Posviacka obnoveného kostola v Lukovištiach

Posviacka obnoveného kostola v Lukovištiach

Slávnosť posviacky obnoveného chrámu Božieho v Lukovištiach sa uskutočnila 27. júna 2010 za účasti brata generálneho biskupa Miloša Klátika, brata seniora Rimavského seniorátu Dušana Germana a brata administrátora cirkevného zboru Martina Rieckeho.
Lukovištia sú malou dedinkou ležiacou v okrese Rimavská Sobota. Preslávil ju hlavne jej rodák, básnik, národný umelec Ivan Krasko, ktorý je na miestnom cintoríne aj pochovaný. Lukovištia po cirkevnej stránke patria ako filiálka k cirkevnému zboru Kraskovo a nachádzajú sa v Rimavskom senioráte. Svoj chrám Boží si postavili v roku 1794 na mieste pôvodne dreveného chrámu. Dobové správy hovoria, že vtedy bola veľká suchota a vyschli všetky studne a žriedla vody. Preto na stavbu kostola vozili vodu zďaleka vo veľkých drevených sudoch. Stavba sa podarila a chrám bol postavený a posvätený.

Počas minulého režimu nechali vtedajší mocipáni tento chrám schátrať. Naproti nemu postavili budovu MNV, aby sledovali, kto chodí na služby Božie a kto si necháva krstiť deti.

Po nežnej revolúcii prišla náboženská sloboda, avšak s ňou spojená aj veľká bieda. Rimavskosobotský okres patrí dlhodobo k okresom s najvyššou mierou nezamestnanosti na Slovensku. Mladí ľudia sa z obce rozpŕchli za prácou po svete a v dedine zostalo väčšinou prestarnuté obyvateľstvo.

Keď som prvýkrát prišiel do Lukovíšť v auguste v roku 2002, naskytol sa mi žalostný pohľad na kostol. Zvnútra bol ošumelý, dopukaný. Chór bol uzavretý, lebo hrozilo jeho zrútenie. Zvonku bol kostol zničený, veľké kusy muriva chýbali. Vchádzať pod vežou do kostola bolo životunebezpečné, vypadávali z nej kusy kamenia. Na službách Božích sa zúčastňovalo šesť starších ľudí, cirkevná pokladňa bola prázdna. Ale Pán Boh nás neopustil...

Od roku 2003 sme začali zháňať finančné prostriedky na opravu kostola. Oslovili sme rodákov, obyvateľov obce i určitých podnikateľov. Získali sme aj pomoc z Generálnej podporovne. Najskôr sme uvažovali iba o oprave veže kostola a kostolnej strechy, na čo sme zbierali peniaze v rokoch 2003 - 2009. No Pán Boh nám požehnal viac, ako sme dúfali. Obnovili sme fasádu veže, opravili na nej skorodovaný kríž. Opravená bola aj fasáda kostola a celý je nanovo vymaľovaný. Máme zrekonštruovanú strechu, opravenú podlahu, zrekonštruovaný oltár i kazateľnicu, kostol je vymaľovaný aj zvnútra.. Postupne sa aj návštevnosť na službách Božích zvýšila na 13 ľudí, čo vidíme v našich podmienkach ako Boží zázrak.

Pán Boh nám celé roky po všetkých stránkach veľmi žehnal a preto sme s radosťou prežili slávnostný deň posviacky tohto obnoveného chrámu Božieho. Tá sa uskutočnila 27. júna 2010 za účasti brata generálneho biskupa Miloša Klátika, brata seniora Rimavského seniorátu Dušana Germana a brata administrátora cirkevného zboru Martina Rieckeho. Stretli sme sa na obecnom úrade, kde počas zimných mesiacov vykonávame aj služby Božie. (Tí, ktorí ho postavili kvôli kontrole cirkvi, sa museli v hrobe obracať.)

Spoločne sme vošli do zaplneného chrámu Božieho, kde nás privítal dozorca CZ Kraskovo Dušan Trnavský a pani starostka Alena Segedyová. Úvodnú liturgiu vykonal administrátor CZ Martin Riecky, posviacku vykonal brat senior Dušan German. Vyjadril nad týmto dielom veľkú radosť, pretože sám celú situáciu dobre pozná a vie, aká bola situácia pred mnohými rokmi. Zároveň nás povzbudil nasledovať vieru našich predkov a pozval prítomných, aby vždy pravidelne tento chrám Boží navštevovali.

Kázeň slova Božieho mal brat generálny biskup Miloš Klátik. Spomenul v nej stavbu jeruzalemského chrámu a jeho posvätenie. Povedal, že aj keď tento chrám Boží sa nedá porovnať s tým Jeruzalemským, predsa aj tu je Pán Boh prítomný vo svojom slove a sviatostiach. Povzbudil prítomných, aby ho neobchádzali, ale vážili si slovo Božie, ktoré sa v ňom hlása a sviatosti, ktoré sa v ňom prisluhujú. Spomenul aj báseň rodáka Ivana Kraska Vesper Dominicae, v ktorej opisoval svoju mamičku modliacu sa nad Tranosciom. Povzbudil prítomných, aby nás v takomto svetle vnímali naše deti a naše vnúčatá.

Históriu opravy chrámu Božieho nám priblížil brat Jaroslav Utis, ktorý bol hlavným hnacím motorom celej opravy kostola. Záverečné Áronovské požehnanie udelil brat biskup a po speve našej evanjelickej hymny Hrad prepevný sme sa odobrali položiť kyticu na hrob miestneho rodáka Ivana Kraska.

Prijali sme toho od Pána Boha za tie roky veľa. Aj naše malé chrámové spoločenstvo si navzájom viac prehĺbilo medzi sebou vzájomné vzťahy. Funkciu zvonára tu vykonáva vyše 80-ročný brat Ján Daraboš, vykonáva ju obetavo od svojich 14-rokov. Po slávnosti posviacky dojatý vyznal v lukovištianskom nárečí: "Pán farár, takýto kosťeľ teraz nemajú na celom Slovensku...“

Galéria k článku