Svetový deň modlitieb v Kremnici

Svetový deň modlitieb v Kremnici

Svetový deň modlitieb v prvý marcový piatok sa podľa vzoru kresťanov z celého sveta, ktorí sa v tento deň spájajú k spoločnej modlitbe, sa stáva dobrou tradíciou aj v mnohých evanjelických cirkevných zboroch. Cirkevný zbor Kremnica je jedným z nich.
V piatok 7. marca 2014 sa do Evanjelického chrámu Božieho v Kremnici zhromaždilo k spoločnej ekumenickej bohoslužbe asi 250 veriacich z evanjelickej i rímskokatolíckej cirkvi. Na úvod privítal zborový dozorca Peter Weis vzácnych hostí: rímskokatolíckeho kňaza a pedagóga Daniela Diana, evanjelického farára v Partizánskej Ľupči Jána Molčana, duchovného z Považskej Bystrice Ľubomíra Marcinu, správcu rímskokatolíckej farnosti v Kremnici Mariána Krajča i domáceho brata farára Jozefa Paceka. Spolu s domácimi viery zaplnili lavice kremnického kostola aj veriaci z Považskej Bystrice a niektorí zamestnanci SED Košeca, ktorí pri tejto príležitosti usporiadali zborový zájazd do nášho cirkevného zboru.

Programom, ktorý pre tento rok pripravili ženy z Egypta, sprevádzali ženy zo Spoločenstva evanjelických žien v Kremnici. Celé bohoslužby obohatil spevácky zbor Chorus Cremniciensis, pôsobiaci pri rímskokatolíckej farnosti v Kremnici.

Zvesťou Božieho slova poslúžil Daniel Dian. Založil ju na otázke, ktorú sa kedysi pýtal apoštol Jakub: Bratia, odkiaľ sa berú medzi vami boje a odkiaľ rozbroje? (Jk 4, 1). V odpovedi na túto otázku poukázal na nedostatok viery, lásky, na sebectvo, ktoré aj do cirkvi neraz preniká, na ľahostajnosť a nezáujem o potreby druhých, na absenciu modlitby v živote kresťana. Okrem iného tiež povedal, že sami zraňujme jednotu Božej rodiny. „Žiaľ, z dejín poznáme a aj dnes vidíme skutočnosť, že jednotu vždy neprežívame. Niekedy vznikajú nepochopenia, konflikty, napätia, rozdelenia, ktoré jej spôsobujú rany a cirkev nemá tvár, akú by sme si priali, aby mala, neprejavuje lásku - to, čo od nej chce Boh. Tie roztržky spôsobujeme my!“ V závere vyslovil, že pravým bohatstvom cirkvi je hľadanie toho, čo nás spája, a nie toho, čo nás rozdeľuje. „Svet potrebuje jednotu. Žijeme v období, v ktorom potrebujeme zmierenie, spoločenstvo a cirkev je domom spoločenstva.“
Podľa Daniela Diana je ekumenizmus „vzájomné bratské spoznávanie sa, dialóg a spolupráca. Nie je to ľahké, len si uvedomme ako to alebo kde to realizovať? Žiadna poučka, žiadna definícia to nie je schopná plne uskutočniť. Sú pomôckami, návodmi, ale riešenie rozdelenia kresťanov musí ísť inou cestou. Cestou malých posunov vzťahov medzi veriacimi v jednote s tými, ktorí vedú kresťanské cirkvi. Jednota sa dá budovať tam, kde je srdce, ochota počúvať, viesť dialóg lásky cez modlitbu a vytváranie vzájomných vzťahov. Láska zo srdca nikdy neohovára, neosočuje a nehnevá sa. Potrebujeme všetci absorbovať Pavlovu veľpieseň lásky do srdca a potom ju naozaj denne prežívať. Ekumenizmus bez tohto je nezmysel a nedá sa uskutočniť. Často znie otázka: Čo Potrebujeme na ceste k jednote cirkvi najviac? Odpoveď je jednoduchá: potrebujeme naplno prijať Ducha Svätého. Preto potrebujeme nanovo a naplno prežiť nové Turíce. Rozdelenie je dôsledkom pýchy a hriechu a naopak pokora a pestovanie cností vedú k jednote.“

Po viacerých osobných modlitbách a príhovorov všetkých prítomných kňazov a po udelení požehnania sa spoločenstvo podaním rúk rozišlo. Ako vďačné deti nášho Pána vzdávame Mu vďaku a chválu za požehnanie, ktoré sme mohli v tento deň prežiť v Jeho blízkosti.

Galéria k článku