O Európskej kresťanskej environmentálnej sieti (ECEN)

O Európskej kresťanskej environmentálnej sieti (ECEN)

Tento mesiac sa v Paríži uskutoční veľký kresťanský summit. Predseda Výboru na ochranu Božieho stvorenstva ECAV na Slovensku Peter Maca sa obrátil na tajomníka Európskej kresťanskej environmentálnej siete (ECEN) pri Konferencii európskych cirkví (KEK) Petra Pavloviča s niekoľkými otázkami:
1. Otázka ochrany a zachovania Božieho stvorenstva sa stáva čoraz aktuálnejšou aj na pôde kresťanských cirkví. Môžete nám v krátkosti predstaviť pôsobnosť ECEN?
Európska kresťanská environmentálna sieť (ECEN) je formálnym rámcom pre spoluprácu kresťanov pri ochrane Božieho stvorenstva. Je zároveň organizačným nástrojom Konferencie európskych cirkví, ktorý túto prácu umožňuje v prostredí európskej ekumény. ECEN datuje svoj vznik v roku 1998, krátko po 2. európskom ekumenickom zhromaždení v rakúskom Grazi, kde bola problematika ochrany stvorenstva intenzívne diskutovaná a založenie takejto siete formulované ako jedno z odporučení zhromaždenia. ECEN kladie dôraz na výmenu skúseností a spoluprácu. Dôležitá je pritom nielen spoločná aktivita na praktických projektoch. ECEN venuje pozornosť tomu, čo má byť pre kresťanské aktivity na ochranu stvorenstva samozrejmé a čím sa kresťanské chápanie tejto práce odlišuje od všeobecných environmentálnych aktivít, a to je teológia, samozrejme, predovšetkým teológia stvorenia. Otázka zaradenia tém ako vďaka za dar stvorenstva, naša zodpovednosť a úloha pri zachovaní stvorenstva do programu služieb Božich, modlitieb a piesní, ale aj do programu diskusií a rozhovorov organizovaných na cirkevnej pôde patrí k základným úlohám ECEN. V posledných rokoch sa intenzívne venuje otázkam klimatických zmien. ECEN patrí k propagátorom kampane „čas stvorenstva“, ktorej cieľom je nájsť pre vďaku za stvorenstvo a jeho ochranu miesto v liturgickom kalendári cirkví. Pre mnohé cirkvi sa takýmto obdobím stalo obdobie medzi 1. septembrom a 4. októbrom. K pravidelným aktivitám patrí organizovanie celoeurópskeho stretnutia členov, prívržencov a sympatizantov zo všetkých cirkví. Najbližšie sa takéto stretnutie uskutoční v júni 2016 v Helsinkách.

2. Ako hodnotíte z pozície tajomníka Európskej kresťanskej environmentálnej siete, stav Božieho stvorenstva? Má vôbec zmysel a význam sa niečím takýmto zapodievať, ak berieme do úvahy, že v dnešnom globalizovanom svete prestávajú platiť akékoľvek hodnoty okrem zisku a účelnosti? Veď nedávno sa prevalil obrovský škandál koncernu VW...
Starostlivosť o stvorenstvo je súčasťou kresťanskej teológie, kresťanského pohľadu na svet a na úlohu človeka, nie dodatkom teológie. Bez chápania vzťahu k svetu a prostrediu okolo nás nemožno pochopiť zmysel evanjelia a kresťanského posolstva. Tento fakt nebol nikdy v dejinách cirkvi spochybnený a má svoju oporu v mnohých biblických textoch. V dnešnej dobe, v čase enviromentálnej krízy, ktorú vnímame na mnohých miestach a v mnohých prejavoch vo svojom okolí, sa teológii stvorenia a praktickej aplikácii tejto teológie v živote cirkvi venuje zvýšená pozornosť. Akútna hrozba klimatických zmien je len špičkou ľadovca, na ktorej sa táto aktivita cirkví prejavuje momentálne snáď najviditeľnejším spôsobom. Posledné desaťročie je v Európe skutočne obdobím znovuobjavenej pozornosti rastúceho počtu cirkví o túto tému. V širšom pohľade je celkom samozrejmé, že kresťania nie sú jediní, ktorí sa týmto otázkam venujú. Ochrana životného prostredia sa stala celospoločenskou témou. Otázkou je, čo je špecifické a zvláštne na kresťanskom prístupe. Nie je táto aktivita zo strany cirkví len akýmsi prispôsobením sa modernej dobe? Presvedčenie, že etika a kresťanské hodnoty majú svoje miesto pri ochrane stvorenstva je výrazom nášho vzťahu nielen k svetu, ale aj k Bohu. Otázka životného štýlu, nášho správania k okoliu či otázka života ako vyjadrenia vďaky za Boží dar sú a majú byť súčasťou našej viery. S týmto vedomím je potom ľahšie hľadať odpovede aj na zložité otázky. K poslednému škandálu automobilového priemyslu, a dodajme, že aj keď je to škandál mohutný a rozsahom ojedinelý, zďaleka nie je jediný. Nemuselo k tomu dôjsť, pokiaľ by sa taký enormný dôraz nekládol jednostranne na ekonomické ukazovatele, a teda na to, koľko čo stojí, ako na jediné, ktoré rozhodujú o prospešnosti či užitočnosti materiálnych statkov, ktoré nás obklopujú.

