Ján Kollár – básnik slovanskej vzájomnosti

Kuzmányho kruh v Banskej Bystrici pokračuje v úspešnej spolupráci so Štátnou vedeckou knižnicou – Literárnym a hudobným múzeom. V pondelok 21. júna 2018 spoločne pripravili podujatie venované Jánovi Kollárovi pri príležitosti 225. výročia jeho narodenia.

Podujatie nieslo názov Ján Kollár – básnik slovanskej vzájomnosti. Návštevníci si vypočuli informácie o živote a tvorbe Jána Kollára, evanjelického farára, významného slovenského básnika, spisovateľa a filológa. Dozvedeli sa, kto ho inšpiroval k napísaniu diela Slávy dcera, aké zážitky sa viažu k jeho študentskému pôsobeniu v Banskej Bystrici, či sa naplnila jeho osudová láska, a ďalšie zaujímavosti.

Prítomných privítala Mgr. Soňa Šváčová, PhD., vedúca LHM, a následne ich pozdravil Dr. h. c. prof. RNDr. Beloslav Riečan, DrSc., dlhoročný vedúci Kuzmányho kruhu, a prostredníctvom videonahrávky aj súčasný vedúci Kuzmányho kruhu Ing. arch. Dušan Čupka. Mgr. Zlata Troligová, kurátorka literárnych zbierok ŠVK – Literárneho a hudobného múzea, priblížila životné osudy a literárnu tvorbu Jána Kollára slovom, obrazom a ukážkami z jeho tvorby. Úryvky z jeho knihy Pamäti z mladších rokov života interpretovali doc. Mgr. art. Juraj Sarvaš a študent Evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici Branislav Bibza. Doc. Mgr. art. Juraj Sarvaš pôsobivo predniesol aj Předspěv z diela Slávy dcera. Program umelecky ukončil prof. Beloslav Riečan, ktorý zahral Pieseň lásky Fryderyka Chopina.

Návštevníci potom mali možnosť pozrieť si komentovanú výstavku o Jánovi Kollárovi zo zbierkového fondu múzea, ktorá je prístupná návštevníkom Štátnej vedeckej knižnice do 28. septembra 2018.

Kuzmányho kruh a Štátna vedecká knižnica – Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pripravujú prednášku Martin Rázus – predstaviteľ medzivojnovej slovenskej literatúry a politiky, ktorá sa pri príležitosti jeho 130. výročia narodenia uskutoční 29. októbra 2018 v spoločenskej sále knižnice.

Ján Kollár (1793 – 1852) sa narodil 29. júla 1793 v turčianskej dedine Mošovce v rodine richtára, kožušníka a gazdu Mateja Kollára a Kataríny Drozdovej, ktorá pochádzala zo slávnej olejkárskej rodiny z Jahodníkov. Študoval v Mošovciach a Kremnici. Prísny otec ho nútil do mäsiarskeho remesla, on však túžil po vzdelaní, a tak v roku 1810 ako 17-ročný odišiel bez finančných prostriedkov do Banskej Bystrice, kde v rokoch 1810 – 1812 študoval na evanjelickom gymnáziu. Ján Kollár strávil v Banskej Bystrici ako študent iba dva roky, no tie boli pre neho významné a pamätné (naučil sa plávať, venoval sa maliarstvu, chodil na vychádzky do okolia mesta). Na živobytie si zarábal doučovaním v bohatých rodinách. Riaditeľ školy Pavol Magda ho zasvätil do písania latinských hexametrov a predstavil mu rímskych a gréckych klasikov či filozofa Herdera. Kollárovu prvú báseň napísanú časomierou Deploratio praesentis status Hungariae (Plač nad súčasným položením Uhorska) uverejnili vo výročnej správe školy.

V rokoch 1812 – 1815 študoval na Evanjelickom lýceu v Bratislave u Juraja Palkoviča, ktorého žiakom a zástupcom bol neskôr Ľudovít Štúr. Tam 29. júna 1815 zložil kandidátsku skúšku. Aby mohol pokračovať v štúdiu v Nemecku, potreboval si zarobiť. Samuel Rožnay, konrektor Evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici, s ktorým sa spriatelil ešte ako študent, mu zabezpečil miesto vychovávateľa u bohatého farbiara a kupca Ľudovíta Kolbenhayera, a tak sa Kollár opäť vrátil na dva roky do Banskej Bystrice.

Na jeseň 1817 odcestoval do Jeny, aby dokončil štúdium teológie a stal sa evanjelickým farárom. Strávil tam dva roky (1817 – 1819). V Jene začal písať po česky prvé verše básnického debutu Básně Jána Kollára (vyšli v roku 1821) a používať súčasne sonet a časomieru. V blízkej Lobede spoznal dcéru miestneho farára Friederiku Wilhelminu Schmidtovú, ktorá sa stala jeho celoživotnou láskou a Mínou v básnickej skladbe Slávy dcera. Friederika jeho city opätovala, no po roku stretávania sa museli rozlúčiť a prerušiť vzťah na dlhých 16 rokov. Ján Kollár sa vrátil do Uhorska a prijal miesto evanjelického farára v Pešti. Prežil tam plných 30 rokov – až do roku 1849. Veľký evanjelický chrám, kde pôsobil, sa stal dôležitým centrom národného života pešťbudínskych Slovákov. V Pešti napísal všetky svoje vrcholné diela: Básně (1821), Slávy dcera (1824, 1832), Písně světské lidu slávského v Uhřích (1823), Čítanka (1825), Šlabikár pro dítky (1826), Národnie zpiewanky (1834, 1835), Kázně a řeči, Dobré vlastnosti národu slovanského (1822), Rozpravy o jménach, O literárnej vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slávskými (1835 – 1837), Cestopisy (1841; 1844). S Friederikou Wilhelminou Schmidtovou sa oženil 22. septembra 1835 vo Weimare a doviedol si ju na faru do Pešti.

Revolučné roky ich primäli presťahovať sa do Viedne. Od r. 1849 bol Ján Kollár profesorom slovanskej archeológie na viedenskej univerzite. Zomrel 24. januára 1852 a bol pochovaný vo Viedni. Jeho telesné pozostatky boli v r. 1904 prevezené do Prahy na cintorín v Olšanoch.

Vo Weimare dodnes žijú Kollárovi potomkovia. V Mošovciach sa nachádza Múzeum Jána Kollára. Osobnosť Jána Kollára si uctili nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí pamätnými tabuľami, medailami, sochami, bustami či mincami.

Zlata Troligová, kurátorka literárnych zbierok ŠVK – Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici | 2.7.2018

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart