Z konferencie Sláva šľachetným

Z konferencie Sláva šľachetným

V Liptovskom Mikuláši sa 17. – 19. 9. 2010 konala vedecko-popularizačná konferencia Sláva šľachetným , ktorú usporiadal Spolok M. Rázusa v rámci Roka kresťanskej kultúry. Venovaná bola J. Janoškovi, B. Bjørnsonovi a R. W. Setonovi-Watsonovi.
Konferencia bola venovaná trom osobnostiam – Nórovi, Škótovi a Slovákovi, ktorí sa pravdepodobne nikdy nestretli, no každý z nich sa na začiatku 20. storočia vyslovil na obranu národných práv utláčaného slovenského národa vo vtedajšej rakúsko-uhorskej monarchii, a vzdať im poctu při príležitosti okrúhlych životných výročí. Konala sa na Mestskom úrade v Liptovskom Mikuláši a otvoril ju jej hlavný organizátor Ján Juráš a predseda Spolku Martina Rázusa Vladimír Ferenčík. Prítomným sa prihovorili aj zástupca mesta a zástupca mestskej organizácie Matice slovenskej. Na prvej časti konferencie sa zúčastnili aj študenti Evanjelického gymnázia Juraja Tranovského v Liptovskom Mikuláši. Súčasťou konferencie bola i výstavka o Jurovi Janoškovi, ktorú pripravila Ľubica Rybárska.

Dopoludnie si prítomní vypočuli prednášky o škótskom historikovi a publicistovi Dr. Robertovi Wiliamovi Setonovi-Watsonovi (pseudonym Scotus Viator); garantom dopoludnia bol Historický ústav SAV. Vystúpila PhDr. Edita Ivaničková, ktorá prečítala aj prednášku PhDr. Dušana Kováča, nakoľko osobne sa na konferencii nemohol zúčastniť, a Mgr. Miloslav Blaho.

Popoludnie, ktorého garantom bol Ústav svetovej literatúry SAV, bolo venované autorovi nórskej hymny, synovi evanjelického farára, spisovateľovi, nositeľovi Nobelovej ceny za literatúru Bjørnstjerne Bjørnsonovi. Uviedla ho prednáška PhDr. Milana Žitného; nasledoval príspevok Mgr. Evy Bubnášovej a Ján Juráš prečítal prednášku Dr. Štefana Osuského, ktorá bola prednesená v roku 1932 na akadémii k 100. výročiu narodenia B. Bjørnsona. Popoludnie zavŕšil dokumentárny film Nórskej televízie z roku 2005 pod názvom Bjørnson – rebel a národný hrdina (tlmočil Peter Kerlík).

Večer v Dome kultúry uviedli hudobno-slovné pásmo „… ostatné všetko v rukách Božích“ o Jurovi Janoškovi, ktorého scenár napísala Daniela Hroncová-Faklová, a na nasledujúcej neformálnej recepcii bola rozkrojená torta k 100. výročiu Evanjelického posla spod Tatier.

V sobotu ráno odštartovali pri Pamätníku Martina Rázusa pred Mestským úradom Barlaton – pešiu púť telesne postihnutého básnika Ivana Šobáňa do Liptovského Hrádku.

O 9.00 hod. konferencia pokračovala prednáškami a filmom o Jurovi Janoškovi. Garantom dopoludnia bol dištriktuálny biskup ZD Milan Krivda, ktorý zasadnutie otvoril slovami žalmu a krátkym príhovorom. Potom uviedol prednášky prof. PhDr. Petra Švorca, Mgr. Ľubomíra Turčana, Mgr. Rastislava Stančeka a doc. Dr. Miloša Kovačku. Na záver sme si pozreli dokumentárny film Slovenskej televízie Portrét biskupa Janošku, ktorý v nasledujúci deň uviedli aj na STV2.

Popoludní sa uskutočnilo pietne stretnutie pri Pamätníku Martina Rázusa, kde sa prítomným prihovoril predseda Spolku M. Rázusa Vladimír Ferenčík.

