa, že autor článku v tejto oblasti nie je dostatočne vzdelaný a to nahrádza svojimi bojovými postojmi.

Je otázne z akých vedeckých antropologických názorov na homosexualitu autor vychádza. A ani postoj kresťanov v evanjelických cirkvách Európy nie je tak jednoznačný, ako ho uvádza. Je pravdou, že cirkev žije vo svete a je ovplyvňovaná názormi, ktoré sú väčšinovo prijaté v spoločnosti. Ale veľa kresťanov v Európe z cirkvi vystúpilo kvôli tomu, že nesúhlasili s tým, aby členovia LGBT komunity zastávali duchovno-pastiersky a kazateľský úrad, aby v kostoloch boli požehnávané homosexuálne páry. Nie všetci sa stotožnili s tým, čo cirkvi, do ktorých patria, prijali a veľa ich je v cirkvách ticho nesúhlasiacich. Nie všetko, čo je „moderné“ a módne, je aj správne.

História cirkvi dosvedčuje, že cirkev sa vo svojich názoroch neraz mýlila (a to najmä vtedy, keď sa neriadila Božím slovom), správala sa a podliehala názorom sveta a jeho mocných, čo sa ukázalo ako nesprávne. (V Nemecku v minulom storočí vznikla „Vyznavačská cirkev“, ktorá sa postavila proti oficiálnej línii, ktorá šla v súlade so smerovaním vedúcej strany. Podobných príkladov je veľmi veľa.)

Pokiaľ viem, tak z evanjelickej cirkvi nebol vylúčený ani jeden člen kvôli homosexuálnej orientácii. Cirkev neposiela nikoho kvôli jeho sexuálnej orientácii do horúcich ani iných pekiel, ako to nielen naznačuje, ale opisuje autor článku. Evanjelická cirkev nešíri nenávisť voči ľuďom, ktorí sú homosexuálne orientovaní. Učí, že títo ľudia potrebujú lásku, porozumenie, poznanie a poznávanie aj seba samých, potrebujú pomoc pri hľadaní riešení zložitých situácií v živote, ale nie bezbrehé zastávanie všetkého, čo robia. Práve tak, ako to potrebujeme my všetci. Každý človek je Božím stvorením, ale nie každé správanie je prospešné pre neho a pre spoločenstvo, v ktorom žije. Praktizovanie homosexuálneho správania však cirkev nepovažuje za správne rovnako ako mimomanželský sex. Alebo 6. Božie prikázanie „Nescudzoložíš!“ už nie je v móde, a preto prestalo platiť? (Duchovný evanjelickej cirkvi, ktorý by učil, že toto prikázanie neplatí, by mal tiež problémy v cirkvi.) Zdržanlivosť a sebaovládanie vyšlo možno z módy, no napriek tomu je to ovocie Ducha Svätého. Rovnako ako láska. Aj láska, ktorá sa prejavuje slušnou argumentáciou voči názorom iných, aj cirkvi predstavených. Z autorovho článku necítiť lásku, ale naopak nenávisť minimálne voči najvyššiemu predstaviteľovi evanjelickej cirkvi.

Poslaním cirkvi je volať všetkých k Ježišovi Kristovi jedinému Spasiteľovi a Záchrancovi hriešnikov. Jeho potrebujeme všetci. Taká je pravda. V cirkvi nejde o naše pocity komfortnosti, ako si to autor predstavuje a toho sa dožaduje, ale o spasenie, ktoré má dočinenia s pokáním a vierou. A také pokánie je veľmi nekomfortné.

Ukončenie pracovného pomeru kaplána Jakuba Pavlúsa neznamená jeho vylúčenie z cirkvi ani zabránenie mu v tom, aby mal svoj názor. Jeho súčasný názor však nekorešponduje s tým, čo hovorí Božie slovo, a preto nemôže zastávať kazateľský úrad. Otázkou je možno forma akou došlo k tomu, že s ním nebola uzavretá pracovná zmluva na dobu určitú, otázkou je ako sa tejto otázke venujú vyučujúci na Evanjelickej bohosloveckej fakulte, ako je to s ďalšími duchovnými, ktorí v tejto otázke zastávajú podobný názor a pod. Najdôležitejšou otázkou ostáva, aké názory a hodnoty bude zastávať a presadzovať spoločnosť, v ktorej žijeme a vychovávame deti, či nám to bude jedno, alebo budeme usilovne hľadať pravdu a lásku. Len oni urobia náš život zmysluplným a požehnaným pre iných.

Katarína Hudáková, seniorka Liptovsko-oravského seniorátu ECAV na Slovensku  | 22.8.2016

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart