V Békešskej Čabe (Maďarsko) sa 6. – 8. júla 2016 uskutočnia V. slovenské evanjelické cirkevné dni. V tomto roku budú po prvý raz mimo územia Slovenska. Témou podujatia je Reformácia a národné povedomie (Príspevok slovenských evanjelikov k 500. výročiu reformácie) a biblickým heslom verš Ž 119, 46: „O Tvojich svedectvách chcem hovoriť, pred kráľmi sa nezahanbím.“
Na stretnutí sa okrem členov ECAV na Slovensku zúčastnia aj slovenskí evanjelici z Vojvodiny (Srbsko), Rumunska a Chorvátska; nebudú chýbať ani slovenskí evanjelici z Maďarska ako hostiteľskej krajiny, ani naši krajania z Prahy a ďalších kútov sveta.
Tentoraz sa stretnú Slováci – evanjelici z rôznych krajín v Békešskej Čabe. Mnohí z nich až do konca 1. svetovej vojny žili všetci v jednom štáte - v Uhorsku, resp. Rakúsko-Uhorsku. V polovici 19. storočia mali viaceré mestečká a obce v juhovýchodnej oblasti dnešného Maďarska slovenskú väčšinu (Békešská Čaba, Sarvaš, Berinčok, Slovenský Komlóš, Pitvaroš a ďalšie).
Sto rokov po prisťahovaní Slovákov do týchto končín (1836) mala Békešská Čaba už 21 757 obyvateľov a bola najväčšou „dedinou nielen v Uhorsku, ale v celej Európe. V roku 1840 sa stala mestom“. V roku 1900 mala už 37 547 obyvateľov (Borguľa, M. Švihran, L. Tu sa usadíme, s. 47). Cirkevný zbor mal spravidla dvoch farárov v meste, dvoch ďalších na fíliách, troch kaplánov a vyše desať učiteľov. Na námestí v tesnej blízkosti vedľa seba stáli dva evanjelické kostoly: tzv. Malý kostol bol postavený v r. 1745 a Veľký kostol bol posvätený v r. 1824. Až dodnes je to najväčší evanjelický kostol v strednej Európe (pojme asi 3500 až 5000 ľudí). Námestie s evanjelickými kostolmi je na pamiatku biskupa Gustáva Seberínyho a farára Ľudovíta Žigmunda Seberínyho pomenované po nich.
Medzi Slovákmi evanjelikmi, hoci žili vo viacerých oblastiach, boli aj v minulosti čulé styky. Spájali ich rozličné okolnosti na mnohých úrovniach. Na takéto jedno výnimočné prepojenie chceme poukázať v nasledujúcich riadkoch.
Tentoraz sa stretnú Slováci – evanjelici z rôznych krajín v Békešskej Čabe. Mnohí z nich až do konca 1. svetovej vojny žili všetci v jednom štáte - v Uhorsku, resp. Rakúsko-Uhorsku. V polovici 19. storočia mali viaceré mestečká a obce v juhovýchodnej oblasti dnešného Maďarska slovenskú väčšinu (Békešská Čaba, Sarvaš, Berinčok, Slovenský Komlóš, Pitvaroš a ďalšie).
Sto rokov po prisťahovaní Slovákov do týchto končín (1836) mala Békešská Čaba už 21 757 obyvateľov a bola najväčšou „dedinou nielen v Uhorsku, ale v celej Európe. V roku 1840 sa stala mestom“. V roku 1900 mala už 37 547 obyvateľov (Borguľa, M. Švihran, L. Tu sa usadíme, s. 47). Cirkevný zbor mal spravidla dvoch farárov v meste, dvoch ďalších na fíliách, troch kaplánov a vyše desať učiteľov. Na námestí v tesnej blízkosti vedľa seba stáli dva evanjelické kostoly: tzv. Malý kostol bol postavený v r. 1745 a Veľký kostol bol posvätený v r. 1824. Až dodnes je to najväčší evanjelický kostol v strednej Európe (pojme asi 3500 až 5000 ľudí). Námestie s evanjelickými kostolmi je na pamiatku biskupa Gustáva Seberínyho a farára Ľudovíta Žigmunda Seberínyho pomenované po nich.
Medzi Slovákmi evanjelikmi, hoci žili vo viacerých oblastiach, boli aj v minulosti čulé styky. Spájali ich rozličné okolnosti na mnohých úrovniach. Na takéto jedno výnimočné prepojenie chceme poukázať v nasledujúcich riadkoch.