Pohrebná rozlúčka s bratom farárom ThDr. Miroslavom Kýškom

Pohrebná rozlúčka s bratom farárom  ThDr. Miroslavom Kýškom

V nádeji na stretnutie vo večnosti sme sa v utorok 7. februára 2012 vo Veľkom evanjelickom kostole v Bratislave na Panenskej ulici rozlúčili so zosnulým bratom farárom ThDr. Miroslavom Kýškom.
Kázňou poslúžil a odobierku prečítal senior Bratislavského seniorátu Boris Mišina. Liturgovali generálny biskup Miloš Klátik, biskup ZD Milan Krivda, zborový farár Martin Šefranko a brat farár v. v. Milan Kubík, ktorý sa so zosnulým bratom farárom aj rozlúčil v mene jeho rodného cirkevného zboru Stará Turá. Spevom piesní k dôstojnej rozlúčke s nebohým prispel domáci zborový spevokol; na organe hrali Ján Vladimír Michalko a Stanislav Tichý. Obľúbenú pieseň zosnulého Na bránu nebeskú klopem zaspievala Ika Mišinová so sprievodom Ivana Valentu. Z veršov Milna Rúfusa zarecitoval Juraj Sarvaš, ktorý si zároveň zaspomínal na chvíle, keď s bratom farárom Kýškom prezentovali jeho knihu Bývanie v skrýši Najvyššieho.

Senior Boris Mišina v kázni na text Ž 90, 12 „Uč nás tak počítať dni života, aby sme múdre srdce získali“ sa zamýšľal nad plynutím času a jeho využitím v živote človeka. Zdôraznil, že zosnulý brat farár si to dobre uvedomoval, preto sa snažil - „navštevoval domovy a domácnosti, nemocnice, zápalisto kázal, svoje povolanie vykonával s obdivuhodným nasadením, publikoval, a keď už bol na zaslúženom odpočinku, písal, čítal, prijímal návštevy. Vedel, že jeho čas sa kráti − rovnako sa však kráti aj nám, bratia a sestry. Pán Boh nám dáva príležitosť a čas byť lepšími, láskavejšími, pokornejšími. Máme čas preukazovať si úctu a dobroprajnosť. Máme čas milosti viac sa modliť, viac poznávať Písmo sväté, viac odpúšťať blížnym, viac sa starať o ľudí nešťastných, máme čas byť úprimnejšími, spravodlivejšími, poctivejšími, viac ochotnými k skutočnému pokániu. Nepremeškajme svoj čas milosti“.

Za Predsedníctvo ECAV na Slovensku, Zbor biskupov a celú našu cirkev sa so zosnulým bratom farárom rozlúčil generálny biskup Miloš Klátik. V príhovore postavenom na Ž 33 zdôraznil celoživotnú skúsenosť viery ThDr. Miroslava Kýšku, ktorá určovala celý jeho život a pôsobenie v kňazskom povolaní.

Sestra farárka Iveta Rubaninská sa s bratom farárom rozlúčila za CZ ECAV Bzince pod Javorinou a obyvateľov obce, ktorú často navštevoval v posledných rokoch života. Vyzdvihla, že to bol človek hlboko veriaci, vzdelaný a múdry, milujúci ľudí a svoj rodný kraj; človek, ktorý aj vtedy, keď pôsobil na vysokých postoch v cirkvi, zostal skromný a pokorný. Rozlúčkový príhovor za CZ ECAV Kremnica, kde brat farár pôsobil skoro 15 rokov v ťažkých päťdesiatych rokoch, sa s ním rozlúčil Slavomír Blatnický a jeden z vďačných cirkevníkov; za bratislavský cirkevný zbor, kde pôsobil v sedemdesiatych rokoch, zas brat farár Ján Grešo, a za CZ ECAV Dolné Saliby brat farár Olivér Nagy.

ThDr. Miroslav Kýška sa narodil 13. 6. 1928 v Starej Turej v rodine Gustáva Kýšku a Anny, rod. Koštialovej. Zmaturoval na gymnáziu v Novom Meste nad Váhom.
Po ukončení štúdia na evanjelickej bohosloveckej fakulte bol ordinovaný biskupom Fedorom Ruppeldtom 31. 10. 1951 v Starej Turej. Ako kaplán pôsobil krátko na Generálnom biskupskom úrade v Modre, potom ako seniorálny kaplán v Mošovciach, zborový kaplán v Poprade a Novom Meste nad Váhom. Do manželstva vstúpil s Vierou, rod. Úradníčkovou, v Starej Turej v roku 1953 a vychovali spolu dve deti.
Ako farár pôsobil v Kostolnom (1954 – 1958), no pre jeho chorobu i pre ťažkosti s predstaviteľmi režimu v obci sa presťahovali do Kremnice, kde rozvinul svoju duchovnú činnosť, udržiaval kontakty so zahraničím, čo mu umožnilo doplniť si vedomosti štúdiom v Marburgu aj v USA.
V roku 1972 sa stal osobným tajomníkom na Generálnom biskupskom úrade a farárom v bratislavskom cirkevnom zbore, kde veľmi aktívne pôsobil 17 rokov. Vyvíjal horlivú kazateľskú činnosť, publikoval a staral sa o bratislavské evanjelické kostoly, najmä o Malý kostol, ktorý pod jeho vedením prešiel zásadnou obnovou.
Absolvoval aj dva dlhodobé študijné pobyty v zahraničí a v roku 1986 bol promovaný na doktora teológie. Medzitým sa stal generálnym tajomníkom našej cirkvi (1985) a riaditeľom Tranoscia. Do dôchodku odišiel v roku 1989, no ešte vypomáhal v Dolných Salibách.
Usnul v Pánovi 2. 2. 2012 vo veku 83 rokov, 7 mesiacov a 20 dní pozemského života.

Galéria k článku