Nasledovala pietna spomienka pri hrobe Juraja Janošku na cintoríne vo Vrbici, kde prítomných oslovil brat farár Marián Bochnička a riaditeľ Tranoscia Ľubomír Turčan vyzdvihol zástoj generálneho biskupa Jura Janošku pri vzniku spolku Tranoscius, ako aj pri vydávaní periodík pre evanjelikov – Cirkevných listov, Evanjelického teológa a Evanjelického posla spod Tatier. Na pietnej spomienke sa zúčastnil i vnuk generálneho biskupa Juraj Janoška.

V nedeľu sa v Evanjelickom kostole v Liptovskom Mikuláši konali spomienkové služby Božie, ktoré v priamom prenose odvysiela Slovenská televízia (pozri správu Spomienka na J. Janoška a storočnicu EPST).

Spolok Martina Rázusa vydal z konferencie zborník, ktorý bol k dispozícii už na podujatí.

Krátko o troch šľachetných:

Björnstjerne Björnson bol nórsky prozaik, básnik, dramatik a publicista, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, bojovník za národnú nezávislosť Nórska a za práva malých a utláčaných národov, zástanca Slovákov. Bojoval za oslobodenie Nórov spod Švédskej nadvlády, písal poviedky z dedinského prostredia, neskôr spoločensko-kritické hry a romány. Jeho báseň Áno, milujeme túto krajinu sa stala nórskou hymnou. V roku 1889 začal svoju veľkú epochu boja za utláčané národy, ale aj jednotlivcov.Obraňoval Dánov v Nemecku, zastal sa neslobodného ľudu Fínska a Poľska, Rusínov v Haliči. Björnson krititoval aj veľkomaďarskú šovinistickú politiku. Rozpútal ostrú polemiku proti autorovi protislovenského jazykového zákona grófovi A. Aponimu. Svetovú verejnú mienku rozvíril informáciami o krviprelievaní v Černovej.

Robert William Seton-Watson, pseudonym Scotus Viator, bol britský historik, analytik a publicista škótskeho pôvodu, obhajca práv utláčaných slovanských národov, osobitne Slovákov. Z jeho kníh najväčšiu pozornosť vzbudila Národnostná otázka v Uhorsku. Obdivoval slovenskú pracovitosť, kultúru, jazyk. Medzi slovenskými vzdelancami mal množstvo priateľov, s ktorými si dopisoval celý život. Slovenským evanjelickým teológom sprostredkoval ešte pred vojnou štúdium v Edinburgu. Spolupracoval s T. G. Masarykom, o budúcnosti Slovenska diskutoval s M. R. Štefánikom, ktorého si veľmi vážil. Odmietol však robiť arbitra medzi slovenskými čechoslovakistami a autonomistami a so slovenskými ľudákmi sa definitívne rozišiel pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Pre Setona-Watsona bolo obnovenie slobodného Československa vecou srdca a v zákulisí vojnových akcií preň pracoval. Jeho radosť však dostala nástupom komunistov v ČSR k moci zdrvujúci úder.

Jur Janoška bol evanjelický farár, prvý generálny biskup evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, predseda Matice slovenskej, signatár Martinskej deklarácie, pôsobil aj ako spisovateľ, literárny historik a kritik. V roku 1898 spoluzakladal spolok Tranoscius a bol jeho prvým správcom. Písal literatúru pre deti a mládež. Bol autorom životopisov kultúrnych a cirkevných dejateľov. V roku 1917 inicioval vznik mikulášskeho Evanjelického sirotinca. Aktívne pôsobil i v slovenskom národnom hnutí pred rokom 1918. Proti maďarizácii vystupoval na konventoch evanjelickej cirkvi a v cirkevných časopisoch. Národné záujmy obhajoval v stoličnom zastupiteľstve. Propagoval česko-slovenskú vzájomnosť.V rokoch 1918 až 1920 bol poslancom Národného zhromaždenia a predstaviteľom poslaneckého Slovenského klubu. Bol prívržencom SNS. Pochovaný je na Vrbickom cintoríne v Liptovskom Mikuláši.