Predpremiéra filmu Sola scriptura I

Predpremiéra filmu Sola scriptura I

V RTVS – STV sa 11. decembra 2012 konala slávnostná predpremiéra polohraného historického dokumentu Sola scriptura – Jedine Písmom I. Televíznu premiéru si môžete pozrieť na 1. sviatok vianočný 25. decembra 2012 o 11.30 hod. na Dvojke.
Na predpremiére sa prítomným prihovorili niektorí z tvorcov filmu, ktorého námet a scenár napísal Ján Ľachký: režisér a spolutvorca scenára Silvester Lavrík, hlavný kameraman Peter Tóth a dramaturg filmu Miloslav Gdovin. Brat generálny biskup ECAV na Slovensku Miloš Klátik poďakoval RTVS a tvorcom filmu, že týmto dielom, ktoré akcentuje nosnú myšlienku od Jána Kollára: „Nábožnosť a národnosť sú sestry“, prispeli k rozšíreniu obzoru o dejinách evanjelikov na území dnešného Slovenska. Vyjadril nádej, že RTVS bude realizovať aj 2. časť tohto 3. dielu, ktorá má reflektovať udalosti od Protestantského patentu po vznik Československa (1859 − 1918), a následne i záverečnú časť pentalógie, ktorá sa má končiť rokom 1962.

Polohraný dokumentárny film (55 minút) Sola scriptura I bol vyrobený s podporou Ministerstva kultúry SR. Film nadväzuje na dva diely historického dokumentu o živote evanjelikov: Sola gratia (zachytáva obdobie 1517 – 1610) a Sola fide (venuje sa obdobiu rokov 1610 – 1781). Roky ohraničujúce tieto obdobia predstavujú prelomové udalosti nielen v cirkevných, ale aj v národných dejinách.
Tretí diel filmu mal byť ohraničený rokmi 1781 – 1918, no keďže toto obdobie je veľmi bohaté na historické udalosti, tvorcovia scenára sa rozhodli rozdeliť ho na dve časti. Prvá časť, ktorú sme si v predpremiére mohli pozrieť, zachytáva kľúčové obdobie pre vznik slovenského národa: obdobie národného obrodenia, v ktorom významnú úlohu zohral Ján Kollár a generácia štúrovcov. Obdobie rozkvetu evanjelickej cirkvi po Tolerančnom patente v roku 1781 ilustrujú stavby tolerančných kostolov.
Okrem dokumentárnych záberov sú vo filme hojne použité hrané scény, ktoré dokresľujú charakter doby a približujú ho divákom. V nadväznosti na minulé diely, kde boli zachytené evanjelické obrady ako Krst svätý, Večera Pánova a pohreb, do tejto časti je začlenená scéna sobáša, konkrétne svadby Hurbana a Aničky Jurkovičovej, v súvislosti so spracovávaním vzťahu štúrovcov k ženám v tejto časti dokumentu. Filmové scény sú natočené na miestach, kde sa odohrali najvýznamnejšie udalosti uvedeného obdobia, napr. Bratislava (evanjelické lýceum), Myjava (revolučný pohyb v rokoch 1848 – 1849) či Liptovský Mikuláš.