Nový preklad Tomáša Gálla

Iskrenie medzi slovami je názov výberu z diela poetky a prozaičky Hildy Dominovej, ktorý pripravil skúsený prekladateľ, renomovaný autor náboženskej poézie Tomáš Gáll, evanjelický a. v. farár v. v.
Poetka a prozaička Hilde Dominová (1912-2006), vlastným menom Hilde Palmová, rodená Löwensteinová, patrí k najvýraznejším básnickým zjavom nielen v nemeckej jazykovej oblasti. Jej tvorbu bytostne poznačila trauma spôsobená nástupom nacizmu. Prežila dramatický príbeh - narodila sa v nemeckom Kolíne, pôsobila v talianskej Florencii, britskej metropole Londýn, v hlavnom meste Dominikánskej republiky Santo Domingo a napokon v nemeckom Heidelbergu. Vydala 19 kníh, ktoré preložili do 21 jazykov. Získala osem prestížnych ocenení v Nemecku a najvyššie štátne vyznamenanie Dominikánskej republiky.

Slovenskej čitateľskej verejnosti myšlienkové a tvarové osobitosti lyriky Hilde Dominovej približuj e výber z diela, ktorý pripravil skúsený prekladateľ, renomovaný autor náboženskej poézie, evanjelický teológ, dlhoročný šéfredaktor cirkevného periodika Evanjelický posol spod Tatier a vysokoškolský pedagóg Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulty Tomáš Gáll, ktorý pertraktovaným knižným titulom dopĺňa svoj doterajší pozoruhodný publikačný profil pozostávajúci takmer z desiatky pôvodných básnických zbierok a dvadsiatky prekladov tvorby významných predstaviteľov nemeckej literatúry, vrátane R. M. Rilkeho.

V kolekcii veršov Hilde Dominovej sa striedajú stručné gnómické vyjadrenia definitívnych múdrostí a múdrych definícií, ktoré sa blížia k polohe aforizmu, s rozsiahlejšie načrtnutými lyrickými atmosférami s bohatou, ale nekŕčovitou, imaginatívnosťou. Autorkina racionalita tíši emotívnu výbušnosť, ale jej koncízne texty sú veľmi pôsobivé, sugestívne a podmanivé, hoci sa zďaleka vyhýbajú polohám extázy, vytrženia či tranzu. Unikáme spojenie logického prístupu a psychologickej drobnokresby vytvára diela s vysokou intelektuálnou koncentráciou, hlbokým prienikom pod povrch skutočnosti a zachovanou priezračnou komunikatívnosťou.

V širokom spektre tém, motívov a impulzov zaznievajú ozveny biblických čias, holokaustu, strachu, ohrozenia, utrpenia, skľúčenosti, šťastia, radosti zo všedných maličkostí, nekonečných tajomstiev prírody, záhad nehynúcej lásky, pominuteľného ľudského života a neodvolateľnej smrti, ale aj záblesky rozmanitých lokalít mnohých európskych i zámorských krajín, nechýba medzi nimi ani reflexia inšpirovaná Prahou z roku 1968. Ale centrálnou magistrálou poetky je úpenlivé hľadanie domova v osobnom, rodinnom, národnom i všeľudskom zmysle. "Človek musí môcť odísť / a predsa byť ako strom: / akoby zostával koreňmi v zemi, / akoby sa pohybovala krajina a my pevne stáli." Alebo inde: "Koľko domovín má taký človek / bez domoviny..." A na ďalšom mieste: "môžeme odísť a predsa zostať / a prebývať v slove / snáď v slove mnohých rečí súčasne / avšak v nemčine predovšetkým / v nemčine / v ktorej sme sa udomácnili / Ako posledná / zápasím za vás všetkých / o razidlo v tomto pase / o náš pobyt v nemeckom / slove".

Univerzálne posolstvo Hilde Dominovej sa možno skrýva v príznačnej poslednej básni výberu: "Ábel vstaň / to sa musí znova odohrať / každodenne sa to musí znova odohrávať". Autorka napriek vlastným bolestným skúsenostiam nestráca vieru v človeka, dobro, etické hodnoty, v možnosť opravy pokazeného sveta, nápravy všetkých krívd a obnovy dôstojného spolunažívania ľudí.

Zdroj: Literárny týždenník, 5. 5. 2010, Pavol Janík