Teologická konferencia v Liebfrauenbergu

Teologická konferencia v Liebfrauenbergu

V dňoch 13. – 15. septembra 2010 sa brat generálny biskup Miloš Klátik zúčastnil na pozvanie generálneho tajomníka spolku Martin-Luther-Bund (MLB) Rainera Stahla na teologickej konferencii MLB, ktorá sa konala vo francúzskom meste Liebfrauenberg.
Brat generálny biskup mal najprv kázeň na úvodných večerných službách Božích, kde kázal na text L 24, 46 – 49. Zdôraznil potrebu sústavnej misijnej práce, nutnosť neustále svedčiť o Ježišovi Kristovi slovami i skutkami, celým spôsobom svojho života. Na záver kázne brat generálny biskup povedal:
Ježišove výzvy ku svedectvu o Božej láske a milosti, o spásonosnom diele Boha Syna, Ježiša Krista, sú výzvami k pokojnej misijnej práci. Nejde tu o moc a svetskú slávu cirkvi. Ide o to, aby naši blížni poznali Božiu lásku, aby sa kajali, prijali Ježiša Krista, začali žiť novým spôsobom a mali nádej pre večný život v Kráľovstve Božom – z milosti Božej, pre zásluhy Pána Ježiša Krista.
A tak, bratia a sestry, prosme Boha Ducha Svätého o Jeho dary, aby sme poslanie kresťana na tejto zemi mohli, chceli a vedeli správnym spôsobom napĺňať. Amen.

V rámci tretieho dňa konferencie brat generálny biskup vystúpil s prednáškou na tému „Konfesia a ekuména – výzvy 21. storočia“, za ktorou nasledovala pódiová diskusia.

Citujeme zo záverečnej časti prednášky:
Výzvy 21. storočia ešte všetky nepoznáme. Stojíme na začiatku storočia. Pohľadom späť môžeme spoznať, ako výzvy v minulosti prišli a opäť zanikli. Spoznáme, čo zostalo z konkrétnych výziev a časom vydržalo, ale tiež spoznáme, ako sa stali celé oblasti z dnešného pohľadu nezmyslom. To nám môže dať pokoj v pohľade na nové poznatky, ktoré radi skúšame a od ktorých si chceme zachovať tiež to dobré. Avšak preto sa nemôžeme vzdať našej konfesionálnej identity alebo ju poprieť. Výzvy budú rozdielne. Ešte nevieme, čo za otázky a problémy nám prinesie klimatická zmena. Vzhľadom na výhľady prírodnej vedy máme vysokú zodpovednosť, pred ktorou nemôžeme zatvoriť oči. Nemôžeme mať skutočný prehľad, či sa veľké cirkvi zmenia a čo príde na cirkvi skrze zmenu počtu členov. V žiadnom prípade nemôžeme predvídať, či z toho vyplynú nové perspektívy pre ekumenickú prácu. Boľševické nebezpečenstvo je pre cirkev zoslabnuté. Spôsobilo veľa škôd, avšak svoj cieľ nedosiahlo. Nemôžeme vedieť, aké útoky cirkev očakávajú.
Naše zostávajúce poverenie poznáme ako svedkovia evanjelia. Máme ho v našej konfesionálnej identite a zároveň v ekumenickej zodpovednosti. Avšak v ekumenickej zodpovednosti potrebujeme konfesionálnu identitu, keď chceme vo výzvach, ktoré sú nám v dejinách určené, byť nie iba nejaký výhonok, ale viničnou révou a soľou zeme a svetlom sveta a chcieť zostať. Ježiš nám veľa zveril a prikázal. Príde sa na to, že zo zvereného sa u nás vždy veľa nájde. V tomto procese je ekuména nie povinný program, pre ktorý nemôžu štatistiky zaznamenať žiadny úspech, ale ekuména je spoločné objavenie bohatstva, z ktorého žijeme s ostatnými, čerpáme a dávame ďalej.