Pohrebná rozlúčka s bratom farárom ThMgr. Jánom Lackom

Pohrebná rozlúčka  s bratom farárom ThMgr. Jánom Lackom

Vo štvrtok 23. februára 2017 sa v Evanjelickom a. v. chráme Božom Svätej Trojice v Bratislave-Petržalke konala dôstojná pohrebná rozlúčka s bratom farárom, konseniorom v. v. ThMgr. Jánom Lackom.
Na poslednej ceste v tejto časnosti prišli brata farára okrem rodiny odprevadiť početní bratia farári a sestry farárky z celého Slovenska. Na pohrebnej rozlúčke liturgovali domáci zborový farár Ján Kolesár, konsenior Bratislavského seniorátu a bývalý zborový farár v Petržalke Vladimír Kmošena a námestný farár z CZ Bratislava Legionárska Martin Šefranko. V rámci pohrebnej pobožnosti zaspieval komorný spevokol Petržalský lúč.

Kázňou slova Božieho na texty Mt 25, 19 – 21a Mk 14, 67b poslúžil generálny biskup Miloš Klátik. V nadväznosti na kázňový text povedal, že brat Ján Lacko „prijal od Hospodina mnoho vzácnych darov: život, vieru, lásku, nádej, zdravie tela, silu ducha, múdrosť zhora, schopnosť zvestovať Božie slovo, horlivosť, vytrvalosť, vernosť, skutočne kresťanský prístup lásky ku každému človeku, čo nevylučovalo jeho otvorenosť a úprimnosť...“ Vzácne Božie dary však dostal aj vo svojich rodičoch, manželke, deťoch, vnúčatách, pravnúčatách, priateľoch i vo svojich bratoch a sestrách v Ježišovi Kristovi vo všetkých cirkevných zboroch Východného i Západného dištriktu, kde s láskou a s radosťou slúžil.
Generálny biskup stručne spomenul niektoré z početných aktivít brata farára Lacka a konštatoval: „... brat farár talenty dané mu Pánom Bohom nezakopal, ale ich zveľadil, pretože nimi slúžil v rodine i v cirkvi, a tak aj v našej spoločnosti.“ V mene Predsedníctva ECAV na Slovensku i v mene svojom mu vyslovil úprimné poďakovanie, uznanie a úctu. Osobitne sa poďakoval za roky jeho služby a pomoci v petržalskom cirkevnom zbore, kam prišiel na dôchodok, ale neodpočíval: „Stal sa požehnaním aj pre cirkevný zbor, aj pre nás s mojou manželkou veľkým a vzácnym vzorom evanjelického farára, stal sa členom našej rodiny.“
V závere kázne brat generálny biskup povedal: „Komu je Kristus životom, tomu je potom smrť ziskom... Blahoslavení sú všetci, ktorí tu vo viere v Pána Ježiša žijú a potom v Pánu umierajú. Blahoslavení sú všetci, pre ktorých žiť v časnosti znamená Kristus, lebo aj smrť je pre nich ziskom. Hoci je pravda, že nám chýbajú a budú chýbať − či v rodine, či v cirkvi.“

Životopis brata farára a odobierku, ktorú si on sám pripravil, prečítala sestra farárka Elena Ružeková. Pridala aj niekoľko svojich osobných spomienok na vzácnu osobnosť brata farára Lacka a odovzdala pozdrav od neho duchovným našej cirkvi − z Listu Žid 13, 7: „Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie. Pozorujte, aký bol koniec ich obcovania a napodobňujte ich vieru.“

V mene Predsedníctva ECAV na Slovensku aj predsedníctva Západného dištriktu sa so zosnulým bratom farárom rozlúčil dištriktuálny biskup Milan Krivda, predtým tiež zborový farár v Petržalke. „Vďaka Pánu Bohu za jeho požehnaný život. Kiež by aj o nás platilo: Blahoslavení, ktorí nevideli, a predsa uverili,“ povedal na záver svojho príhovoru.

Slová rozlúčky za 36 duchovných Bratislavského seniorátu predniesla seniorka BAS Sidonia Horňanová. Zdôraznila, že brat farár Lacko so svojimi kázňami, ktoré vždy boli osobným svedectvom s jasnou zvesťou evanjelia a s premyslenou štruktúrou, bol príkladom pre všetkých.

Za cirkevné zbory, kde brat farár pôsobil, sa s ním dojemnými príhovormi rozlúčili farári z Mošoviec (Andrea Cabadová), Lazov pod Makytou (Peter Fabok), zo Senice a Myjavského seniorátu (Juraj Šefčík a Samuel Mišiak), z Pliešoviec (Katarína Zaťková) aj z Petržalky (Ján Kolesár). Všade tam dodnes zostal v spomienkach a srdciach veriacich. Odzneli mnohé slová vďaky Pánu Bohu za všetko, čo od Neho mohli prijať skrze vzácneho brata farára. Ďakovali za každé jeho slovo, ktoré vždy plynulo z jeho srdca, za to, že všetko konal v duchu hlbokej lásky, že slúžil Pánovi s radostným srdcom a myslel na tých, ktorých predíde na ceste do večnosti: „Ja, hľa, umieram, ale Boh bude s vami.“ (1M 48, 21)

ThMgr. Ján Lacko sa narodil 20. novembra 1928 v Leviciach ako syn pliešovského farára a neskoršieho seniora Zvolenského seniorátu. Jeho predkovia až do štvrtého pokolenia boli evanjelickí farári.
Pokrstený, konfirmovaný aj sobášený bol v pliešovskom chráme Božom. Manželka Miroslava, rod. Medvecká, ktorá ho predišla do večnosti v roku 2004, bola kantorkou vo všetkých jeho pôsobiskách. Pán Boh im požehnal dcéry Miroslavu a Zuzanu, syna Jána, päť vnúčat a päť pravnukov.
Základné vzdelanie získal na Štátnej ľudovej škole v Pliešovciach, stredoškolské na gymnáziu vo Zvolene. Teológiu študoval na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte (SEBF) v Bratislave, kde skončil ako magister teológie (ThMgr.). Ordinovaný bol 15. júla 1951 biskupom Fedorom Ruppeldtom vo Veľkom evanjelickom kostole v Bratislave.
Rok bol kaplánom pri otcovi v Pliešovciach, štyri mesiace námestným farárom v Gbelciach a osem mesiacov v Púchove. V Lazoch pod Makytou pôsobil ako zborový farár vyše 18 rokov. Za jeho pôsobenia bol generálne opravený kostol, postavená nová fara a zadovážený nový zvon. Aj v Mošovciach, kde pôsobil 12 rokov, počas jeho pôsobenia základne obnovili chrám Boží. Ako zborový farár v Senici (vyše 13 rokov) bol dvakrát zvolený za konseniora Myjavského seniorátu. Za jeho pôsobenia kostol dostal novú strechu a fara prístavby.
Od apríla 1997 žil na dôchodku v Bratislave-Petržalke, kde tiež niekoľko rok obetavo slúžil v cirkevnom zbore, dva roky učil náboženstvo na petržalskej Cirkevnej základnej škole Dr. Martina Luthera, bol seniorálnym kaplánom Bratislavského seniorátu a podľa potreby ochotne zastupoval farárov v senioráte. Z dôvodu potreby lekárskej starostlivosti od roku 2011 žil v stredisku Charitas v Bratislave.
Brat farár pracoval v mnohých cirkevných grémiách. Bol členom prekladateľskej komisie Starej zmluvy a preložil knihu „Kazateľ“. Ako člen spevníkovej komisie a následne hymnologického výboru bol i autorom a prekladateľom viacerých piesní v Evanjelickom spevníku. Pôsobil aj ako člen komisie pre štruktúru služieb Božích a Agendu, člen školskej komisie a podieľal sa na tvorbe učebníc náboženstva; bol členom bohoslužobného výboru aj členom redakčnej rady Tranovského kalendára a Evanjelického posla spod Tatier a často prispieval do našich cirkevných časopisov.
V roku 2008 mu vyšla memoárová kniha „Zo spomienok evanjelického farára“, ktorá mala veľký čitateľský úspech. V roku 2013 mu vydavateľstvo Tranoscius vydalo pútavo napísanú knihu „biblických seriálov“ pod názvom „Hľadajte v knihe Hospodinovej“.
Dlhé roky spolupracoval so Slovenským rozhlasom, kde pripravoval aj čítal najmä ranné duchovné zamyslenia. V Slovenskej televízii prispieval do kresťanského magazínu „Orientácie“.
Pán života a smrti si brata farára ThMgr. Jána Lacka povolal k sebe skoro ráno, v Nedeľu po Deviatniku, 19. februára 2017 vo veku 88 rokov.


"Povedal mu pán: Správne, dobrý a verný sluha,
nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím;
vojdi v radosť svojho pána!" (Mt 25, 21)


Fotografie: Milan Seberíni

Galéria k článku