Uctili si obete holokaustu a rasového násilia

Uctili si obete holokaustu a rasového násilia

Pri príležitosti Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia 9. 9. 2014 k Pamätníku holokaustu na Rybnom námestí v Bratislave položili vence prezident SR Andrej Kiska, predseda parlamentu Pavol Paška, predseda vlády Robert Fico, viacerí predstavitelia vlády, veľvyslanectiev a ďalších inštitúcií. Zúčastneným sa prihovoril aj generálny biskup ECAV na Slovensku a predseda Ekumenickej rady cirkví v SR Miloš Klátik. Na pietnej spomienke sa zúčastnil aj generálny dozorca Imrich Lukáč.
Generálny biskup v príhovore spomenul dôsledky tzv. Židovského kódexu, ktorý zbavil Židov majetku a občianskych práv a bol prijatý na Slovensku práve pred 73 rokmi – 9. septembra 1941 a bol ešte prísnejší ako nacistické Norimberské zákony, lebo sa týkal aj zmiešaných manželstiev a tzv. polovičných Židov. Pripomenul, že Židia museli nosiť šesťcípu židovskú hviezdu a všetci vo veku 16 – 60 rokov museli nútene pracovať. Na Slovensku pre nich zriadili tri pracovné tábory – v Seredi, Oremovom Laze a v Novákoch. Súčasťou likvidácie Židov bola konfiškácia ich majetku, tzv. arizácia. V priebehu roka boli všetci Židia sústredení v getách a zberných táboroch vo Vyhniach, v Žiline, Lábe, Zohore a inde. Vo februári 1942 bolo dohodnuté (Vojtech Tuka a Hans Ludin) konečné kroky smerujúce k deportáciám Židov zo Slovenska a 23. mája slovenský snem odobril deportácie Židov zo Slovenska zákonom č. 68/1942.
Generálny biskup v príhovore poukázal aj na to, že slovenskí evanjelici aj evanjelickí kňazi nesúhlasili s prijatými zákonmi a mnohým židovským spoluobčanom pomohli zachrániť životy aj s nasadením vlastného života; zdôraznil, že „holokaust vo svojej hrôzyplnosti nám musí byť výstrahou pred akoukoľvek, hoci aj tou najmiernejšou formou rasizmu a nacionalizmu“.

Premiér Robert Fico vo svojom príhovore zdôraznil potrebu zachovania historickej pamäti, vzdelávania a poznania dejín holokaustu, „aby sa mladá generácia systematicky a pravdivo oboznamovala s neľudskosťou tých, ktorým rozum a srdce zatemnili šialené a choré vízie osobného blaha na úkor utrpenia druhých“. Uviedol, že holokaust spáchaný v mene šialených ideálov fašizmu je večnou hanbou tých, ktorí majú na ňom svoj podiel, a zároveň aj mementom, aby sa už nič podobné dnes ani v budúcnosti neopakoval, a vyjadril ospravedlnenie za všetkých, ktorí vtedy zlyhali. Spomenul i aktivity ministerstva kultúry pri rekonštrukcii Múzea holokaustu v bývalom pracovnom a koncentračnom tábore v Seredi.

Zúčastneným sa prihovoril aj predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR Igor Rintel a na záver sa pomodlil bratislavský rabín Baruch Myers.

Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia ustanovil zákon NR SR v roku 2001 ako spomienku na obete holokaustu a výzvu k zápasu proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek forme útlaku a diskriminácie. Transport prvých tisíc židovských žien vypravili 25. marca 1942 z Popradu, posledný transport vyviezol celé rodiny 20. októbra 1942. Podľa požiadaviek Nemecka slovenská vláda za deportáciu každého Žida zaplatila 500 ríšskych mariek. Päťdesiatsedem transportov smerovalo do oblasti Lublinu a do Osvienčimu. Do koncentračných táborov vyviezli 58-tisíc Židov a len niekoľko stoviek deportovaných to prežilo. Druhá vlna deportácií od jesene 1944 zasiahla približne 13-tisíc ľudí.

Pamätník holokaustu na Rybnom námestí má názov „Opustený dom pod Dávidovou hviezdou“ a symbolizuje opustenosť domovov, do ktorých sa nikdy nevrátili Židia vyvraždení v koncentračných táboroch. Zároveň pripomína zbúranie celej bratislavskej židovskej štvrte vrátane neologickej synagógy, ktorá stála na mieste tohto pamätníka.

Galéria k článku