Pohrebná rozlúčka s Jozefom Farkašom

Pohrebná rozlúčka s Jozefom Farkašom

Na poslednej ceste v tejto časnosti sme 15. júla 2010 odprevadili dlhoročného kantora CZ ECAV Bratislava brata Jozefa Farkaša. V Ev. a. v. kostole na Legionárskej ul. sa s ním rozlúčili členovia a farári CZ, zborový spevokol, ako aj dekan EBF UK O. Prostredník a generálny biskup M. Klátik.
Bratislavský zborový farár a senior Bratislavského seniorátu Boris Mišina v smútočnej kázni uviedol, že brat Jozef Farkaš sedel za organom v bratislavských evanjelických kostoloch od roku 1947 – teda vyše 62 rokov. Z toho v chráme Božom na Legionárskej ul. jeho precítenú organovú hru obdivovali od roku 1971 až do posledných dní. „Ostalo po ňom prázdne miesto v rodine, medzi priateľmi, v cirkevnom zbore. Prázdne miesto ostalo aj za organom tohto Nového kostola – a v našich srdciach. A do našich sŕdc zavítal smútok, ale tiež mimoriadne vďačná spomienka,“ povedal brat senior. „Celé desaťročia bol neodmysliteľným verným a ochotným služobníkom cirkvi a milovaným priateľom. Bol pre nás všetkých skutočným Božím darom.“
Brat senior zdôraznil, že Jozef Farkaš nadovšetko miloval nedeľu – Pánov deň, ktorý s radosťou a láskou trávil v kostole. „Bol to preňho deň radosti z duchovnej piesne, organovania, zo stretnutia sa s bratmi a sestrami, ako aj zo živého Božieho slova.“

Pohrebnú rozlúčku predniesol brat farár Ján Grešo, ktorý tiež vyjadril hlboký smútok nad nenahraditeľnou stratou pre cirkevný zbor i celú našu cirkev.

Za bratislavský cirkevný zbor sa s bratom Farkašom rozlúčil predsedajúci zborový farár Martin Šefranko a za zborový spevokol, ktorý brat kantor roky sprevádzal svojou hrou na organ a desať rokov aj dirigoval, predniesol slová rozlúčky člen spevokolu a presbyter Milan Jakš.

Dekan EBF UK Ondrej Prostredník vyzdvihol významný podiel brata Farkaša na formovaní desiatok našich farárov a farárok počas 13-ročného pôsobenia na fakulte.

V mene ECAV na Slovensku sa s bratom Farkašom v nádeji vzkriesenia a večného života na záver rozlúčil brat generálny biskup Miloš Klátik. Vyslovil vďaku za jeho dlhoročnú službu nielen pre bratislavský, ale aj pre petržalský cirkevný zbor, i za prácu v Generálnej podporovni, vo výbore cirkevnej hudby, v skúšobných komisiách pri kaplánskych a farárskych skúškach a za ďalšie významné aktivity v oblasti evanjelickej cirkevnej hudby.

Po východe z kostola rakvu so zosnulým bratom Jozefom Farkašom prežehnal brat senior Boris Mišina a početní účastníci smútočného obradu sa so svojím dlhoročným kantorom, príbuzným a priateľom rozlúčili spevom piesne K Tebe, ó, Bože môj.


Ing. Jozef Farkaš, CSc., sa narodil 17. augusta 1928 v Rimavskej Bani (okres Rimavská Sobota) rodičom Jozefovi Farkašovi, ev. a. v. farárovi, a Marte, rod. Zaťkovej, ako prvorodený syn z dvoch súrodencov. Svojim rodičom, najmä však otcovi vďačil za svoje náboženské zmýšľanie a presvedčenie, lásku k cirkvi a vieru v Boha, lásku k hudbe, k organu...
Po vychodení miestnej ľudovej školy navštevoval štátne gymnázium najprv v Tisovci (1939 – 1945) a posledné dva roky po skončení vojny v Rimavskej Sobote, kde v roku 1947 maturoval s vyznamenaním.
Vysokoškolské štúdiá na Chemicko-technologickej fakulte SVŠT v Bratislave (1947 – 1951) ukončil druhou štátnou skúškou s vyznamenaním a získaním titulu inžinier.
Vo februári 1952 vstúpil do manželského stavu s Vierou Berákovou. V manželstve sa im narodili synovia Jozef, Vladimír a Pavel.

Vo februári 1952 nastúpil do zamestnania na Výskumný ústav papieru a celulózy v Bratislave, kde pracoval nepretržite až do odchodu do dôchodku v decembri 1988. Tu v roku 1956 úspešne obhájil kandidátsku dizertačnú prácu na tému „Sulfátový lignín“ a dosiahol vedeckú hodnosť kandidáta technických vied. Po celý čas zamestnania pracoval ako vedeckovýskumný pracovník, pričom postupne zastával funkciu vedúceho skupiny, odboru i sekcie. Pod jeho vedením boli riešené mnohé odborové a štátne výskumné úlohy, sám so svojimi spolupracovníkmi publikoval vyše 140 pôvodných vedeckých článkov v našich i zahraničných odborných časopisoch, z ktorých mnohé našli vysoký medzinárodný ohlas. Za svoje pracovné výsledky bol odmenený rôznymi diplomami, pamätnými medailami a vyznamenaniami.
Popri zamestnaní pôsobil ako oponent mnohých výskumných, dizertačných a habilitačných prác, ako lektor a recenzent knižných publikácií na rôznych vedeckovýskumných inštitúciách v ČSR, ako prednášateľ na našich vysokých školách (SVŠT Bratislava, VŠLD Zvolen, UK Bratislava), na medzinárodných konferenciách a sympóziách doma i v zahraničí. Bol členom komisie na obhajoby kandidátskych a doktorských vedeckých hodností v ČSR vo vednom odbore Náuka o nekovových materiáloch a stavebných hmotách.

Do práce v cirkvi sa zapojil už v 11-tich rokoch života, keď začal so svojou kantorskou činnosťou v rodnom zbore popri svojom otcovi, ktorý tam bol farárom. Po príchode do Bratislavy pokračoval v kantorskej službe v bratislavskom cirkevnom zbore, a to postupne v Malom (1947 – 1953), Veľkom (1953 – 1971) a nakoniec v Novom kostole (od februára 1971 prakticky do posledných dní). Funkciu kantora v bratislavskom CZ teda zastával nepretržite vyše 62 rokov. V rokoch 1984 – 1994 viedol i zborový miešaný spevokol a menšie vokálne teleso, tzv. Okteto. Najväčším úspechom spevokolu pod jeho odborným vedením bol zájazd do Nemecka, Dánska a Švédska v roku 1991.
Na generálnom konvente v roku 1974 bol zvolený za generálneho presbytera a predsedu Generálnej podporovne; obe funkcie vykonával po dobu 20 rokov. Od marca 1990 bol ako člen Generálneho presbyterstva poverený vedením GBÚ na prechodnú dobu do vyriešenia personálnych problémov vedenia cirkvi. Túto prácu vykonával vyše roka až do zvolenia nového generálneho tajomníka cirkvi v roku 1991. Pracoval vo viacerých komisiách ako poradných orgánoch cirkvi, bol členom Hymnologického výboru, Bohoslužobného výboru, Výboru cirkevnej hudby. Bol predsedom Hudobnej komisie na prípravu nového slovenského Evanjelického spevníka, ktorý vyšiel v roku 1992, ďalej koordinátorom činnosti zborových spevokolov v rámci našej cirkvi, členom komisie pre kaplánske a farárske skúšky.
Pripravil notovanú prílohu novej Chrámovej agendy z roku 1996 (liturgickú časť), v roku 1999 vydal novú partitúru k ES (Organový sprievod...), podieľal sa na príprave nového funebrála, ktorý vyšiel v roku 2002, v roku 2003 napísal novú partitúru k piesňam Evanjelického funebrála v ľahkej úprave, upravil Liturgiu pre kantorov vo viacerých liturgických polohách, rovnako upravil mnohé piesne z ES pre spevokoly (dvojhlas, trojhlas, štvorhlas). Podieľal na príprave Evanjelického spevníka pre deti a predkonfirmačnú mládež K trónu slávy, ktorý vydal Tranoscius v roku 2005, a na príprave novej Pohrebnej agendy, ktorá vyšla v roku 2007.

V rokoch 1989 – 2002 (spolu 13 rokov) pôsobil na Evanjelickej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave postupne ako lektor, asistent a nakoniec ako odborný asistent pre výučbu predmetov Liturgický spev, Cirkevná hudba, Teória hudby a Zborový spev.
Jozef Farkaš bol tichej povahy, mal rád prírodu, obdivoval jej krásy a najmä za mladi rád absolvoval pešie túry do našich krásnych slovenských hôr. Jeho najväčšou záľubou, ktorá ho sprevádzala po celý život, však bola chrámová hra na organ, teda kantorská služba v cirkvi, v ktorej sa neustále zdokonaľoval a ktorá mu prinášala uspokojenie duše, obohatenie a odpočinutie. Ako sám napísal, „hrám a spievam s radosťou a za tento nesmierny dar, podmienený darom improvizačnej a harmonizačnej schopnosti ďakujem Pánu Bohu“.

Jeho celoživotným vyznaním boli žalmistove slová: „Spievať chcem Hospodinovi, kým žijem, hrať svojmu Bohu, kým tu budem.“ (Ž 104, 33)

Galéria k článku