Výstava k jubileám Terézie Vansovej

Tento rok si aj v ŠVK – Literárnom a hudobnom múzeu v Banskej Bystrici pripomínajú významné životné jubileá Terézie Vansovej, spisovateľky, dcéry evanjelického farára Samuela Medveckého a manželky evanjelického farára Jána Vansu.

V ŠVK – Literárnom a hudobnom múzeu v Banskej Bystrici pripravili pri príležitosti jej 160. výročia narodenia a 75. výročia úmrtia prednášku a výstavu Od varešky k peru.

Výstava zo zbierkového fondu múzea predstavuje Vansovú nielen ako významnú slovenskú spisovateľku, autorku prvého slovenského románu Sirota Podhradských, úspešnú redaktorku Dennice a osvetovú pracovníčku, ale aj ako skúsenú a pokrokovú propagátorku gastronómie. Ku kuchárskemu remeslu bola vedená od svojho detstva. Neskôr ho sama zúročila a v 1. − 10. ročníku Dennice uverejňovala recepty a rady gazdinkám. V knižnej podobe ich vydala v roku 1914 pod názvom Nová kuchárska kniha. Zhromaždila v nej vyše 900 receptov a praktických rád. Kniha mala veľký ohlas u čitateľov a bola publikovaná vo viacerých vydaniach (1914, 1925, 1930, v roku 1998 pod názvom Recepty prastarej matere).

Terézia Vansová ako dvanásťročná strávila jeden rok v Banskej Bystrici na dievčenskej škole profesora Karola Orfanidesa, aby sa zdokonalila v nemčine. Z tohto obdobia sa v zbierkovom fonde ŠVK − Literárneho a hudobného múzea nachádza jej vlastnoručne vyrobený zošit príkladov z nemčiny, písaných švabachom. Keď sa 15. júna 1911 v meste natrvalo usadila s manželom a chovanicou, v ich dome na Fortničke sa stretávala s umeleckými osobnosťami mesta a okolia (susedmi − hudobným skladateľom Viliamom Figušom-Bystrým a rodinou ev. farára Jána Slávika, ale aj s Elenou Maróthy-Šoltésovou a i.). Vytvorila tu mnohé literárne a osvetové práce. Napriek osobným i profesijným problémom kráčala cestou životom so vztýčenou hlavou. Dožila sa vysokého veku osemdesiatich piatich rokov. Posledné miesto jej odpočinku v Evanjelickom cintoríne na Lazovnej ulici už niekoľko rokov navštevujú aj účastníčky festivalu Vansovej Lomnička.

Výstava sprístupňuje artefakty a predmety z fondu múzea, konkrétne jej kuchynské a písacie potreby, osobné predmety, korešpondenciu, knihy i vzácne fotografie. Nachádza sa medzi nimi aj príhovor evanjelickým farárkam, napísaný 17. 8. 1930 pre Spolok evanjelických farárov, kde píše o úlohách a poslaní ženy, matky, manželky všeobecne, a osobitne farárovej manželky; jej posledný zápisník z roku 1942, ktorý si vyhotovila asi 3 mesiace pred smrťou; aj rodostrom rodiny Medveckej od Evy Furdíkovej.

Medzi prvými návštevníkmi výstavy boli členovia Denného centra Harmónia v Banskej Bystrici.

Zlata Troligová, ŠVK – Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici | 12.4.2017

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart