Svetový deň modlitieb žien v Topoľčanoch

Svetový deň modlitieb žien v Topoľčanoch

V rámci tohtoročného Svetového dňa modlitieb žien, ktorý pod biblickým mottom „Koľko máte chlebov?“ z Evanjelia podľa Marka 6, 30 – 44 pripravili ženy z Čile, sa modlitebné spoločenstvo zišlo aj v Ev. chráme Božom v Topoľčanoch.
Keď Boh stvoril vesmír, zistil, že mu na konci zvýšilo trochu zo všetkého, čo pri stvorení použil: oheň a chlad, slnko a sneh, jazerá, moria a rieky, horiace púšte, mohutné horské oblasti, majestátne sopky, listnaté stromy, rôznorodé kovy, zvieratá, ovocie, vtáky a ryby. Všetko toto bolo stvorené pre radosť ľudí. Vezmúc to do rúk, rozhodol sa, že to nechá v najvzdialenejšom kúte sveta, a aj to urobil. Tak sa zrodilo Čile a také Čile aj zostáva: dlhý úzky pás zem, tiahnuci sa medzi horstvom a morom.

Týmto príbehom, ktorý sa pravdepodobne traduje ako legenda medzi veriacim čilským ľudom, sa začalo spoločné ekumenické stretnutie, ktoré sa konalo pri príležitosti Svetového dňa modlitieb v Evanjelickom chráme Božom v Topoľčanoch v prvý marcový piatok. Program na rok 2011, ktorý pripravili veriace ženy z juhoamerickej krajiny Čile, predniesli sestry z domáceho cirkevného zboru spolu so sestrami z rímskokatolíckej farnosti v Topoľčanoch. Ešte predtým však sestra námestná farárka Eva Kahanová-Bašková predstavila prítomným túto krajinu formou videoprezentácie, cez ktorú sme sa mohli preniesť do Čile a vnímať tamojšie zvláštnosti a krásy. Nielen nerastné suroviny, ale i história, ľudové tradície a predovšetkým viera sú bohatstvom tejto krajiny.

V rámci programu sa mohli aj ostatní prítomní zapojiť do spoločného spevu, ale i na kúsok papiera mohli napísať, o čo by sa chceli podeliť so svojimi blížnymi, čo by chceli ponúknuť ako „chlieb“ tomu druhému. Zozbierané papieriky sme potom priložili k bochníku chleba a orchidei na oltári. Chlieb symbolizoval nasýtenie päťtisícového zástupu Pánom Ježišom a orchidea spomínanú krajinu – Čile. Tak ako Pán Ježiš rozdával chlieb a ryby, aj my sa chceme podeliť sa o to, čo máme z Jeho rúk.

V modlitebnej chvíli sme predostreli Pánu Bohu spoločné prosby za obyvateľov Čile i za iné potreby. Po vzájomnom podaní rúk a žehnaní si navzájom udelila sestra farárka všetkým prítomným Áronovské požehnanie a na záver sme spoločne s radostným srdcom zaspievali pieseň „Chvála Tebe, Bože náš“. Rozchádzali sme sa s vierou, že sa o rok budeme môcť znovu pripojiť k modliacim sa kresťanom v rámci Svetového dňa modlitieb. Pri východe z chrámu mohol každý prijať malý kúsok chlebíka, ktorý vždy bude vzácnym Božím darom pre celé ľudstvo.

Galéria k článku