Vyšiel zborník JOZEF MILOSLAV HURBAN A JEHO DOBA. Prínos pre cirkev a národ

Vyšiel zborník JOZEF MILOSLAV HURBAN A JEHO DOBA. Prínos pre cirkev a národ

V predvečer 200. výročia narodenia J. M. Hurbana vyšiel zborník z vedecko-historickej konferencie ECAV na Slovensku, ktorá sa konala 5. novembra 2016 v Bratislave. Pre ECAV na Slovensku ho vydalo vydavateľstvo Tranoscius, a. s., Liptovský Mikuláš.
Editor: doc. PhDr. Miloš Klátik, PhD.
Počet strán: 184

Recenzia: Dr. h. c. prof. ThDr. Igor Kišš:

Rok 2017 nám priniesol dve významné výročia, a síce 500. výročie Lutherovej reformácie, ako aj 200. výročie narodenia veľkého syna slovenského národa Dr. Jozefa Miloslava Hurbana.

Význam tohto zborníka vidím v tom, že jeho organizátori vedeli tieto dve výročia vzácne interpretovať v ich vzájomnej súvislosti. Reformácia nám dala takú osobnosť v našom národe, akou bol J. M. Hurban, a na druhej strane J. M. Hurban mnohé svoje životné podnety čerpal práve z evanjelickej reformácie. Jedno z týchto výročí interpretuje to druhé. To svojím spôsobom ukázali aj všetci prednášatelia na tejto konferencii. Hlavný vedecký prínos tohto zborníka vidím v tom, že sa pozerá na Hurbana z hľadiska uskutočňovania niektorých reformačných zásad.

Oceňujem najmä to, že každý z prednášateľov priniesol svoj špeciálny aspekt na evanjelické pochopenie J. M. Hurbana.

Generálny biskup ECAV doc. Miloš Klátik sa snažil pochopiť Hurbana z hľadiska Lutherovho učenia o dvoch ríšach. Takým Hurban skutočne bol. Na jednej strane bol kňazom, ktorému išlo o realizáciu spirituálneho kráľovstva Božieho, ale na druhej strane bol aj politikom a národovcom, ktorému išlo o implementáciu etických hodnôt kráľovstva Božieho do sekulárneho života sveta. Keď sa niečo v tomto svete nezrovnávalo s etickými hodnotami kráľovstva Božieho aj v politickom živote sveta (napríklad jedného národa iným národom), Hurban sa snažil o humánnejší svet, akému nás učil Ježiš Kristus. Aj v politickej oblasti sa musí uskutočňovať „Boží svetoplán“. Z hľadiska Lutherovho učenia o dvoch ríšach obe ríše sú Božie ríše a kresťan musí pracovať pre dobro oboch ríš v súhlase s Božou vôľou.

Iný aspekt Hurbanovho konania osvetlil v svojom vystúpení Mgr. Radoslav Hanus, PhD. Poukázal na to, ako na realizáciu spravodlivejšieho vzájomného vzťahu dvoch národov, maďarského a slovenského, Hurban využil skutočnosť, že oba tieto národy boli konfesionálne rozdielne. Hanus tu skúma ortodoxný teologický zástoja Hurbana v jeho apologetickom snažení o zachovanie samostatnosti evanjelickej cirkvi augsburského vierovyznania v Uhorsku pred zlúčením s maďarským kalvinizmom pod heslom Jeden národ, jeden kráľ, jedna protestantská cirkev. Cirkev bola totiž v období polovice 19. storočia jedným z nástrojov maďarizácie spoločnosti. Bol to teda ortodoxný luteránsky smer v cirkvi, ktorý pomáhal brzdiť maďarizačné tendencie na Slovensku, ktoré sa snažili o maďarizáciu Slovákov aj prostredníctvom cirkvi. Slovenskí luteráni pod vedením Hurbana a Štúra boli prostredníctvom štúrovcov dôležitými činiteľmi v odnárodňovaní Slovákov svojimi evanjelickými službami Božími v materinskom jazyku. Hurbanov dôraz na luteránske vierovyznanie Hurban využil na národné uvedomovanie Slovákov v Uhorsku.

Ďalší aspekt Hurbanovej orientácie v prospech práva na svojbytnosť slovenského národa osvetlil doc. Peter Gažík. V svojej štúdii poukazuje na Hurbanovo primknutie sa k vtedajšej nemeckej idealistickej filozofii. V teológii sa skončila doba vplyvu filozofického racionalizmu a v nemeckej vtedajšej filozofii došlo k návratu k filozofickému idealizmu. Tu Hurban prijal podnety na jednej strane od filozofa Hegela alebo najmä od filozofa Fichteho. Dejiny sveta musia uskutočňovať „Boží svetoplán“ a podľa vôle Stvoriteľa všetky národy majú svoje práva na vlastnú existenciu. Aj toto pomáhalo Hurbanovi k zdôvodneniu jeho práce pre národ.

Iný, ďalší moment Hurbanovej životnej orientácie osvetlil vo svojej prednáške Dr. Jozef Karlík. Vyšiel z Hurbanovho životného kréda, ktoré občas zvykol zdôrazňovať. Toto životné krédo J. M. Hurbana znelo: „Pravde a národu.“ Vyslovil ho na pamätnom výlete štúrovcov v roku 1836 na Devíne len ako 19-ročný študent. Dôkazom toho, že pre Hurbana boli tieto dve slová ozajstným životným krédom, je jeho prežitý život, pretože až do svojej smrti bol verný pravde, ktorá bola pravdou Slovákov na ceste k národnej slobode. Slúžil tejto pravde a svojmu národu v každej životnej i dejinnej situácii.

V ďalšom vystúpení prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc., si všímal najmä humor a z toho vyplývajúci optimizmus Hurbanovho myslenia. Aj toto bol dôležitý aspekt Hurbanovho zápasu o slovenský národ. Hurban sa nezľakol nijakých prekážok, ktoré by ho odrádzali od angažovania sa za veci slovenského národa. Prekonával veci s humorom a optimizmom. Nebol to nijaký ustráchaný zástanca za práva národa, ale človek ochotne prijímajúci aj údery života, pokuty aj väznenie v práci pre národ a negatívne následky aj pre svoju početnú rodinu.

Ďalší aspekt Hurbanových aktivít pre slovenský národ osvetlila Mgr. Eva Bachletová, PhD. Ukázala na Hburbana ako na významného žurnalistu jeho doby, najmä pri vydávaní Slovenských pohľadov v rokoch 1846 − 1852, ktoré vydával, redigoval a tvoril. Autorka štúdie zároveň približuje obsahové zameranie skúmaného periodika pre uvedomovanie slovenské etnika.

A opäť je v tomto zborníku zase niečo objavné. Je to článok Mgr. Michaely Kerešovej o Hurbanovej sestre Terézii Zuzany Hurbanovej. Tá bola jedinou vlastnou, o tri roky staršou sestrou Jozefa Miloslava Hurbana. Žila v obci Súľov-Hradná (okres Bytča) od svojej svadby so súľovským učiteľom Karolom Žarnovickým (v r. 1836) až do svojej smrti (v r. 1858). Článok približuje jej vrelý príbuzenský vzťah s bratom, životné osudy manžela a ich potomstva na základe výskumu. Aj takýto aspekt je treba si niekedy povšimnúť. Je to cenné a sme za to vďační.

Poslednú štúdiu v tomto zborníku napísal PhDr. Milan Šišmiš st. pod názvom Po stopách J. M. Hurbana a Hurbanovcov v Beckove a na západnom Slovensku. Jedná sa o väčšiu dôkladnú štúdiu po stopách rodiny Hurbanovej a Hurbanových prívržencov v oblasti západného Slovenska, aj niektorých lokalít na Morave počas činnosti prvej slovenskej dobrovoľníckej výpravy na jeseň roku 1848. Je pozoruhodné, koľko hurbanovských pamiatok dokázal autor v tomto priestore nájsť, ktoré si mnohokrát ani nie dosť vieme povšimnúť. Vďaka autorovi, nášmu historikovi, aj za túto prácu.

Zostavovateľovi a redaktorke zborníka možno vzdať len úprimnú vďaku za zorganizovanie konferencie k 200. výročiu Hurbanovho narodenia. Ako recenzent tento zborník veľmi oceňujem a odporúčam ho do pozornosti.

Dr. h. c. prof. ThDr. Igor Kišš