Záverečné služby Božie X. stretnutia kresťanov v Cinkote

Záverečné služby Božie X. stretnutia kresťanov v Cinkote

V nedeľu 10. júla 2016 na záver X. stretnutia kresťanov strednej a východnej Európy v Budapešti okrem služieb Božích v Rákoskeresztúre, kde kázal dištriktuálny biskup ZD Milan Krivda, sa konali aj slovenské služby Božie v Cinkote, na ktorých kázal generálny biskup Miloš Klátik.
Cirkevný zbor v Cinkote má slovenské korene, no domáci viery už po slovensky väčšinou nevedia, preto bol prichystaný tlačený dvojjazyčný poriadok služieb Božích a kázeň brata generálneho biskupa preložila a prečítala sestra farárka Hilda Guláscsiová-Fabuľová.

Na začiatku služieb Božích, ako aj na ich záver zaspieval budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena s dirigentkou Máriou Sutyinszki. Potom domáci brat farár privítal generálneho biskupa Miloša Klátika, hostí zo samosprávy XVI. obvodu, ako aj z Bratislavy, Veľkého Krtíša, Liptovsko-oravského a Zvolenského seniorátu a osobitne z družobného cirkevného zboru v Hornej Mičinej.

Okrem brata generálneho biskupa liturgovali bratia farári a sestry farárky Ján Ruman a Martina Rumanová z Veľkého Krtíša, Viera Mosná z Kráľovej Lehoty, Daniel Duraj z Hornej Mičinej a Vladimír Ferenčík z Liptovského Mikuláša. Po kázni slova Božieho pôsobivú pieseň precítene zaspieval ženský komorný spevácky zbor Nádej z Veľkého Krtíša pod taktovkou dirigentky Lívie Hruškovej.

Centrom služieb Božích, ktoré sa konali podľa slovenskej chrámovej agendy, bola kázeň slova Božieho. Brat generálny biskup sa v nej zamýšľal nad témou 7. nedele po Svätej Trojici, ktorá nám pripomína, že to, čo nás zachraňuje, je Božia láska a Božie požehnanie. Hovoril o úlohe modlitby v živote veriaceho človeka a zdôraznil, že Pánu Bohu je vždy za čo ďakovať, vždy k Nemu môžeme a máme mať dôveru a vždy sa máme v čom rozhojňovať, lebo máme účasť na evanjeliu a evanjelium je mocou Božou na spasenie.
Na záver oslovil chrámové zhromaždenie slovami: „Konajme svoje kresťanské povinnosti! Bojujme dobrý boj viery, dbajme o evanjelicko-kresťanskú výchovu budúcich pokolení a výsledok vložme do Božích rúk. On svoje začaté dielo aj dokoná. Keď budeme na to pamätať, budeme sa stále radovať, neprestajne sa modliť, za všetko ďakovať, Ducha nebudeme uhášať, dobrého sa držať (1Tes 5, 16nn), tak sa nikdy nebudeme obávať o budúcnosť našich zborov. Je to Božie dielo, ktorému môžeme dôverovať a je skutočne hodné našej dôvery.“

Galéria k článku