3. Ktoré cirkvi a akým spôsobom v súčasnosti konajú environmentálnu, ekologickú činnosť v Európe?
V Európe sme v posledných rokoch svedkami rastúceho počtu cirkví, ktoré túto tému berú vážne a v ktorých sú aktivity na ochranu stvorenstva samozrejmou súčasťou života cirkvi. Priekopníkmi sú predovšetkým cirkvi v severnej Európe; dlhú tradíciu má táto práca v Nemecku. Cirkvi v strednej Európe sa dostali k tejto téme neskôr. Aj na Slovensku máme v tomto zmysle čo doháňať. Mnohé cirkvi v strednej Európe však úspešne napredujú a aj v susedstve Slovenska nájdeme veľmi povzbudivé príklady zanietenej práce na ochrane stvorenstva. Príkladom úspešného projektu ECEN v posledných troch rokoch, ktorý pomohol pri zintezívnení tejto práce bolo vytvorenie 6 partnerských dvojíc medzi cirkvami z rôznych častí Európy, tými, ktoré už skúsenosti majú, a tými, ktoré sa ich snažia získať. Cieľom projektu bolo predovšetkým umožniť túto prácu v podmienkach menšinových cirkví a v podmienkach, kde je dobrá vôľa a hľadá sa spôsob, ako dobrú myšlienku uviesť do života.

4. Ako hľadíte na blížiaci summit v Paríži a prečo by sme mu mali aj my evanjelici na Slovensku venovať pozornosť?
Klimatická konferencia v Paríži, ktorá bude zahŕňať i summit svetových politických lídrov, bude zrejme jedným z dôležitých míľnikov pri hľadaní spôsobu efektívnej odpovede na rastúce klimatické problémy. Klíma ovplyvňuje každodenne život každého z nás. Jej dopad bude v budúcnosti ešte narastať. Už len tento dôvod ukazuje, prečo by nás táto téma nemala nechať ľahostajnými. Stretnutie v Paríži bude stretnutím celosvetovým. Bude možné, aby delegáti, ktorým bola daná moc a zodpovednosť za riešenie akútnych problémov, ktorým čelíme, našli spoločné riešenie? Alebo prevládnu individuálne záujmy? Čomu bude daná prednosť: ochrane stvorenstva, alebo koristníckemu využívaniu, ktorým sa tak často maskuje naša túžba po bohatstve takmer za akúkoľvek cenu a tak často získavanému na úkor ostatných?
Pre pohľade cirkví na problematiku klimatických zmien je charakteristické, že klimatické zmeny nemožno chápať mimo otázky spravodlivosti. Nerovnomerné dopady klimatických zmien a skutočnosť, že tieto dopady sú najintenzívnejšie v krajinách, ktoré k tomuto problému prispeli najmenej, alebo tendencia odsúvať skutočné riešenie problému do budúcnosti a otázka medzigeneračnej spravodlivosti patria v tejto súvislosti k neoddeliteľným témam patriacim k otázkam klímy. Spravodlivosť je tak kľúčovým slovom, ktoré spája otázku klimatických zmien s pohľadom viery.

5. Čím podľa vás možno motivovať členov ECAV, aby sa aktívne zapájali sa do environmentálneho diania?
Starostlivosť o stvorenstvo je súčasťou viery. Nemôže existovať kresťanská viera hodná tohto názvu bez kladného vzťahu k svetu okolo nás. Tento vzťah má byť navyše nielen kladný, ale aj aktívny. Jedným z poučení, na ktoré by sme nemali pri skúmaní našej viery a nášho vzťahu k Bohu zabúdať, je text z poslednej biblickej knihy Zjavenia Jána. Parafrázovaním textu Zjav 3 možno povedať: viera, ktorá nie je aktívna, je zbytočná. Otázka o vzťahu kresťana k svojmu okoliu, k prírode a svetu okolo nás je preto otázkou o kvalite a podobe našej viery. Starostlivosť o stvorenstvo je preto pozvánkou k viere aktívnej, k viere, ktorá je prínosom nielen pre kresťana, ale zároveň ovocím tejto viery a reakciou na svet a prostredie, v ktorom žijeme.

Za rozhovor ďakuje