Vyhlásenie Predsedníctva ECAV na Slovensku k 70. výročiu začiatku deportácií židovského obyvateľstva
Predsedníctvo Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku pri príležitosti tragického výročia − 70. výročia začiatku deportácií židovského obyvateľstva z územia Slovenska − vyjadruje hlbokú úctu nevinným obetiam nacizmu, zavraždeným v koncentračných táboroch. Zároveň vysoko oceňujeme hrdinstvo tých, ktorí aktívne vzdorovali režimu, pomáhali prenasledovaným a protestovali proti nehumánnemu zaobchádzaniu so židovským obyvateľstvom počas Slovenského štátu.
Evanjelici stáli od samého začiatku existencie tohto štátu v opozícii voči režimu. Prvý pamätný spis poslala evanjelická cirkev slovenskej vláde už v roku 1938. V novembri 1939 Spolok evanjelických kňazov na Slovensku poslal prezidentovi Tisovi, snemu a vláde protest proti povinnému členstvu v Hlinkovej garde a Hlinkovej mládeži, čím vyjadril nesúhlas s praktikami režimu.
V apríli 1941 generálny biskupský úrad evanjelickej cirkvi kritizoval porušovanie občianskych práv Židov a na ministerstvo vnútra poslal protest proti povinnému „zovňajšiemu označovaniu občanov či už podľa národnosti, náboženstva, rasy alebo iných hľadísk“.
V roku 1942 evanjelickí biskupi napísali pastiersky list, v ktorom protestovali práve proti deportáciám Židov. V pastierskom liste zdôraznili: „Čo sa v posledné časy so Židmi u nás deje, nemôže sa zhodovať so zásadami ľudskosti a opravdového kresťanstva.“
Z histórie sú známe početné prípady odvážnych činov evanjelických farárov i ostatných členov evanjelickej cirkvi, ktorí v duchu zásad kresťanstva počas vojny zachránili stovky prenasledovaných spoluobčanov vrátane Židov, riskujúc pritom vlastné životy. Mnohí evanjelici vrátane evanjelických farárov a biskupov boli za to prenasledovaní, väznení alebo inak postihovaní. Sme hrdí na činy našich predkov, ktorí nimi vyjadrili svoj odpor proti fašizmu.
Aj keď oceňujeme skutočnosť, že Slovenský štát, v júli 1939 premenovaný na Slovenskú republiku, bol prvým samostatným štátnym útvarom Slovákov, praktiky jeho totalitného režimu si zaslúžia len kritiku a odmietnutie. Nesúhlasíme so zľahčovaním skutočností súvisiacich s jeho totalitným charakterom, s ktorými sa stále stretávame Naopak, naša hlboká úcta patrí obetiam tohto režimu, pred ktorými sa v piete a pokore skláňame.
V Bratislave 23. marca 2012
Miloš Klátik, generálny biskup
Pavel Delinga, generálny dozorca
Evanjelici stáli od samého začiatku existencie tohto štátu v opozícii voči režimu. Prvý pamätný spis poslala evanjelická cirkev slovenskej vláde už v roku 1938. V novembri 1939 Spolok evanjelických kňazov na Slovensku poslal prezidentovi Tisovi, snemu a vláde protest proti povinnému členstvu v Hlinkovej garde a Hlinkovej mládeži, čím vyjadril nesúhlas s praktikami režimu.
V apríli 1941 generálny biskupský úrad evanjelickej cirkvi kritizoval porušovanie občianskych práv Židov a na ministerstvo vnútra poslal protest proti povinnému „zovňajšiemu označovaniu občanov či už podľa národnosti, náboženstva, rasy alebo iných hľadísk“.
V roku 1942 evanjelickí biskupi napísali pastiersky list, v ktorom protestovali práve proti deportáciám Židov. V pastierskom liste zdôraznili: „Čo sa v posledné časy so Židmi u nás deje, nemôže sa zhodovať so zásadami ľudskosti a opravdového kresťanstva.“
Z histórie sú známe početné prípady odvážnych činov evanjelických farárov i ostatných členov evanjelickej cirkvi, ktorí v duchu zásad kresťanstva počas vojny zachránili stovky prenasledovaných spoluobčanov vrátane Židov, riskujúc pritom vlastné životy. Mnohí evanjelici vrátane evanjelických farárov a biskupov boli za to prenasledovaní, väznení alebo inak postihovaní. Sme hrdí na činy našich predkov, ktorí nimi vyjadrili svoj odpor proti fašizmu.
Aj keď oceňujeme skutočnosť, že Slovenský štát, v júli 1939 premenovaný na Slovenskú republiku, bol prvým samostatným štátnym útvarom Slovákov, praktiky jeho totalitného režimu si zaslúžia len kritiku a odmietnutie. Nesúhlasíme so zľahčovaním skutočností súvisiacich s jeho totalitným charakterom, s ktorými sa stále stretávame Naopak, naša hlboká úcta patrí obetiam tohto režimu, pred ktorými sa v piete a pokore skláňame.
V Bratislave 23. marca 2012
Miloš Klátik, generálny biskup
Pavel Delinga, generálny dozorca