V rámci tohtoročného Svetového dňa modlitieb žien, ktorý pod biblickým mottom „Koľko máte chlebov?“ z Evanjelia podľa Marka 6, 30 – 44 pripravili ženy z Čile, sa modlitebné spoločenstvo zišlo aj v Ev. chráme Božom v Topoľčanoch.
Keď Boh stvoril vesmír, zistil, že mu na konci zvýšilo trochu zo všetkého, čo pri stvorení použil: oheň a chlad, slnko a sneh, jazerá, moria a rieky, horiace púšte, mohutné horské oblasti, majestátne sopky, listnaté stromy, rôznorodé kovy, zvieratá, ovocie, vtáky a ryby. Všetko toto bolo stvorené pre radosť ľudí. Vezmúc to do rúk, rozhodol sa, že to nechá v najvzdialenejšom kúte sveta, a aj to urobil. Tak sa zrodilo Čile a také Čile aj zostáva: dlhý úzky pás zem, tiahnuci sa medzi horstvom a morom.
Týmto príbehom, ktorý sa pravdepodobne traduje ako legenda medzi veriacim čilským ľudom, sa začalo spoločné ekumenické stretnutie, ktoré sa konalo pri príležitosti Svetového dňa modlitieb v Evanjelickom chráme Božom v Topoľčanoch v prvý marcový piatok. Program na rok 2011, ktorý pripravili veriace ženy z juhoamerickej krajiny Čile, predniesli sestry z domáceho cirkevného zboru spolu so sestrami z rímskokatolíckej farnosti v Topoľčanoch. Ešte predtým však sestra námestná farárka Eva Kahanová-Bašková predstavila prítomným túto krajinu formou videoprezentácie, cez ktorú sme sa mohli preniesť do Čile a vnímať tamojšie zvláštnosti a krásy. Nielen nerastné suroviny, ale i história, ľudové tradície a predovšetkým viera sú bohatstvom tejto krajiny.
V rámci programu sa mohli aj ostatní prítomní zapojiť do spoločného spevu, ale i na kúsok papiera mohli napísať, o čo by sa chceli podeliť so svojimi blížnymi, čo by chceli ponúknuť ako „chlieb“ tomu druhému. Zozbierané papieriky sme potom priložili k bochníku chleba a orchidei na oltári. Chlieb symbolizoval nasýtenie päťtisícového zástupu Pánom Ježišom a orchidea spomínanú krajinu – Čile. Tak ako Pán Ježiš rozdával chlieb a ryby, aj my sa chceme podeliť sa o to, čo máme z Jeho rúk.
V modlitebnej chvíli sme predostreli Pánu Bohu spoločné prosby za obyvateľov Čile i za iné potreby. Po vzájomnom podaní rúk a žehnaní si navzájom udelila sestra farárka všetkým prítomným Áronovské požehnanie a na záver sme spoločne s radostným srdcom zaspievali pieseň „Chvála Tebe, Bože náš“. Rozchádzali sme sa s vierou, že sa o rok budeme môcť znovu pripojiť k modliacim sa kresťanom v rámci Svetového dňa modlitieb. Pri východe z chrámu mohol každý prijať malý kúsok chlebíka, ktorý vždy bude vzácnym Božím darom pre celé ľudstvo.
Týmto príbehom, ktorý sa pravdepodobne traduje ako legenda medzi veriacim čilským ľudom, sa začalo spoločné ekumenické stretnutie, ktoré sa konalo pri príležitosti Svetového dňa modlitieb v Evanjelickom chráme Božom v Topoľčanoch v prvý marcový piatok. Program na rok 2011, ktorý pripravili veriace ženy z juhoamerickej krajiny Čile, predniesli sestry z domáceho cirkevného zboru spolu so sestrami z rímskokatolíckej farnosti v Topoľčanoch. Ešte predtým však sestra námestná farárka Eva Kahanová-Bašková predstavila prítomným túto krajinu formou videoprezentácie, cez ktorú sme sa mohli preniesť do Čile a vnímať tamojšie zvláštnosti a krásy. Nielen nerastné suroviny, ale i história, ľudové tradície a predovšetkým viera sú bohatstvom tejto krajiny.
V rámci programu sa mohli aj ostatní prítomní zapojiť do spoločného spevu, ale i na kúsok papiera mohli napísať, o čo by sa chceli podeliť so svojimi blížnymi, čo by chceli ponúknuť ako „chlieb“ tomu druhému. Zozbierané papieriky sme potom priložili k bochníku chleba a orchidei na oltári. Chlieb symbolizoval nasýtenie päťtisícového zástupu Pánom Ježišom a orchidea spomínanú krajinu – Čile. Tak ako Pán Ježiš rozdával chlieb a ryby, aj my sa chceme podeliť sa o to, čo máme z Jeho rúk.
V modlitebnej chvíli sme predostreli Pánu Bohu spoločné prosby za obyvateľov Čile i za iné potreby. Po vzájomnom podaní rúk a žehnaní si navzájom udelila sestra farárka všetkým prítomným Áronovské požehnanie a na záver sme spoločne s radostným srdcom zaspievali pieseň „Chvála Tebe, Bože náš“. Rozchádzali sme sa s vierou, že sa o rok budeme môcť znovu pripojiť k modliacim sa kresťanom v rámci Svetového dňa modlitieb. Pri východe z chrámu mohol každý prijať malý kúsok chlebíka, ktorý vždy bude vzácnym Božím darom pre celé ľudstvo.