Július Dérer – Pamiatka najsmutnejšia

Július Dérer – Pamiatka najsmutnejšia

Vo vydavateľstve Tranoscius, a. s., Liptovský Mikuláš vyšla kniha Pamiatka najsmutnejšia (208 strán, pevná väzba). Obsahuje dosiaľ nepublikované spomienky Júliusa Dérera (1895 – 1963), evanjelického farára, administrátora Dunajského seniorátu, zástancu živého konfesionalizmu.
Július Dérer riskoval počas 2. svetovej vojny život, aby zachránil židovské deti pred koncentrákom (in memoriam mu bolo za to udelené ocenenie Spravodlivý medzi národmi), navštevoval väznených evanjelických kňazov. Dlhé roky bol zapisovateľom Všeobecnej vnútornomisijnej a pastorálnej konferencie (VVPK). Vďaka jeho aktivite vyšli tlačou mnohé texty (správy a zápisnice) VVPK. Bol zvolený za predsedu Spolku evanjelických a. v. kňazov (SPEVAK), neskôr sa stal spoločným predsedom VVPK a SPEVAK. Pod jeho predsedníctvom schválil v r. 1949 SPEVAK tzv. Piešťanský manifest – rezolúciu proti návrhu vlády, ktorý upravoval pomer cirkvi a štátu. To sa stalo podnetom na Dérerovo perzekvovanie. V r. 1957 mu bol odobratý štátny súhlas na pôsobenie v úrade farára, Pracoval v Bratislave v sklade Pozemných stavieb až do smrti v roku 1963. OBSAH

• Predhovor editora
• Pamiatka najsmutnejšia (text memoárov Júliusa Dérera – 31 kapitol)
• Martin Braxatoris Sládkovičov: V pôste (V čas vojny)
• Emília Dérerová: Náš otec
• Tri dokumenty – svedectvá o dobe (Hlinkova garda v modranskej fare; Zákaz odhaliť Štúrov pomník v Modre; Július Dérer u ministra Macha pre zastavenie Stráže)
• Z textov a myšlienok Júliusa Derera
• Z textov odkazujúcich na Júliusa Dérera
o Spomienky pamätníkov na Júliusa Dérera (Pavel Úkrop, Karol Erdelský, Pavel Plachtinský, Ján Zemánek, Dušan Tóth, Alica Gažíková, rodená Adlerová, Ivan Tóth, Tomáš Gáll, Michal Hreško, Michal Hudák)
• Pohľad historika: Norbert Kmeť: Obrana nezávislosti cirkvi J. Dérerom v prvých rokoch komunistického režimu
• Prehľad životopisných dát Júliusa Dérera
• Zdenko Ďuriška: Rod Dérerovcov
• Zdenko Ďuriška: Rodokmeň rodu Dérerovcov (genealogické tabuľky)
• Ľudmila Šimková: Július Dérer – bibliografia
• Obrazová príloha

Z predhovoru zostavovateľa Martina Šefranka

Dérerovi išlo napísaním memoárov práve o varovné memento, o zachovanie historickej pamäti. Aj keď sa jeho spomienky dotýkajú konkrétnych ľudí nie vždy priaznivo, nás, súčasných evanjelikov nevolajú ku kádrovaniu, k revanšu, vonkoncom nie k tomu, aby sme sa vďaka pádom iných my javili ako spravodlivejší. Nabádajú nás k pokániu – aby sme z hlbokosti volali k Hospodinovi. Zlyhanie charakterov, intrigy, karierizmus a klamstvo totiž cirkev neohrozovali iba pred polstoročím. Záleží aj na nás, či sme ochotní vidieť to a z hlbokosti volať k Bohu (Ž 130), prosiť o odpustenie, u Neho nachádzať silu prekonávať vlastnú duchovnú biedu, uniesť nedokonalosť našich blížnych – aj predstavených v cirkvi. Inak Pán bude mať opäť dôvod plakať nad našou neverou (L 19, 41n), hrou na skrývačku, našimi chabými pokusmi ukázať sa pred Bohom aj ľuďmi v lepšom svetle. Kto nechce vidieť, ako ho vidí Boh, alebo podlieha nadradenosti vedúcej k pohŕdaniu nad druhými pre ich zlyhania, otvára dvere tomu, aby sme si to zlé z minulosti zopakovali. Pred tým nás chce Pamiatka najsmutnejšia vystríhať. Nezastierajúc ľudskú slabosť, sú nám Dérerove spomienky výzvou, aby nám o pravdu a spravodlivosť išlo väčšmi ako o prestíž – aj keby sme preto mali trpieť.