Pohrebná rozlúčka s ThMgr. Mgr. art. Ladislavom Fričovským

Pohrebná rozlúčka s ThMgr. Mgr. art. Ladislavom Fričovským

Posledná rozlúčka s ThMgr. Mgr. art. Ladislavom Fričovským, evanjelickým farárom a seniorom Košického seniorátu, známym básnikom a prozaikom, sa konala v Evanjelickom kostole v Obišovciach, kde pôsobil 33 rokov.
Na pohrebe sa zúčastnili aj viacerí duchovní predstavitelia cirkví, kultúrnych inštitúcií a obce. V liturgii poslúžili senior Košického seniorátu Ján Hruška a farári Samuel Linkesch a Dušan Cina, riaditeľ Biskupského úradu VD.

Zvesťou Božieho slova poslúžil brat biskup Východného dištriktu Slavomír Sabol. Použil v nej mnoho myšlienok z tvorby brata Fričovského. Odobierku a rozlúčku mal konsenior Košického seniorátu Dušan Havrila, ktorý priblížil aj životnú púť zosnulého (nižšie).

V pozdravoch sa ako prvý prihovoril Ján Brozman, zástupca generálneho dozorcu, ktorý prečítal list za Predsedníctvo ECAV na Slovensku, pokračoval dlhoročný spolupracovník a blízky priateľ zosnulého Ján Midriak, emeritný biskup VD, a naňho nadviazal spolužiak zosnulého Branislav Matejka. Niekoľkými slovami pozdravil smútočné zhromaždenie aj košický pomocný biskup Mons. Stanislav Stolárik, ktorý pôsobil v Obišovciach v čase, keď tu Ladislav Fričovský bol farárom. Krátko sa prihovorila starostka obce Mária Baboľová, keďže Ladislav Fričovský bol čestným občanom obce Obišovce. Za Cirkevný zbor ECAV Chmeľov sa prihovorila sestra farárka Jana Ďuranová. Príhovory ukončil brat Ján Brozman ako dozorca domáceho cirkevného zboru.

V pohrebnom sprievode od kostola na cintorín sme potom vyprevadili pozostatky brata Ladislava Fričovského, aby boli uložené na miestnom cintoríne, kde budú čakať na čas Pánovho vzkriesenia.

Toto však nie je bodka za životom tohto Pánom Bohom obdareného človeka. Ladislav Fričovský naposledy pracoval na dokončení veršovanej rozprávky O dvoch obláčikoch, ako aj na románe Dom na ostrove, ktoré by mali vyjsť tento rok. Žiaľ, toho sa už náš brat nedožil. Po 84 rokoch, 9 mesiacoch a 15 dňoch pozemského života odišiel po krátkej a ťažkej chorobe k svojmu a nášmu Pánovi 20. decembra 2014. Aj keď je to veľmi smutné a bolestné pre tých, ktorí v ňom stratili manžela, otca, starého otca, blízkeho človeka a priateľa, ten smútok nám pomôže prekonať jeho krásne vyznanie z jednej básne:

To najkrajšie, to iba príde ešte.
S pútnikmi stúpam do nebeských brán.
Až raz stáť budem na tom istom mieste,
kam na oblaku predišiel ma Pán.



ThMgr. Mgr. art. Ladislav Fričovský

Narodil sa 5. marca 1930 v Košiciach rodičom v Pánu zosnulým Emilovi Fričovskému a Zlatici, rod. Franczovej. Detstvo prežil vo Vajkovciach pri Košiciach kde žili jeho rodičia.

Stredoškolské štúdia začal najprv v Evanjelickom kolégiu v Prešove, ale o rok neskôr, v r. 1942, sa rodičia presťahovali do Bardejova, kde pokračoval v štúdiu na Štátnom gymnáziu, v ktorom v roku 1949 zmaturoval.

V rokoch 1949 – 53 študoval na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Popri zamestnaní absolvoval v r. 1965 – 1970 štúdium filmovej a televíznej dramaturgie Vysokej školy múzických umení v Bratislave.

Do služby bol ordinovaný v roku 1953. Najprv bol kaplánom v Sučanoch a po vykonaní základnej vojenskej služby (1954 – 1956) pôsobil r. 1956 – 1957 ako seniorátny kaplán Turčianskeho seniorátu v Púchove. Miestom jeho ďalšieho pôsobenia bol Chmeľov, kde pôsobil do roku 1968. V tomto období mu bol odňatý súhlas pre účinkovanie v duchovnej službe, ale zásluhou predstaviteľov zboru mu bol štátny súhlas vrátený. V cirkevnom zbore v Obišovciach pôsobil v rokoch 1968 – 2001, teda 33 rokov. Dve volebné obdobia bol seniorom Košického seniorátu a bol aj tajomníkom Biskupského úradu Východného dištriktu v Košiciach.

Do stavu manželského vstúpil s Hildegardou, rod. Blahovou, v roku 1954 v Sučanoch. Pán Boh im do spoločného manželského života požehnal tri deti.

Ladislav Fričovský bol aktívny aj v iných spoločenských a kultúrnych oblastiach a inštitúciách. Bol dramaturgom, básnikom, prozaikom, dramatikom a publicistom. Podieľal sa na zostavení Evanjelického spevníka, Funebrála, Pašií a učebnice Svetielko, taktiež na úprave biblických textov Starej zmluvy do slovenskej Biblie.

Publikoval od študentských čias. Knižne však mohol vydávať až po zmene politického systému v Československu. Od roku 1990 mu vyšlo takmer 30 zbierok poézie pre deti aj dospelých, ako napr. To Slovo, Boh mi je štítom; či známe dielo To najkrajšie iba príde... Napísal viaceré diela pre deti a mládež, ako aj dva romány: Miesto pre lásku a Láska má pokračovanie. Jeho posledné dielo Dotyky lásky bolo verejnosti predstavené v roku 2013. Naposledy pracoval na dokončení veršovanej rozprávky O dvoch obláčikoch a na románe Dom na ostrove, ktoré sa pripravujú na vydanie. Okrem toho publikoval stovky článkov v cirkevných a svetských časopisoch. Z jeho pera pochádza i viacero rozhlasových a televíznych pásiem a hier (Kúpeľní manželia, Vrásky na mojej tvári, Z tvorivej dielne, Zázračný doktor).

Jeho literárne, profesionálne, ale aj rýdzo ľudské vlastnosti a schopnosti boli ešte za jeho života ocenené: V roku 1994 získal prémiovú cenu Literárneho fondu, v roku 2001 Cenu Emila Boleslava Lukáča v Tranosciu, v roku 2009 ocenenie od predsedu Košického samosprávneho kraja, v roku 2011 Cenu Leonarda Stöckela a v roku 2013 opäť Cenu Emila Boleslava Lukáča, ako aj Plaketu starostu.

Po ťažkej operácii vydýchol naposledy v sobotu 20. decembra 2014 vo večerných hodinách, keď sa Božej milosti dožil 84 rokov, 9 mesiacov a 15 dni pozemského života.