Prednáška o Jurajovi Chorvátovi v Senici

Prednáška o Jurajovi Chorvátovi v Senici

Spoločenstvo evanjelických žien pri CZ ECAV Senica pri 155. výročí narodenia Juraja Chorváta, učiteľa, kantora, skladateľa a publicistu, tvorcu Veľkej partitúry, pripravilo podujatie, na ktorom odznela prednáška Milice Šimšálkovej.
Z prednášky Ing. Milice Šimšálkovej, vnučky Juraja Chorváta a senickej presbyterky, o jeho práci aj osobnom živote so zameraním na roky, počas ktorých pôsobil v blízkom okolí, vyberáme:

Celoživotným dielom Juraja Chorváta je Veľká partitúra k Tranosciu a k Zpěvníku ECAV na Slovensku, ktorú vydal Tranoscius k 300. výročiu prvého vydania kancionála Cithara sanctorum v roku 1936.
Narodil v podjavorinskej dedinke Dolnom Srní v rodine nábožného, vzdelaného domkára. Národne cítiaci rodičia dali svojho syna, túžiaceho po vzdelaní, študovať najskôr na Slovenské evanjelické gymnázium do Turčianskeho Sv. Martina, neskôr študoval v Trenčíne, Přerove a štúdiá ukončil v roku 1880 v Modre.
Jeho prvým učiteľským miestom bola Myjava, neskôr Kochanovce, Veľká Ves na Orave a v roku 1898 prišiel do Brezovej pod Bradlom. Tu sa v roku 1899 ako ôsme dieťa narodil syn Miloš, ktorý pôsobil 36 rokov ako zborový farár v Čáčove (dnes miestna časť Senice) - bol to otec prednášateľky.
Juraj Chorvát bol dvakrát ženatý; s prvou manželkou mal 12 detí, s druhou 3. Keďže plat učiteľa - kantora nebol veľký, bol nútený starať sa o živobytie svojej rozvetvenej rodiny prácou na poliach; pre svoju obživu chovali aj viaceré hospodárske zvieratá. Vedel o hospodárstve veľa a často radil svojim cirkevníkom, ako správne včeláriť, orať, štepiť ovocné stromy...
V Brezovej okrem kantorskej a učiteľskej služby viedol mužský cirkevný spevokol, pre ktorý zharmonizoval a upravil celý rad nábožných a ľudových piesní. Spevokol vystupoval v širokom okolí na významných udalostiach, pohreboch a podobne. Pre svoju národnú buditeľskú činnosť a lásku k slovenčine bol často prenasledovaný. Jeho činnosť sa vrchnosti javila ako panslavistická; trikrát ho suspendovali a bol súdený. To však nezmenilo jeho postoje a prácu pre celú spoločnosť.
V roku 1919 ho vymenovali za školského inšpektora okresu Malacky a Bratislava II. Funkcie sa neskôr vzdal, pretože sa chcel zamerať predovšetkým na reformu evanjelickej duchovnej piesne, zjednotenie jej nápevov a vydanie novej partitúry. To sa mu aj podarilo; v roku 1929 odovzdal celý materiál Tranosciu na tlač. Veľmi pochvalne sa o tomto diele vyjadril Mikuláš Schneider-Trnavský. Juraj Chorvát sa vydania svojej celoživotnej práce nedožil. Zomrel 13. júna 1934.
Životné krédo Juraja Chorváta bolo: „Základom umenia je viera... Ja verím, že my, ktorí oslavujeme Boha spevom a hudbou, i tam vo večnosti tým istým oslavovať Ho budeme.“

Súčasťou prednášky bola videoprezentácia obrázkov zo života Juraja Chorváta a výstavka fotografií, kníh a článkov o ňom a jeho práci. Nechýbala ani jeho Veľká partitúra. Počas popoludnia bolo zaspievaných niekoľko Chorvátových piesní, medzi nimi aj hymna evanjelickej mládeže K trónu slávy Tvojej, Hospodine s textom Martina Braxatorisa.

Juraj Chorvát s rodinou, 1932