Vernisáž obrazov Tomáša Krčméryho

Vernisáž obrazov Tomáša Krčméryho

V zborových priestoroch Cirkevného zboru ECAV Bratislava Dúbravka na Ul. Schneidera-Trnavského 2 sa v utorok 20. 10. 2015 konala vernisáž výstavy obrazov „Biblické motívy v diele Tomáša Krčméryho“.
Výstavu obrazov kurátorsky pripravil Alexander B. Molnár, ktorý vo svojom príhovore predstavil tvorbu akad. maliara Tomáša Krčméryho, vnuka známeho slovenského národného dejateľa Štefana Krčméryho. Vyzdvihol, že autor ako jeden z mála slovenských výtvarníkov sa venuje aj tvorbe na biblické témy, pričom vychádza z výbornej znalosti Starej i Novej zmluvy. S príslovečným humorom sa početnému publiku prihovoril aj samotný umelec.

Duchovným slovom výstavu otvoril domáci brat farár Ján Hroboň. O hudobný program sa postaral talentovaný gitarista Marek Suchoža z domáceho cirkevného zboru.

Výstava obrazov je predajná a potrvá do 19. decembra 2015.

Z kurátorského príhovoru

/.../ Príbeh Dávida a Goliáša patrí medzi tie najznámejšie, možno aj vďaka Michelangelovej plastike. Krčméry sa s touto udalosťou pohral (1971) ešte na Vysokej škole výtvarných umení, kde študoval u profesorov Vincenta Hložníka, Albína Brunovského a Oresta Dubaya. Podáva nám Dávida ako odhodlaného, suverénneho mladíka, ako stojí nad padlým obrom s krvácajúcim, rozbitým čelom. Zlietajúci sa mrchožrúti a zhrozená armáda na kopci vyjadrujú silu okamihu. Neskôr sa Krčméry opäť vracia ku Goliášovi, avšak v opačnom garde: z pohľadu obra, pozerajúceho sa na malého červíčka, čo sa mu vzoprel..

Po absolutóriu a značnej zmene maliarskeho rukopisu Krčméry maľuje svoju predstavu podoby už menej známeho proroka Eliáša (1983). Sugestívny pohľad mladého muža je z tmavomodro znejasneného pozadia zameraný do diaľky v prorockom videní. Z roku 1995 pochádza cyklus modro-čierno maľovaných obrazov s hriešnym ľudstvom, zmiešaným so zoomorfnými potvorami, trápiace sa vo vlnách nekonečnými dažďami sužovanou Zemou. Trochu optimizmu prináša Jonáš, opatrne vyvažovaným svetlejším inkarnátom prorokovho tela s veľrybou a bielymi plachtami lodí. V Jame levovej sedí Daniel napriek pohodeným kostiam v prítulnom vzťahu s levmi. Tento cyklus sprevádza Božie oko v známom trojuholníku, aby autor zdôraznil prítomnosť Stvoriteľa a Jeho starosť o ľudské pokolenie, ale s výstrahou apokalyptických jazdcov.

Majestátnymi, veľkoformátovými obrazmi (1998) nám Krčméry tak trochu variuje niektoré postavy, avšak už na oveľa vyššej výtvarnej úrovni. Opäť sa objavujú proroci Eliáš, Daniel, Jonáš či Jób.

Kráľ Saul však už neprešiel do povedomia súčasného života. A tu sa Krčméry vnára aj do čisto filozoficko-dogmatickej oblasti dielami Stvorenie, Obrátenie či Útek. Nezabudne ich vyjadriť, rovnako ako aj v Apokalypse, pomocou koní. Krčméry kone miluje a ešte radšej ich kreslí a maľuje.

Z Novej zmluvy Krčméry predstavuje päť obrazov stredného formátu (2004). Krátky cyklus Kristovho odsúdenia je už s odlišným rukopisom. Maľba je oveľa pastóznejšia, postavy sú viac naznačené, ako prepracované. Je to však prínos pre výsledný účinok. Na Bičovaní je farba nanášaná v hrubých vrstvách, anatómia postáv je silne redukovaná, žiarivá oranžová prechádzajúca do červene zvýrazňuje dramatickosť situácie. Mohutnosť postavy Krista prevláda nad vetchosťou trýzniteľov. Maľba Nesenia kríža už stráca na hmotnosti, avšak kontúry postáv a predmetov nedosahujú ostrosť kresebnosti. V rovnakom duchu je maľované aj Ukrižovanie. Na zahmlenom kríži je Kristus iba načrtnutý, a jasná bieloba žialiacej matky Božej prechádza do zemitej hnede. Naproti tomu Golgota a Snímanie z kríža už strácajú žiarivosť jasných farieb pod prevahou tlmenej hnedej s akcentmi bielej a modrej.

V tom istom roku sa Krčméry ešte raz obzrel po Starej zmluve, aby na malých obrázkoch zaznamenal Jazdca, vydávajúceho sa do jedného z nespočetných bojov. Žiarlivá scéna Achaba a Ízebel tiež nepatrí do všeobecne známych biblických príbehov, ale Tomáš Krčméry nám ju predsa len pripomína. /.../


Alexander B. Molnár

Fotografie: A. B. Molnár, E. Škodová

Galéria k článku