J. Tranovský a Cithara sanctorum v D. Kubíne

J. Tranovský a Cithara sanctorum v D. Kubíne

Pokračovaním projektu cezhraničnej spolupráce „Juraj Tranovský – posol piesňovej kultúry“ bola výstava v Oravskom múzeu P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, venovaná dielu J. Tranovského Cithara sanctorum a medzinárodný seminár 10. januára 2011.
Oravské múzeum a Múzeum Tešínska spoločne vystavovali exempláre Cithary sanctorum, ktoré sa nachádzajú v ich zbierkach. Okrem samotných kníh boli k dispozícii zozbierané informácie o jednotlivých vydaniach a vydavateľoch v 17., 18. i 19. storočí.

Význam tohto diela Juraja Tranovského je jedinečný. Cithara sa stala po Biblii jednou z najobľúbenejších kníh veriacich a nesmela chýbať v žiadnej evanjelickej domácnosti. Dedila sa z generácie na generáciu a často plnila popri svojej duchovnej úlohe aj funkciu akejsi rodinnej kroniky. V niektorých exemplároch vidieť na predsádkach či prídoštiach rôzne vlastnícke záznamy, záznamy o narodení či úmrtí člena rodiny, poznámky týkajúce sa počasia, alebo nevšedných meteorologických javov. Medzi vystavovanými exponátmi bol aj kancionál Adolfa Medzihradského, ktorý zapožičal cirkevný zbor v Dolnom Kubíne zo svojej cirkevnej knižnice, kde je záznam potvrdzujúci, kto tento kancionál vlastnil. Niektorí majitelia dokonca používali kancionál aj ako účtovnú knihu a zaznamenávali si do nej finančné pôžičky.

Seminár 10. januára 2011 bol venovaný aj ďalším témam, ktoré Citharu počas jej zrodu a jej jednotlivých vydaní sprevádzali. Prednášajúci sa venovali politickej a hospodárskej situácii v Tešínsku v období života Juraja Tranovského i odkazu, ktorý Tranovský zanechal a ktorý tam dodnes pretrváva. Piesne obsiahnuté v kancionáli niesli aj hlboké teologické posolstvo.

Tejto téme bola venovaná prednáška „Teológia Cithary sanctorum – Formula svornosti v Tranovského piesňach“, ktorou sa prezentoval dolnokubínsky evanjelický a. v. farár Rastislav Stanček.

Pri počúvaní citácií z niektorých piesní som si spomenula na svoju starú mamu, ktorá si často i pri vykonávaní rôznych domácich prác prespevovala niektoré z týchto melódií. Musím priznať, že mi prišlo trochu smutno. Nielen kvôli spomienke na moju starú mamu, ale aj preto, že spolu s jej generáciou odišlo a postupne odchádza to, čo by sa dalo nazvať žitou či každodennou vierou. Tá naša akoby často zostávala za dverami chrámov, kde ju hľadáme v nedeľu či počas cirkevných sviatkov, no málokedy z nej čerpáme silu i v dňoch všedných. V minulosti to tak nebolo. Obchytaná väzba i ošúchané strany svedčia o tom, že každý z vystavených kancionálov veľmi často používali. Ktovie, koľko príbehov by dokázali vyrozprávať...

O jeden z nich, týkajúci sa ich rodinnej Cithary, sa s prítomnými vo svojom príhovore pri otvorení výstavy podelil brat farár Rastislav Stanček, ostatné už asi zostanú tajomstvom. No sme veľmi radi, že sa nestratili úplne. Aj vďaka projektom, ako bol tento.

Foto (zľava): Mgr. Rastislav Stanček, farár ECAV Dolný Kubín; PhDr. Radim Jež, Múzeum Tešínska; JUDr. Daniel Spratek, PhD., Sliezska cirkev evanjelická a. v.; Mgr. Stanislav Piętak, PhD., biskup Sliezskej cirkvi evanjelickej a. v., Český Tešín