Juraj Kello-Petruškin na Šariši

JURČIŠINOVÁ, Nadežda. Juraj Kello-Petruškin na Šariši. Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity v Prešove, 2017. 194 s. Recenzenti: Prof. PhDr. Peter Švorc, CSc., PhDr. Zuzana Kollárová, PhD.

Publikácia bola vydaná s finančnou podporou grantu VEGA č. 1/0428/15 Šariš v historickom kontexte jedného storočia (1848-1948) a grantového projektu APVV-15-0036 Východné Slovensko v 19. a 20. storočí vo vzťahu centra a periférie. Abstrakt v nemeckom a anglickom jazyku. ISBN 978-80-555-1884-8.

Liptovský Trnovec a Bardejov spája osobnosť Juraja Kellu, evanjelického farára, národného buditeľa, obrancu slovenského národa, cestovateľa, spisovateľa, básnika, prekladateľa. Cez rodnú dedinu preteká potok Petruška. Týmto pomenovaním sa inšpiroval liptovsko-trnovský rodák a prijal pseudonym Petruškin.

Do Bardejova prišiel v roku 1874. Ostal tu aj do svojej smrti v roku 1898, teda 5. januára tohto roku od jeho úmrtia uplynulo už 110 rokov.

V predvečer tohto výročia Vydavateľstvo Prešovskej univerzity v Prešove vydalo monografiu Juraj Kello-Petruškin na Šariši z pera vysokoškolskej pedagogičky doc. PhDr. Nadeždy Jurčišinovej, PhD., z Inštitútu histórie Katedry novovekých a najnovších slovenských dejín Filozofickej fakulty v Prešove Prešovskej univerzity v Prešove. Monografia o Kellovi-Petruškinovi je vyústením vedeckého záujmu autorky o túto osobnosť v uplynulom decéniu. Aj keď pôvodná dedikácia monografie uvádza, že „monografia je určená študentom vysokých a stredných škôl, ako aj širšej verejnosti“, nazdávame sa, že v prípade Bardejova by mali tieto skupiny príjemcov diela tvoriť vyrovnané society.

Doc. PhDr. Nadežda Jurčišinová, PhD., text monografie rozdelila do dvoch hlavných kapitol. Prvá kapitola Juraj Kello v Liptove a v zahraničí je venovaná životnej púti Kellu pred príchodom do CZ ECAV v Bardejove. Tvoria ju tri podkapitoly: Detstvo a prvé roky štúdia, Opäť v rodnom Trnovci a Štúdium teológie a prvé kroky v kňazskom povolaní. Autorka predstavila rodisko i rodinné zázemie Kellu, ktoré vytváralo jeho charakterový rozmer a rozmer viery. Dozvedáme sa o jeho nadaní, ktoré neostalo bez povšimnutia. Prvé skúsenosti s učiteľským povolaním i divadelnými aktivitami. V rodisku sa začal venovať aj prvým – povedali by sme dnešným slovníkom – publikačným aktivitám. Tu napísal aj svoje prvé básnické prvotiny, ba začal aj prekladať. Liptov v čase detstva a mladosti Juraja Kellu bol národne uvedomeným regiónom. Kello sa vypracoval na uznávaného kultúrno-osvetového pracovníka. Osobitnú pozornosť venuje Kellovmu rozhodnutiu ísť študovať evanjelickú teológiu do Nemecka. Vtedy už mal dvadsaťsedem rokov. Povolanie ku kňazstvu naplnil aj svojou húževnatosťou, riešiac aj finančné nedostatky a ďalšie prekážky. Počas štúdia v Nemecku si robil podrobné poznámky a práve v Bardejove ich spracoval do cestopisu, ktorý na pokračovanie vychádzal v časopise Orol. Počas štúdia nezanevrel ani na básnickú tvorbu.

Druhá kapitola monografie má príznačný názov Pôsobenie Juraja Kellu na Šariši. Tvoria ju štyri podkapitoly. Oblasť Šariša v 2. polovici 19. storočia prechádza dosť odlišným vývojom v politickom, ekonomickom i spoločenskom živote. Tieto skutočnosti autorka rozoberá v podkapitole Šariš a jeho dejiny do konca 19. storočia. Druhá podkapitola Juraj Kello v Bardejove približuje ťažiskové obdobie v jeho živote späté s pôsobením v CZ ECAV v Bardejove. Samotné povolanie Juraja Kellu nebolo jednoduchým procesom. Autorka na základe bádanie v archívoch približuje zložitú situácia evanjelikov v Bardejove. V tom období tu nebol jednoliaty jednorečový cirkevný zbor, ale maďarský, nemecký a slovenský. Táto situácia nie je v širšej verejnosť detailnejšie známa. Kello prišiel do Bardejova v čase, keď v roku 1808 bol posvätený nový tolerančný kostol v Bardejove. V tomto roku uplynie od tejto udalosti 210 rokov a 220 rokov od začatia jeho výstavby. Juraj Kello sa ukázal ako duchovný pastier s diplomatickým talentom, ktorý vedel brániť evanjelikov – Slovákov, a zároveň citlivo vnímal aj veriacich hlásiacich sa k iným jazykom. To už je ústredná myšlienka tretej podkapitoly Evanjelický kňaz Juraj Kello. Kellovo pôsobenie autorka podáva aj na podklade v senioráte a celkovej situácii v dištrikte. Posledná podkapitola Prejavy Kellovho záujmu o život ľudu na Šariši podáva ľudovo-výchovnú a spisovateľskú činnosť. Zaujímavý je zápas Kellu o školy na dedinách s obyvateľstvom evanjelického vierovyznania. Dbal o to, aby deti vzdelávali podľa okolností kvalitní učitelia. Presviedčal rodičov o potrebe vzdelania pre svoje deti ako potrebnej súčasti ich života. Hľadal cesty spolupráce s Bardejovčanmi rímskokatolíckeho vierovyznania. Dozvedáme sa aj o Kellovom bádaní v jazykovednej oblasti. Zasielaním článkov americkým Slovákom informoval o žalostnom postavení tohto ľudu. Práve takéto okolnosti sa stáli pri jeho závere pozemskej púti. V tejto podkapitole sa pred očami čitateľa rozvinie obraz húževnatej, systematickej a odvážnej práce Juraja Kellu pre pozdvihnutie Slovákov na Šariši. Kellovej pozornosti neušli ani šarišské porekadlá či ďalší národopisný materiál. V bardejovskej tlači sme pred rokmi venovali pozornosť zbieraniu šarišských ľudových piesní regenschorim a skladateľom Oldřichom Hemerkom (čiastočný zdroj), ktorý sa tejto práci ujal na podnet práve Juraja Kellu.

Okrem Úvodu a Záveru monografiu sprevádza Súpis prác Juraja Kellu-Petruškina uverejnených v slovenskej tlači a text Memoranda slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi bardejovskej zo 4. augusta 1895. Čitateľ monografie má k dispozícii Zoznam bibliografických odkazov. Pri práci so zdrojom Kolektív: Dejiny Bardejova z roku 1975 je potrebné práve pri častiach venovaných náboženstvám a kultúrnym etapám vývoja kritickú pozornosť, pretože z ideologického dôvodu sú často chybné údaje. Významným zdrojom bádania sa autorke stali okrem iných pramenných zdrojov, predovšetkým Archív cirkevného zboru ECAV na Slovensku v Bardejove a Literárny archív v Martine. Na rýchlu orientáciu v monografii slúži Menný register a Miestny register.

Monografiu sprevádza aj dostatočná fotografická dokumentácia a reprodukcia dobových pramenných dokumentov. Škoda, že sa nepodarilo získať portrétnu alebo skupinovú fotografiu Juraja Kellu. Autorka konštatuje, že sa nezachovala.

Monografia má pevnú väzbu a na jej obálke dominuje reprodukcia kolorovanej kresby Viktora Miškovského z roku 1894 Bardejov (Šarišské múzeum v Bardejove). Na zadnej strane obálky je portrétna fotografia a pedagogický i vedecký profil autorky doc. PhDr. Nadeždy Jurčišinovej.

Po štúdii PhDr. Andreja Kostolného Poštúrovský básnik Petruškin. Literárna štúdia, poézia, ukážky z prózy, ktorú autora spracoval počas pôsobenia v Bardejove a vydal Tranoscius v roku 1946, je táto monografia dôležitým medzníkom na ceste uceleného pohľadu na život a dielo Juraja Kellu-Petruškina, ktorým sa vinie motto: „Zásadou žitia môjho bolo, je, i bude: za cirkev a národ všetko!“

Monografia je cenným príspevkom do úsilia zapĺňania bielych miest v poznaní aj nedávnej minulosti mesta Bardejov a jeho osobností, ktorým vďačíme za rozvoj nielen v materiálnej, ale predovšetkým v duchovnej, kultúrnej a spoločenskej oblasti. Za to patrí autorke doc. PhDr. Nadežde Jurčišinovej, PhD., úprimná vďaka.

Silvia Fecsková, Bardejov  | 1.7.2018

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart