Posledná rozlúčka s ev. a. v. farárom Mgr. Tomášom Gállom

Posledná rozlúčka s ev. a. v. farárom Mgr. Tomášom Gállom

Pohrebná rozlúčka so zosnulým bratom farárom Tomášom Gállom, ktorý zomrel vo veku 81 rokov 10. augusta 2017, sa konala v Ev. a. v. kostole v Bratislave-Dúbravke 15. augusta 2017.
„Potom som počul hlas z neba, ktorý hovoril: Napíš: Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí odteraz v Pánovi zomierajú! Áno, hovorí Duch, nech si odpočinú od prác, lebo ich skutky idú s nimi.“ Slovami zo Zjav 14, 13 sa smútočnému zhromaždeniu, ktoré sa prišlo rozlúčiť so zosnulým farárom Tomášom Gállom, v kázni prihovoril generálny biskup ECAV na Slovensku Miloš Klátik.

„Uvedomujem si, že túto kázeň by som mohol zostaviť citovaním piesní z Evanjelického spevníka či z Funebrála, ktoré brat farár preložil, upravil či sám napísal, a tiež z veršov poézie, ktorej bol autorom či prekladateľom. Sú to nádherné slová, ktoré vyjadrujú vieru a postoj človeka, ktorému je Bohom Hospodin, slová, ktoré majú zdroj v Božom slove, v Písme svätom,“ uviedol generálny biskup. Podotkol, že hlas, ktorý znel z kázňového evanjelia je dobrou, nádejnou, a preto radostnou správou. „Blahoslavení sú mŕtvi. Keď tomuto Božiemu slovu veríme, nemali by sme byť bez nádeje na našich pohreboch. Blahoslavení sú mŕtvi – aj tak, celkom prirodzene, ľudsky môžeme pochopiť túto Božiu pravdu. Blahoslavení sú preto, lebo sa pre nich skončili všetky utrpenia, bolesti, slabosti, ktoré ich trápili, vyradili z práce i zo života.“

M. Klátik o živote T. Gálla povedal, že to bol životom s Hospodinom. Pocítil Božie volanie do služby cirkvi. Svoj život v časnosti prežil zodpovedne a naplnil ho službou evanjelického farára i zužitkovanými darmi majstra slova. „Pracoval s oddanosťou nielen pre svoju pokrvnú rodinu, ale aj pre rodinu cirkevných zborov, kde slúžil ako kaplán a potom farár a tiež na príprave nového Evanjelického spevníka, Funebrálu, ako šéfredaktor EPST či Služby slova i ako tajomník GBÚ a v staršom veku – vlastne až donedávna – vypomáhal v knižnici na GBÚ. Vo svojej pokore, skromnosti, ale pri tom veľkej húževnatosti tak bol požehnaním pre celú našu cirkev.“

„Vo viere umierajú a s Pánom Ježišom Kristom do Božích rúk sa porúčajú tí, ktorí svoj časný život porúčajú do Božích rúk,“ tieto slová adresoval biskup M. Klátik zarmútenému zhromaždeniu. Dodal, že v Pánovi umierajú tí, ktorých skúšky a utrpenia života viedli bližšie k Pánovi Ježišovi Kristovi. „Skrátka: blahoslavenému skonaniu a smrti musí predchádzať život podľa Božej vôle. Život naplnený vierou, láskou a nádejou. A Pán Ježiš Kristus urobil všetko pre našu záchranu, aby sme mali nielen požehnaný život v časnosti, ale aby sme mali večný život v spoločenstve s Pánom Bohom, v Jeho kráľovstve. Lebo aj ten najdlhší život v časnosti je krátky v porovnaní s večnosťou, je len kvapkou v oceáne času večnosti. Boh Syn povedal: Kto verí vo mňa, aj keď umrie, bude žiť. Kto verí, kto prijal Pána Ježiša za svojho Pána a Spasiteľa, kto Ho vyznáva pred svetom, pred ľuďmi, kto sa nehanbí za Jeho evanjelium, má večný život.“ Podotkol, že časná smrť pre veriacich je len bránou k večnosti. A hrob je len miestom dočasného odpočinku. Pokojom po prácach a bojoch časného života.

Mgr. Tomáš Gáll sa narodil 21. decembra 1935 v Záhradnom pri Prešove rodičom Jurajovi Zuščinovi a Anne, rod. Pivovarníkovej. Svojho otca nepoznal, pretože umrel ešte predtým, ako Tomáš prišiel na svet. Ako zaznelo v odobierke a životopisnom priblížení, ktoré na pohrebe prečítal domáci farár Ján Hroboň, Tomáš Gáll mal veľmi blízko k svojej mame, ktorá sa neskôr vydala za Štefana Gálla. K staršej sestre a dvom bratom pribudli ešte dve nevlastné sestry. Vyrastal v skromných roľníckych pomeroch.

Študoval na filozofickej fakulte históriu a nemčinu a potom na evanjelickej bohosloveckej fakulte. Ordinoval ho biskup Štefan Kátlovský. Po skončení štúdií pôsobil ako kaplán v Lučenci a Ružomberku, ako seniorálny kaplán v Sučanoch a v Liptovskom Jáne, ako farár vo Vyšnej Boci a v Mysleniciach. Dve desaťročia pôsobil na poste biskupského tajomníka Vnútromisijného odboru GBÚ v Bratislave, 27 rokov bol lektorom na evanjelickej bohosloveckej fakulte. Jeho posledným pôsobiskom bol artikulárny zbor v Pustých Úľanoch, ktorý duchovne spravoval temer 45 rokov. Od roku 1994 pracoval zároveň aj v knižnici a archíve na generálnom biskupskom úrade.

„Významná je i jeho práca v oblasti evanjelickej tlače: V rokoch 1977 – 1993 pôsobil ako šéfredaktor Evanjelického posla spod Tatier, od roku 1990 redigoval mesačník Služba slova a od roku 2003 bol jeho šéfredaktorom. Prispieval do evanjelizačného časopisu Cestou svetla autorskými príspevkami aj prekladmi. Naša verejnosť pozná Tomáša Gálla nielen ako evanjelického farára a redaktora cirkevných časopisov, ale i ako obdareného básnika a prekladateľa z nemčiny. Obzvlášť sa mu darilo v oblasti prekladov poézie – vyšlo mu asi 20 kníh prekladov, napríklad z tvorby W. Buscha, Bremovej, Dominovej. Nedávno sa s veľkým ohlasom stretol zborník prekladov básní Rilkeho. V poslednom čase čitateľov potešil i prekladmi vianočných poviedok.

Tomáš Gáll patril medzi našich najplodnejších evanjelických autorov. Svoje verše publikoval v cirkevných i sekulárnych časopisoch, vo viacerých antológiách. Vyšlo 11 básnických zbierok,“ zaznelo v odobierke.

Viacerými preloženými aj vlastnými piesňami prispel do Evanjelického spevníka, ktorý pomáhal zostavovať ako tajomník Spevníkovej komisie.

Bol členom Spolku slovenských spisovateľov, Slovenského syndikátu novinárov, bol držiteľom Pamätnej medaily Tranoscia. Tomáš Gáll žil od roku 1961 v manželstve s Annou, rod. Jurečkovou. Mali dve dcéry a syna.

„Bol literárne činný až do posledného obdobia. Plánoval vydať tretí diel zbierky básní Na kolenách. Tomáš bol tichý a pokorný človek. Nestál o nejaké pocty a sebaprezentáciu, vždy mu skôr išlo o cirkev a službu v nej na Božiu chválu. Zbierkami svojich básní obdaroval mnohých svojich blízkych a v nejednom zbore našej cirkvi sa recitovali a používali aj ako suspíriá pred kázňou. Verne a s radosťou navštevoval spolu s manželkou kostol v Dúbravke. Po službách Božích mi obvykle s jemným úsmevom povedal jedno, dve čísla. Už som vedel, že sú to čísla piesní, ktoré sú spojené s jeho menom. Veď v našom spevníku je ich okolo sto,“ povedal v odobierke J. Hroboň.

Dodal, že Tomáš Gáll veľmi túžil prísť ešte do kostola. Hovoril, že keď sa jeho zdravotný stav zlepší a bude schopný kúsok prejsť, hneď príde na služby Božie. Už sa tak nestalo. „Veríme však, že Pán si ho vzal do toho svojho nebeského chrámu, kde sa pripojil k tým, čo Ho chvália už naveky.“

Ty útechy zdroj stály


Ty útechy zdroj stály v čas žiaľu úzkosti,
Ó, Pane hoden chvály a darca radosti;
ku Tebe prichádzame, veď k nám si láskavý
a pevnú vieru máme: Žiaľ, bolesť uľavíš!

Ku Tebe len prichádza vždy duša súžená,
čo hľadá, to nachádza, keď je užialená;
Ty smútok verných meníš na radosť srdečnú
a dáš dar spásy cenný aj slasť nekonečnú.

Ó, Pane, naša spása, kto k Tebe prichodí,
do neba uberá sa, smrť tomu neškodí;
tam Ťa po časnom boji ctiť chceme, Najvyšší,
so všetkým ľudom Tvojím, náš Pane Ježiši.

Tomáš Gáll (Evanjelický funebrál, č. 41)